Prírodné katastrofy nepoľavujú na sile. Naopak. Len vlani spôsobili vo svete škody za takmer 110 miliárd dolárov. O roku 2010 sa hovorí ako o „najsmrteľnejšom za ostatné dve desaťročia". Pri 373 prírodných katastrofách zahynulo vyše 296 800 ľudí.
„Pokiaľ nebudeme konať teraz, zažijeme stále viac katastrof v dôsledku nepláno-vanej urbanizácie a zhoršenia životného prostredia," hovorí Margareta Wahlströmová, osobitná predstaviteľka generálneho tajomníka OSN pre zníženie rizika katastrof.
Už nielen cez obrazovky, ale aj naživo, sa pohromy čoraz viac blížia i k Slovensku. Silou sa predstavil vietor, voda, nedávno zatriaslo aj zemou. Razom človek prehodnotil svoje plány, škrtal v rozpočtoch.
Odhliadnuc od obetí, katastrofy sa starajú aj o zamestnanosť. Na podporu zamestnanosti v stavebníctve stačí jeden príval vody, jedno zemetrasenie. Razom treba stavať odznova. Aby sa človek začal správať ekologicky, stačí jedno pretrhnutie hrádze zadržiavajúcej nebezpečný kal. Na dodržiavanie bezpečnostných predpisov stačí jeden výbuch vo fabrike s trhavinou. Razom sú v pohotovosti papieroví úradníci.
Prírodné katastrofy mobilizujú ľudskosť. Navyše, prírodné katastrofy by konečne mali zobudiť vlády všetkých krajín. Donútiť ich nemrhať peniazmi.
Donútiť ich vytvárať rezervy. Rezervy nie na svoju prezentáciu a kampaň voličov, ale pre každý prípad. Že tomu tak občas nebolo, stačí sa pozrieť dozadu. Božechráň, nikto multifunkčné ihriská neodsudzuje. Naopak. Sú pre krajinu prínosom. Rezerva predsedu vlády, z našich daní, by však mala byť vytvorená na iný účel. Ako by boli tie peniaze pomohli ľuďom postihnutým obrovskými povodňami vlani v júni!
Zabudli sme na sedliacky rozum. A potom musíme škrtať cez rozpočty. Ľudstvo zabúda na to, čo roky dômyselne budovala príroda. A, čo je veľa, to je veľa. Aj na prírodu.
