Kedysi vraj chodili z dediny do dediny a upozorňovali ľudí obecným rozhlasom. Keď hlásili v tretej, v prvej už horelo.
Neviem, či existuje štát, ktorý má viac zákonných noriem ako Slovensko. Dávať do zákona už i to, že „fyzická osoba nesmie zakladať oheň v priestoroch alebo na miestach, kde môže dôjsť k jeho rozšíreniu" je asi dobré iba na vystavenie pokuty. Lebo je nahlavu postavené oháňanie sa paragrafmi pri načapaní podpaľača. Po zadku by mal dostať, že nepoužíva rozum, nie za to, že porušil zákon.
Lebo dnes sa už nedodržiavajú ani ustanovenia ústavy, nieto obyčajných zákonov. A veľké prešľapy robia, žiaľ, ich autori. Žiaľ, beztrestne. V našej spoločnosti je akoby zakódované, že zákony schvaľujú poslanci, no rešpektovať ich musia iba obyčajní ľudia. Tí najčastejšie vyfasujú pokutu. Zákonodarcom stačí okrídlená veta „pri svojom rozhodnutí som neporušil zákon".
Vráťme sa ale k téme. Najčastejšie v prírode horí v marci až máji a cez letné prázdniny. V Žilinskom kraji zasahovali hasiči pri lesných požiaroch vlani takmer päťdesiatkrát. Najčastejšia príčina – spaľovanie odpadu a odpadkov. Dnes hovoria o náraste požiarov z vypaľovania trávy.
„Zákon je dobrá vec, pištoľ ešte lepšia," povedal kedysi známy gangster Al Capone. Či viac zaberie hrozba zákonodarcov tristotridsaťeurovou pokutou, uvídime po jari. Ale najlepšia vec by asi bol predsa len zdravý rozum. Či ho občania majú, uvidíme po jari.
