Kompliment náš každodenný

V dobe, keď sa boríme s nezamestnanosťou, keď je každá piata žena týraná, keď knihy vytlačil internet, keď najčítanejšia je bulvárna tlač, v čase, keď korupciu nevieme nazvať správnym slovom, prišlo aj na Deň komplimentov.

V pondelok 24. januára by mal každý vysloviť kompliment aspoň piatim ľuďom a tak si uvedomiť potrebu slušného správania.

Pravdepodobne najviac komplimentov odznieva dnes už iba na facebooku či pokeci. „Mas kulovu fotku na profile, sekne ti to, si in, Klik na Paci sa mi to" a podobne.

Komplimenty sa vytratili z ulíc, kancelárií, obchodov, kúpalísk.

Do ulíc sa ich však pokúsil vrátiť washingtonský umelec Tom Greavec. Naprogramoval ich do automatu. Umelecky stvárnený stroj len tak, kde tu, povie zopár lichôtok nič netušiacim okoloidúcim.

Zišiel by sa jeden aj do slovenského parlamentu. Mohol by prehlušiť výroky ako strapatá pani a chudera adresované maďarskej ministerke zahraničia či nazvanie poslanca starým ujom. Zaniklo by ministrovo: ty hajzel, ktorým počastoval poslanca, či ďalšie výroky medzi poslancami ako: si úplný ko...t, ste mentálne retardovaný, dostanete po hube. Bez romazávania by prešli nadávky do pašerákov a zlodejov, ale i čurákov. Hľa, naša reprezentácia.

Politickí rivali sa však nikdy nikde neoblápali a nečastovali komplimentmi. To, jednoducho, nejde.

Nová vláda avizovala kultúru v politike. Zaručiť sa ale za slušné vystupovanie poslancov, i tých svojich, nielen opozičných, je nonsens. Oveľa reálnejšie je kúpiť do parlamentu americký stroj na rozmaznávanie.

Raz darmo, niektorým to vyhovuje, iným nie, kultúra k nám prúdi stále od západu.

S naprogramovaním automatu nebude problém, pretože na Slovensku sa vraj dá vyrobiť verná napodobenina hlasu politika na počkanie. Tak by to dnes, v medzinárodný Deň komplimentov, mohli skúsiť. Len či nebude väčší problém s obsahom lichôtok ako s technikou.