Veľmi, veľmi dávno to bolo ľahké. Niekto niečo ukradol, uťali mu ruku. Dnes sa zlodejmi zaoberajú mnohí a - paradoxne, v často nesprávne pochopenej demokracii, akoby sme si ich príliš hýčkali. Prečo?
Nebyť zlodejov, nezamestnanosť by razom narástla o pár percent.
Mnohým dávajú prácu. Nielen policajtom a sudcom. Ale aj ľuďom, ktorí vyvíjajú zabezpečovacie systémy, lokálne i satelitné monitorovanie, dvere, zámky, čipy. Desaťtisícom, ktorí to všetko vyrábajú, predávajú a montujú.
Zo strachu pred zlodejmi dávame peniaze do bánk, zo strachu pred zlodejmi vkladáme istotu do poisťovní. Výrobky, platy, úroky, všetko potom zdaní štát.
Vlani zaevidovali policajti na Slovensku takmer 48-tisíc prípadov majetkovej kriminality. Z toho bezmála 15-tisíc bolo krádeží vlámaním do obchodov, reštaurácií, bytov, chát a domov. Zlodeji ukradli 3354 áut. Prepočítajúc, 130 prípadov denne, päť až šesť každú hodinu vo dne v noci. S rovnakou frekvenciou začali aj tento rok.
Tak ako nikdy vedci nevynájdu liek proti rakovine, lebo by sa búrili farmaceutické spoločnosti, tak nikto nikdy nezavedie účinný systém proti technicky zdatným zlodejom.
Iba ak by - spravili z pytliaka hájnika.
