Podplácali sme Moliérovho Lakomca, štuchali do Ťapákovcov, bavili sa na Valaskej škole mravúv stodola, čakali Keď báčik z Chochoľova umrie. V čitateľskom denníku sme mali aj čo-to o Hamletovi, Smrti Jánošíkovej, Hájnikovej žene, Živom biči. Museli sme. Povinné čítanie bolo povinné.
Na západe nič nového, napísal Remarque. Na Slovensku dnes novinka je. V medzinárodnom testovaní sme skončili pod prieme-rom, pokiaľ ide o čitateľskú gramotnosť. Viac než pätina detí vôbec nerozumela čítanému textu.
Opýtajte sa dnes detí, čo čítajú. Odpovedia – Facebook na internete.
Odborníci chcú tento stav zmeniť. Možno by stačilo upustiť od veľkých reforiem školstva a vrátiť vážnosť slovku povinnosť. Čím skôr. Hm, Kým kohút nezaspieva. To nie je termín, to je dielo Ivana Bukovčana.
Ján Amos Komenský povedal, že „nemilovať knihu znamená nemilovať múdrosť a nemilovať múdrosť znamená stávať sa hlupákom". Ale zavrhnúť internet je tiež hlúposť.
Kdesi na internete sa píše, že marec už nie je len Mesiacom knihy, ale aj Mesiacom internetu. Hlúposť? Nie! Ide o to, ako kto knihu či internet využije.
Niekto môže knihami podopierať sekretáre. Iný nemá peniaze na knihy, číta ich na internete.
