Druhá skupina ekológov, najmä z radov učiteľov a aktivistov, posiela chvály, ako deti vyčistili dedinu, potoky, priekopy okolo poľných ciest, zašité skládky. Dokladujú počtom plných vriec či často neuveriteľným zoznamom, čo všetko našli.
Ja som našla na internete obsah voliteľného predmetu ekológia, schválený ministerstvom školstva pre gymnazistov. Má jedenásť tematických celkov.
Okrem iného majú vraj učebné témy formovať ekologické myslenie. Schválne: V časti synekológia majú študenti spoznať biocenózu, biotop, ekosystém, štruktúru biocenózy a vzťahy v nej, alebo tok energie v ekosystémoch, energetické vstupy, primárnu a sekundárnu produkciu, biochemické cykly vody. Ach jaj. Časť populačná ekológia zas zahŕňa vzťahy populácií, neutralizmus, kompetíciu, amenzlizmus, parazitizmus, predáciu, komenzlizmus, mutualizmus. Ach jaj.
Tie deti, ktoré chodia zbierať odpad do prírody, sa určite naučia viac. Praktická škola v prírode. Ale tiež je postavená na hlavu, lebo to robia roky a výsledok žiadny.
Ospravedlňujem sa deťom, ale vždy ma také články vytáčajú. Lebo dospelí si z detí urobili paholkov. Otec vyvlečie do prírody chladničku či matrace a kadečo iné, veď deti pozbierajú. Jednu radu by som mala pre malých aktivistov. Ak poznáte spojenie Božia príroda, dovezte ten odpad spoza dediny priamo pred kostol. To je Boží stánok. Pánu Bohu smeti zavadzajú tam i tam. A ak pred kostolom dospelým čierna skládka vadiť nebude, tak ich treba poslať do školy. A museli by drilovať spomínané témy z predmetu ekológia. Povinne.
