Esbéskar zbil v obchode malého zlodejíčka. V obchode kradol stále. Trest ho obchádzal, lebo nemal pätnásť. Na mladíka, ktorý zrazil autom dievča, sa vrhlo pod dediny. Skončil v nemocnici s podobnými zraneniami ako obeť jeho dopravnej nerozvážnosti.
Rovnako by sa mohli vysporiadať s agresívnymi fanúšikmi miernejší a naozajstní priaznivci športu.
Stalo sa akousi samozrejmosťou, že športový zápas stavia do pohotovosti stovky policajtov v plnej zbroji. Agresívni fanúšikovia nútia kluby investovať do drahého kamerového systému, bezpečných sedadiel či sudcov v pohotovosti. A potom, že niet peňazí na šport.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Kluby plačú. Do Trnavy minulý týždeň dorazili policajti z celého kraja. Sprievod ťažkoodencov, jazdná polícia, vodné delo. Vulgarizmy, dymovnice, lietajúce fľaše, strach obyvateľov okolo, plač detí. Už pár hodín pred zápasom domácich s bratislavským Slovanom uzavretý hlavný ťah mestom. Na štadióne nezabral ani transparent s textom Chuligáni za mreže. Po góle ožila aj pyrotechnika.
Ešte platí, že šport povzbudzuje nielen telo, ale aj ducha? Čo tak zaviesť lacnú odvetu? Fanúšik, ktorého klubu urobí ako prvý nejakú výtržnosť, ukončí predčasne zápas. Jeho tím prehrá kontumačne. Prvý delobuch? Prehra klubu. A nech si to s ním vybaví klub. Alebo, nech to znie akokoľvek tvrdo, nech si to s ním vybaví dav. Utópia? Asi hej.
Prílišná demokracia je ale občas nafigu. No niekde treba začať.
Autor: Lýdia Vojaššáková
