Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky
RUSISTKA EVA KOLLÁROVÁ OSLAVUJE OKRÚHLE NARODENINY

Najdôležitejšie v jej živote je zdravie blízkych

Narodila sa v Liptovskom Mikuláši, no väčšiu časť svojho aktívneho života prežila na Orave, ktorá jej prirástla k srdcu. Rusistka Eva Kollárová uplynulý týždeň oslávila okrúhle jubileum.

Rusistka Eva Kollárová s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom.Rusistka Eva Kollárová s prezidentom Ruska Vladimírom Putinom. (Zdroj: ARCHÍV (EK))

O svojom skutočnom veku nehovorí rada. Okrem toho, že naň nevyzerá, sa naň ani necíti. Na jej tvári takmer nikdy nechýba optimistický úsmev, v duši riadna dávka entuziazmu. Medzinárodne známa a uznávaná rusistka Eva Kollárová z Nižnej sa uplynulý štvrtok dožila okrúhleho jubilea.

*Čo vás napadne ako prvé pri oslave okrúhleho výročia?

- V posledných rokoch sa nerada priznávam k životným jubileám, v tom som trochu žensky márnomyseľná. Hádam prvýkrát v živote sa cítim v práci absolútne slobodne a dobre, pretože vedenie Štátneho pedagogického ústavu, kde pracujem ako expert, mi prejavuje úctu a uznanie. Každý človek, či je mladý alebo v zrelom veku, potrebuje mať pocit, že si jeho prácu vážia, ctia, že ho „nedržia pod krkom", nezväzujú. Chcela by som preto zaželať všetkým svojim kolegom a učiteľom práve ten nenahraditeľný pocit slobody, pocit uznania a dôvery.

*Dnes už určite môžete bilancovať...

- Pred dvomi mesiacmi som sa cítila absolútne šťastná, mala som všetko, čo som kedy chcela. Mala som pocit šťastia i pocit úspešnosti. Odrazu však akoby mi niekto chcel opäť pripomenúť Maupassanta: „Život nie je nikdy ani taký dobrý, ani taký zlý, ako si myslíme." Zabudla som na to, čo ide mimo nás, čo môže všetko veľmi rýchlo zmeniť - na zdravie našich blízkych. Keď niekto blízky ochorie, odrazu všetko dostáva iný rozmer a absolútny pocit víťazstva, že život držíš pevne za uzdu je zrazu preč. Pochopíš, že život nikdy nebudeš mať navždy pevne osedlaný... A práve to ma znova donúti k pokore a skromnosti, ale zároveň vedie i k pocitom horkosti, že nech sa akokoľvek snažíš žiť správne, život Ti odrazu, ktovie prečo, hodí pod nohy zraňujúcu prekážku a už nekráčaš dopredu ani pevne, ani isto. Takže môj životný pocit je dnes - napriek zaujímavej práci, dobrým výsledkom a úspešným deťom - veľmi neistý. Takmer celý život som mala pocit, že keď človek chce, dosiahne všetko. Ukázalo sa však, že všetko tak byť nemusí.

*Dá sa v týchto ťažkých chvíľach hovoriť aj o niečom, čo vás teší?

- Samozrejme. Teší ma zvýšený zmysluplný záujem o ruskú kultúru, zvýšený počet študentov, ktorí chcú študovať rusistiku. Tešia ma úspechy mojich poslucháčov, teší ma zodpovedný prístup k práci obetavých učiteľov, ktorých prácu pozorne sledujem. Teší ma okrúhle 10. výročie medzinárodného časopisu, ktorého som šéfredaktorkou. Je veľa toho, čo ma teší, priala by som si však, aby bolo vo svete viac radosti, úcty a dobroty.

*Okrem vynikajúcej rusistky ste aj vášnivou cestovateľkou. Ktoré krajiny vám najviac utkveli v pamäti a v srdci?

- Moje cesty takmer vždy súviseli a súvisia s mojou prácou. Rada chodím do Ruska, ale i do Ameriky. V Rusku ma nadchli Moskva a Petrohrad, svojou architektúrou, výstavnými sieňami a divadelnými scénami, ale vždy ma najviac obohatili stretnutia so skutočne inteligentnými, múdrymi a nezištnými ľuďmi. Amerika dostala pre mňa tohto roku inú prívetivú tvár. Obama mnohé zmenil, je to charizmatický politik. Pred rokmi som začala USA vnímať cez moje dve deti, ktoré tam pôsobili, ale často som sa pracovne stretala i s americkými rusistami. Fascinovala ma ich sebaistota i ten druh vlastenectva , ktorý v nás Slovákoch, najmä v poslednej dobe, akosi absentuje. Čínu som navštívila len dva razy, prednášala som tam na pozvanie renomovaných univerzít. A zakaždým to bola iná Čína. Pred 10 rokmi - skromná a turistom otvorená, hovoriaca dobre po rusky. Tá súčasná, rusky už skoro vôbec nehovoriaca a anglicky ešte nie dobre, je sebavedomá, sebaistá, kozmopolitná. Možno sa mýlim, ale už som tu nevidela tú radosť z cudzincov, skôr akúsi nevyspytateľnú nedôveru. Je to Čína úspešnejšia, ale nie ľudskejšia.

*Ako a kedy ste sa dostali k ruštine, k ruskej kultúre tak, že ste chceli, aby bola vaším povolaním i poslaním?

- Mala som 16 rokov. Stretla som docentku Fecaninovú. Krásnu, múdru a skutočne vzdelanú

vysokoškolskú pedagogičku, ktorá vždy mala pre mňa čas. Spolu sme analyzovali divadelné predstavenia, výstavy, hovorili o nových knihách. Jej som venovala aj moju poslednú knihu. Zomrela pred dvomi rokmi. Ruskej kultúre, ktorú mi s takou láskou predstavila,

vďačím vo svojom osobnom i spoločenskom živote za veľa. Aj preto viem, aké bohatstvo drží v rukách učiteľ, ktorý dokáže doniesť svoj predmet ako dar.

*Viaceré vysoké školy dnes „bojujú" s rôznymi škandálmi. Chýbajúce akreditácie, kupované tituly... Ako to vnímate?

- Veľmi zle a s akousi vnútornou hanbou. Všetci, čo v školstve pracujeme, sme zodpovední a musíme si klásť otázku, či sme urobili všetko, čo sme mali, vrátane istej statočnosti poukázať na chyby a nedostatky v okruhu, v ktorom sa pohybujeme, začínajúc samozrejme kriticky od seba. Chcela by som, aby boli školy Komenského „dielňou ľudskosti". Základné, stredné i vysoké školy sú dnes všetkým iným, len nie tými jeho dielňami ľudskosti. Keď som na začiatku októbra otvárala medzinárodné fórum rusistov Bratislavskie vstreči, otvárala som ho slovami: „Ak ideme dopredu v poznaní, ale zaostávame v mravnosti, nejdeme dopredu, ale dozadu." Žiada sa mi viac kompetentnosti na kompetentných miestach, viac duchovnej noblesy, vzájomnej úcty i emocionálnej štedrosti. Chcela by som v školskom prostredí stretať viac skutočných osobností, ináč nás i našich poslucháčov duchovne rozložia vypočítavé „celebrity".

Oravská rusistka

Eva Kollárová sa narodila v Liptovskom Mikuláši, kde skončila základnú aj strednú školu. Na Oravu ju priviedol jej manžel Ján. Vyštudovala viacero vysokých škôl. Prvé tituly získala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kandidatúru a habilitáciu si urobila v Banskej Bystrici. V roku 2003 jej Štátna akadémia slovanských kultúr v Moskve udelila titul profesorky a Zlatú medailu za celoživotnú publikačnú a prednáškovú činnosť v kulturologickom smerovaní cudzojazyčnej edukácie doma i vo svete. Za Jána Kollára, spolužiaka zo strednej školy, sa vydala ako 22-ročná. Majú dve deti. Eva Kollárová je univerzitná profesorka, rusistka, kulturologička, šéfredaktorka medzinárodného časopisu Ruský jazyk v centre Európy, viceprezidentka Asociácie rusistov Slovenska, členka Kurikulárnej rady ministra školstva. Rada číta knihy, venuje sa poézii, zaujímajú ju aj dokumentárne filmy o významných osobnostiach. Žije striedavo v Nižnej a Bratislave.

Naďa Kališová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 678
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 129
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 488
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 106
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 917
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 290
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 484
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 571
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 286
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 995
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Bývalý futbalista našiel čaro v maratónoch. Bežal aj v Bostone

Prvý maratón chcel odbehnúť v Košiciach a študentský sen si aj splnil.

Michal Suroviak začal s maratónmi vo veku 45 rokov.

Oravskú Lesnú tvorí osem osád, už v nej ani cudzí nezablúdia

Orientáciu v dedine zlepšili informačné tabule.

Novinka v Oravskej Lesnej pomáha v orientácii.

Naša ponuka pre školy: Toto máme pre menších školákov

V oboch pracovných zošitoch je veľa logických a zábavných úloh pre deti.

Mimoriadny projekt siete regionálnych týždenníkov MY.

Bolo síce krásne, ale mrazivo. Tu je pár fotiek

Fotovýlet okolo Oravskej priehrady.

Pohľad na stromy pod snehom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?