Narodila sa v Liptovskom Mikuláši, no väčšiu časť svojho aktívneho života prežila na Orave, ktorá jej prirástla k srdcu. Rusistka Eva Kollárová uplynulý týždeň oslávila okrúhle jubileum.
Uznanie
Je tomu veľa rokov odvtedy ako ma pani profesorka učila ruštinu v OU v Nižnej. Dnes som sa po toľkých rokoch náhodou cestou internetu dozvedel o úspechoch mojej pani profesorky, ktorú sme si vždy všetci vážili za jej zodpovedný prístup k vzdelávaniu zverených žiakov. Som hrdý na jej ocenenia, ktoré sa jej teraz dostávajú. Plne si ich zaslúži za jej vytrvalosť s ktorou sa angažovala v rokoch 1963-..... za lepšie podmienky oravských študentov. V tie časi ešte neboli internáty pre učňov, ktorý chodili na Oravu za vzdelaním... Má veľký podiel na tom, že ,, učni,, prestali bývať po privátoch, ale vybudovali sa pre nich internáty, tak potrebné pre zdravý vývoj študujúceho. Bola nám a myslím, že aj je príkladom ako majú čestní ľudia žiť, ako sa má žiť plnohodnotným životom.. Keď som čítal tento článok, tak som hneď vedel o koho ide. Nebolo potrebné vidieť ani foto. Mám 62 rokov a keď si to tak porátam, tak je tomu okolo cca 40 rokov, čo som pani profesorku nevidel, ale na ňu som nezabudol. Jej patrí úprimné poďakovanie za to, čo urobila a ešte aj robí pre obohatenie života na Orave. Touto cestou jej želám pevné zdravie, radosť z jej rodinky a v neposlednom rade aj z jej práce, ktorej je oddaná telom aj dušou. Som jedným z jej žiakov, ktorí s úctou na ňu spomínajú. Milan Šimek.