„Robte niečo," telefonujú, píšu čitatelia. Odpadky okolo ciest sa už nedajú prehliadnuť. „Vodiči pozerajú na cestu, ale - prevezte sa autobusom!"
Lýdia Vojtaššáková
Každý rok nám posielajú do redakcie hasiči prosbu, aby sme upozornili občanov, že vypaľovať suché porasty je nielen nie dobrá vec, ale aj protizákonná.
Lýdia Vojtaššáková
Rozpočet malej dedinky Osádka sa pohybuje rádovo v desiatkach tisíc eur, systémom slovenského zdravotného poistenia pretečie ročne 3,5 miliardy.
Lýdia Vojtaššáková
Keď sme v triede dočítali Ako sa kalila oceľ, oslovovali sme sa v triede súdruh, súdružka. Kto nereagoval, povinnú knihu ešte neprečítal. Fandili sme Raskolnikovi v Zločine a treste, milovali Nemcovej Babičku.
Lýdia Vojtaššáková
Kto pamätník ukradne, tomu ruka odpadne. Písali sme si ešte ako deti do knižôčky plnej spomienok na spolužiakov. Na bezrukých kamarátov si nepamätám, ale kde je môj pamätníček, naozaj neviem.
Lýdia Vojtaššáková
Esbéskar zbil v obchode malého zlodejíčka. V obchode kradol stále. Trest ho obchádzal, lebo nemal pätnásť. Na mladíka, ktorý zrazil autom dievča, sa vrhlo pod dediny. Skončil v nemocnici s podobnými zraneniami ako…Redakcia SME
Miliardy dolárov a rubľov investovali niekdajšie vojenské veľmoci, najmä Američania a Rusi, do vývoja riadených striel. Pomocou rôznych systémov si samé nájdu cestu k cieľu.
Lýdia Vojtaššáková
Prvý máj, sviatok práce, Deň žien, Mesiac knihy, Deň poézie, Deň duševného zdravia, Deň vystrájania, huncúctiev a samospašnosti. Nech už majú prívlastok medzinárodný či svetový, často ich berieme len tak.
Lýdia Vojtaššáková
Podať si ruky pri stretnutí je znakom dôvery. Tento zvyk vznikol ešte v dávnoveku. Človek podal pravicu, aby ukázal, že v nej nemá zbraň. V histórii sa však vždy našli ľudia, ktorí pravú ruku podali a - ľavou bodli.
Lýdia Vojtaššáková
More transparentov typu Nech žije Komunistická strana Československa vystriedali v novembri 1989 nové heslá. Koniec vlády jednej strany. Brutalita od koryta! Národe, probuď se. Mámo, táto, přesvědč mě, že tu nejsme…
Lýdia Vojtaššáková
Opäť sa usmievajú na námestiach, v uliciach, popri cestách. Ukazujú hlavy, menej už to, čo v nich majú. O hlasy žobrú politici z bilbordov. Niektorí nežobrú. Majú dosť?
Lýdia Vojtaššáková
