DOLNÝ KUBÍN. Dolnokubínski poslanci sa postavili za odmietavý postoj mesta finančne sa podieľať na odstránení priemyselnej skládky v Širokej. Potvrdili to hlasovaním na poslednom zastupiteľstve.
S environmentálnou záťažou sa Dolnokubínčania snažia vysporiadať už tri roky po tom, ako ju mesto nedobrovoľne „zdedilo“ po hutníckej spoločnosti OFZ.
Generálny riaditeľ OFZ Branislav Klocok tvrdí, že Dolný Kubín nemusí na uzatvorenie skládky minúť žiadne mestské peniaze a môže si vyriešiť problém s komunálnym odpadom na desaťročie.
Bremeno z pliec samosprávy by mohla odňať zmena zákona, ktorú ohlásil minister životného prostredia.
Mesto má dve možnosti
Správkyňa konkurznej podstaty Mária Kostolná oznámila pred tromi rokmi mestu Dolný Kubín, že podľa zákona o odpadoch prešli na mesto povinnosti súvisiace s uzatvorením, rekultiváciou a monitorovaním priemyselnej skládky v Širokej.
Stalo sa tak po vyhlásení konkurzu na majetok skrachovanej eseročky ESI, dcérskej spoločnosti OFZ, ktorá skládku vytvorila.
Dolný Kubín môže na jej odstránenie použiť účelovú finančnú rezervu vo výške zhruba 770-tisíc eur, ktorú OFZ musela vytvárať, kým vyvážala na skládku odpad.
Predpokladaná suma potrebná na uzatvorenie skládky je však takmer tri a pol milióna eur. Mesto má dve možnosti. Buď skládku uzavrie úplne, alebo len čiastočne, do výšky finančnej rezervy. Na úplné uzatvorenie nemá dostatok peňazí.

„Štát sa odmietol finančne spolupodieľať a opakovane odporučil mestu zobrať si na uzavretie skládky úver z envirofondu. To však považujeme za neakceptovateľné, obyvatelia nikdy skládku nevyužívali, nemali s ňou nič spoločné,“ povedal primátor Ján Prílepok. „Nie je slušné od nás žiadať, aby sme si zobrali úver na dva až tri milióny eur.“
Informácia, že mesto musí minúť na uzatvorenie skládky vlastné peniaze, je nesprávna, hovorí generálny riaditeľ OFZ Branislav Klocok.
„Podľa aktuálnej právnej úpravy má obec, do ktorej katastra takéto skládky spadajú, povinnosť minúť len peniaze, ktoré sú odložené vo fonde na uzatvorenie. Mesto nemusí zo svojich peňazí na uzatvorenie tejto skládky minúť ani euro,“ povedal Klocok.
O pozvaní na stretnutie nič nevie
Podieľať sa na odstránení skládky do výšky finančnej rezervy by znamenalo len jej čiastočné uzavretie. Mesto považuje toto riešenie za neefektívne a nezodpovedné.
„Minieme účelovú rezervu, ale problém sa tým nevyrieši. Síce si splníme povinnosť niečo vykonať a minúť peniaze, ale neprinesie to žiadaný efekt na ochranu životného prostredia,“ povedal Ján Prílepok.

Dodal, že situácia dospela do štádia, keď sa musel obrátiť na zastupiteľstvo a požiadať o stanovisko aj poslancov. „Treba dať štátnym inštitúciám jasne najavo, že musia konať,“ povedal Prílepok. „Za uplynulé roky sa na ministerstve vystriedali tri vedenia. Ani jeden minister si nenašiel čas a priestor, aby sa s nami stretol a celú vec predebatoval.“
Osobné stretnutie iniciovalo mesto aj s Branislavom Klocokom. Prostredníctvom mailu zo sekretariátu primátora ho pozvalo za spoločný stôl. Klocok tvrdí, že o žiadnom pozvaní nevie. „Nemám informáciu o tom, že by nás mesto požiadalo o stretnutie.“
Skutočnosť, že povinnosť uzatvoriť skládku padla na plecia mesta, považuje síce za nešťastnú, no v súlade s platnou právnou úpravou.
„OFZ urobila všetko, čo podľa zákona mohla, aby sa tejto situácii vyhla. Viac ako rok pred konkurzom našej dcérskej spoločnosti ESI, ktorá skládku prevádzkovala, upozorňovala ministerstvo životného prostredia a Slovenskú inšpekciu životného prostredia, že ESI skončí v konkurze, a situáciu treba riešiť.“
Skládku odporúča zasypať komunálnym odpadom
Branislav Klocok prišiel s riešením, ktoré podľa neho pomôže samospráve výrazne znížiť náklady na uzavretie skládky.
„Významná časť rozpočtu je tvorená materiálom, ktorý je určený na dosypanie skládky. Tento materiál projektant ocenil ako novovyťažené kamenivo s cenou dovozu na miesto skládky,“ povedal Klocok. Uviedol, že OFZ je pripravená poskytnúť vhodný materiál.

„A mesto to nebude takmer nič stáť. Nehovoriac o tom, že pri troche snahy by na dosypanie mohlo využiť vlastný komunálny odpad. Vyriešilo by si zároveň problém s komunálnym odpadom na minimálne desať rokov.“
Poslanec mestského zastupiteľstva Michal Smolka považuje za nepredstaviteľné, aby sa mesto a jeho obyvatelia podieľali na financovaní a odstraňovaní skládky, ktorú vytvorila a využívala súkromná firma.
„Som znechutený, že minister odovzdá dotáciu súkromnej spoločnosti, ktorá by si mala vysporiadať najprv túto vec.“ Narážal na finančný príspevok od ministerstva životného prostredia, ktorú OFZ získala vo februári tohto roka na podporu priemyslu.
Klocok: Ryby z Oravy doma bez obáv jeme
Televízia Markíza nedávno v reportáži upozornila, že z nefunkčnej čistiarne odpadových vôd v areáli skládky vyteká do okolia arzén.
„Prekročenie limitov v toku Homôlka spôsobuje kontamináciu rieky Orava, čo dáva potenciál na ovplyvnenie vodných organizmov,“ uviedol pre televíziu Marián Bocák, hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku.
Branislav Klocok hovorí, že jediné, čo do rieky vteká, je dažďová a podzemná voda pretekajúca telesom skládky. „Táto voda má prekročený limit na odpadové priemyselné vody, čo sa týka obsahu arzénu. Tento limit sa ale vyvíjal v čase a dnes je 50-násobne nižší ako v čase, keď sa postavila skládka ESI. Je dokonca nižší ako obsah arzénu vyskytujúci sa prirodzene v niektorých prítokoch Oravy.“
Aktuálna situácia preto podľa Klocoka nemá vplyv na život v rieke a kvalitu vody. „Sám som rybár a bežne chodím na Oravu na ryby, ktoré doma s rodinou bez obáv konzumujeme.“
Mestu by mohla pomôcť zmena zákona
Dolný Kubín nie je jedinou samosprávou na Slovensku, ktorá sa nechcene dostala k neuzavretej envirozáťaži.

Prezident Peter Pellegrini vyzval po návšteve skládky Vlčie hory v Hlohovci ministerstvo vnútra a životného prostredia, aby problém nebezpečných odpadov riešili. Minister životného prostredia Tomáš Taraba na to prostredníctvom svojho statusu na facebooku reagoval slovami, že rezort pripravuje zmenu zákona. Tá je momentálne v pripomienkovom konaní. Po jej schválení by mal štát možnosť vstúpiť do prípadov, aký rieši aj Dolný Kubín, a zasiahnuť.
„Za 30 rokov nikto nevymyslel zákonný nástroj na efektívne riešenie podobných prípadov. Nechali sme bezprizorne sa rozmáhať rôzne envirozáťaže a prizerali sa, ako sú prepisované na pochybné subjekty alebo biele kone, ktoré sa zbavili svojich zákonných povinností,“ uviedol Taraba.
Primátor Ján Prílepok by avizovanú zmenu v zákone uvítal. „Konečne by nám to pomohlo vyriešiť našu situáciu. Zatiaľ pripravujeme pre krajské zastupiteľstvo uznesenie, ktorým chceme z pozície samosprávnych krajov vytvoriť ešte väčší tlak na štát,“ dodal Prílepok.
Priemyselná skládka v Širokej v skratke
Nová (priemyselná) skládka bola vybudovaná na časti pôvodnej skládky odpadov. Stavebné povolenie na jej výstavbu vydal Okresný úrad v Dolnom Kubíne. V podmienkach stavebného povolenia zaviazal stavebníka – OFZ Istebné, aby zachytil a čistil aj priesakové vody zo starej skládky. Na túto kapacitu priesakových vôd bola vybudovaná čistiareň odpadových vôd. Zároveň úrad stavebníka zaviazal povinnosťou, aby v projekte uzatvorenia a rekultivácie novej skládky riešil i uzatvorenie a rekultiváciu starej skládky.
Pôvodným prevádzkovateľom starej skládky boli Oravské ferozliatinárske závody, od roku 1999 v konkurze. Prevádzkovateľ OFZ tak neurobil.
V roku 2021 inšpekcia životného prostredia vydala spoločnosti ESI, ktorá prevzala časť skládky po OFZ, stavebné povolenie na zakrytie a rekultivácia skládky OFZ Široká. Stavba mala byť dokončená do konca roka 2022.
Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) v júni 2021 rozhodla o predĺžení termínu dokončenia stavby do konca mája 2024.
ESI splnomocnila firmu AVE CZ z Prahy na všetky práce spojené s rekultiváciou skládky.
ESI listom zo dňa 25. augusta 2022 inšpekcii oznámila, že vyhlásením konkurzu stratila oprávnenie vykonávať právne úkony a toto oprávnenie prešlo na správcu.
Správca konkurznej podstaty oznámil inšpekcii, že ekonomická situácia úpadcu ESI neumožňuje pokračovať v prevádzke skládky a čistiarne prietokových vôd. Prevádzkovateľ zanikol bez právneho nástupcu a povinnosť riadne uzatvoriť skládku odpadov, zrekultivovať ju a monitorovať najmenej 30 rokov si nesplnil.
Zdroj: mesto Dolný Kubín