Dva týždne pred uplynutím lehoty podalo daňové priznanie iba dvadsať percent daňovníkov. Na posledné dni si povinnosť necháva polovica.
Písal mi vlani v novembri známy z Ameriky, či by som mu neodfotila zasneženú dedinku, rodisko jeho starých rodičov. Vraj ju bude posielať ako novoročný pozdrav.
Čo ak dovtedy nenapadne sneh? Reagovala som ako Slovenka. A on, Američan: To nie teraz, ale až na Nový rok 2012.
Aj keď sa Thomas hrdí slovenskými koreňmi, vetvu vnímania času má asi zaštepenú na inom kontinente. Málo je takých Slovákov, ktorí robia povinnosti s predstihom.
Že to nie je nič nové, potvrdzuje i slovenské príslovie. Vyzýva, čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. Že sú Slováci nepoučiteľní, svedčí už otrepaná fráza - akoby hrach o stenu hádzal.
Daňové úrady budú mať opäť predĺžené stránkové hodiny. Tento týždeň od pol ôsmej do šiestej večer a pre pravých Slovákov bonus – 31. marca až do ôsmej.
Čo už? Zvyk je železná košeľa.
Za dobré výsledky v škole dostanú deti odmenu. Nie za to, že sú! Za prácu majú zamestnanci výplatu. Za prácu podľa kvality, nie za to, že sú!
To isté by malo platiť aj o politikoch. Možno by ani neboli. Za odpracované roky majú dôchodcovia dôchodok. Nie za to, že sú! Aj štát by mal dostávať peniaze podľa toho, aký je. Nie za to, že je. A ak to už inak nejde, daňovníci by mohli vo väčšej miere rozhodovať aspoň o svojich peniazoch. Dve percentá je príliš málo.
