Slovko zrada spoločnosť pozná odjakživa. Mení sa iba technika podrazu. Dnes človek podá hoc i obe ruky a - za plentou použije zbraň.
„Dohodli sme sa," povedala nahlas pred minulotýždňovou voľbou generálneho prokurátora koalícia. I ruky si predstavitelia koaličných strán podali. V tajnom hlasovaní však štyria poslanci vládnych strán zlyhali, za plentou bodli. Zrada je o to väčšia, že v tomto prípade už nešlo len o to, kto bude generálnym prokurárorom, ale išlo nepriamo i o pád vlády.
Iveta Radičová dopredu avizovala, že ak neprejde kandidát, na ktorom sa koalícia dohodla, odstúpi z funkcie premiérky.
Premiérka Radičová je v čomsi iná panovníčka. Neverí mužom? Neverí koaličnej skupinke? Počíta s tým, že poslanci, hoci stranícki, sú zvyknutí na voľnú ruku a demokraciu?
Kto pozná históriu, vie, že základnou chybou vlády všetkých panovníkov bolo, že verili skupinke ľudí, ktorými sa obklopili. Už Svätopluk, ktorého socha sa týči pod hradom, bol v podstate zradca. Najprv zradil svojho úspešného strýka Rastislava a vydal ho Frankom, potom aj Frankov. Vďaka dvojitej zrade sa stal panovníkom Veľkej Moravy.
I Ježiš, a aká to bola osobnosť, mal medzi najbližšími podplatiteľného človeka. Za tridsať strieborných ho zradil Judáš. Pre zradu najbližších padli v histórii a padajú aj dnes mnohí vládcovia, prezidenti, riaditelia.
Preto sa Radičová dopredu poistila. Odstúpi sama, ak parlament, kde má, vlastne mala by mať, podporu 79 hlasov proti opozičným 71, zvolí doterajšieho generálneho prokurátora.
Padne, či nepadne súčasná vláda po ani nie polroku vládnutia? Padne ani nie pol roka po tom, ako si štyri pravicové strany pred národom podali pravice?
Odpoveď sa skrýva za plentou.
