DOLNÝ KUBÍN. Mesto Dolný Kubín má uzavrieť zo svojich peňazí priemyselnú skládku v Širokej. Vznikla po hutníckej výrobe Oravských ferozliatinárskych závodov (OFZ).
Časť skládky prevzal a zrekultivoval štát, časť si ponechala spoločnosť ESI, dcérska firma OFZ.
ESI skrachovala a povinnosť uzavrieť skládku prešla na mesto. Potrebuje na to najmenej tri milióny eur.
Štát tlačí mesto do úveru. To sa bráni, so skládkou nikdy nič nemalo, zadlžiť obyvateľov nechce. Primátor Dolného Kubína Ján Prílepok vyhlásil, že z mestskej kasy neodíde na uzavretie skládky ani cent.
Kedy sa mesto muselo začať zaoberať skládkou v Širokej?
V auguste 2022 nám prišlo oznámenie o vyhlásení konkurzu na firmu ESI a zhruba o mesiac aj oznámenie o povinnostiach mesta súvisiacich s uzatvorením skládky, jej rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti.
Čo nasledovalo?
Kolotoč stretnutí, otázok, urgencií na ministerstvo životného prostredia a štátne inštitúcie. Osobne sa nám nepodarilo stretnúť s bývalým ministrom Jánom Budajom ani so súčasným ministrom Tomášom Tarabom, ale obaja nám sprostredkovali stretnutie s vedúcimi zamestnancami ministerstva. Zložitosť situácie si uvedomujú.
Ako sa mohlo stať, že mesto, ktoré so skládkou nemá nič spoločné, prevzalo povinnosť postarať sa o jej uzavretie?
Jednoducho povedané, môže za to nedotiahnutá legislatíva. Keď väčšiu časť skládky po OFZ prevzal štát, firma si jednu jej časť ešte ponechala pre svoje potreby. Už tu nastal problém, došlo k rozdeleniu skládky. Jednu dal do poriadku štát, pri tej druhej sa prevádzkovateľ, teda OFZ, zaviazal, že ju uzavrie, a na ňu položí novú skládku.
Keď sa naplní, prekryje ju podľa platných noriem, čím by vznikol kompaktný celok spolu s druhou, už zrekultivovanou časťou. Štát však nemal žiadne záruky, že sa tak naozaj stane a ani sa nestalo. OFZ po čase skládku previedla dcérskej firme ESI. Firma prišla do konkurzu a podľa zákona sa musí o skládku postarať mesto, pretože leží v jeho katastrálnom území.
Čo presne znamená, že sa o skládku musí postarať mesto?
Mesto má povinnosť skládku uzavrieť v zmysle vydaného integrovaného povolenia, laicky povedané, stavebného povolenia, do výšky účelovej finančnej rezervy, ktorú si prevádzkovateľ v čase, keď na ňu ukladal odpad, musel tvoriť. Uzavretie skládky spočíva v jej zatvorení, vo vytvarovaní kopy, navrstvení materiálu a zeminy do potrebnej výšky.
Zároveň musíme zabezpečiť jej následné monitorovanie minimálne 30 rokov.
Dolnokubínska nemocnica otvorila modernú JIS-ku Čítajte V roku 2020 boli predpokladané náklady na uzavretie skládky vyčíslené na 1,9 milióna eur bez DPH. Keďže mesto nie je platcom DPH, stálo by to zhruba dva a pol milióna. Zvýšila sa táto suma po štyroch rokoch?
A to pôvodná predpokladaná cena ešte nezahŕňala spomínaný monitoring skládky. My predpokladáme najmenej tri milióny. Na účte účelovej rezervy, ktorým disponuje štát, je zhruba 770-tisíc.
Ministerstvo životného prostredia nám odporučilo vziať si výhodný úver, s veľmi nízkymi úrokmi. Istinu ale bude musieť aj tak splácať len mesto. To odmietame. Nechceme zaťažiť dvojmiliónovým úverom obyvateľov, naviac v čase, keď mestu z roka na rok klesá zadlženosť. Postupne sa totiž snažíme vysplácať všetky záväzky, čo máme. Skrátka, je to pre nás neprijateľné.
Štátna inšpekcia ale tvrdí, že mesto má záväzok voči skládke len do výšky účelovej rezervy, teda 770-tisíc eur.
Áno, nabádajú nás, aby sme minuli peniaze, urobili práce, ktoré sa za tú sumu dajú urobiť, a hotovo. Lenže ja si neviem predstaviť, že tam napríklad natiahneme fólie, ale už to nezasypeme, neuzavrieme tak, ako treba, po čase sa to všetko znehodnotí a my zistíme, že sme 750-tisíc vyhodili úplne zbytočne.
Preto sa snažíme kompetentným vysvetliť, aby sme neminuli peniaze na niečo, čo nepomôže, alebo to stav ešte zhorší, a radšej nájdime prostriedky na kompletnú rekultiváciu skládky.
Raz to totiž aj tak bude musieť niekto urobiť a zaplatiť. Problém je aj vo verejnom obstarávaní, ktorým sa mesto musí riadiť. My máme projekt na celý objem prác, nie je jednoduché a zmysluplné vysúťažiť len niektoré časti.
Dokedy má byť skládka v Širokej uzavretá?
Do mája tohto roku, čo je nereálne. Na druhej strane, nutnosť dať skládku do poriadku je naliehavá. Nešťastím je, že táto skládka už leží na starej envirozáťaži.
Čo to znamená?
Štát povolil OFZ, aby skládku vybudovala na inej starej envirozáťaži, kde sa vyvážal priemyselný odpad. Ale keďže nevieme, aký dopad má aktuálne skládka na životné prostredie, na prostredie, v ktorom žijeme, je to urgentné. Niekoľkokrát sme žiadali ministerstvo, aby zabezpečilo merania, či sa arzén, alebo iné nebezpečné látky nedostávajú do voľnej prírody.
Odpoveďou bolo, že na to nemá peniaze. Chceli sme dokonca merania preplatiť, aby sme zistili, aké naliehavé je uzavretie skládky. Keďže nám ministerstvo nevyšlo v ústrety, jediné, čo vieme, je, že skládka leží na starej envirozáťaži a presakujú z nej nebezpečné látky. O opaku nás zatiaľ nikto nepresvedčil. Nehovoriac o tom, že priestor je už dva roky bez prevádzky čistiarne priesakových vôd. Tá zachytávala priesaky, čistila znehodnotenú vodu, až potom ju púšťala do rieky Orava.
Prevádzkovala ju spoločnosť ESI. Teraz nikto. Od areálu, kde sa skládka nachádza, nemáme dokonca ani kľúče. Tie sú u správcu konkurznej podstaty, majetok ani areál na mesto neprešli. Nevieme, či je areál strážený, v akom stave sa nachádza. Na nás prešla len povinnosť skládku uzavrieť, rekultivovať a následne monitorovať.
Ministerstvo životného prostredia: Samosprávy musia riešiť nebezpečné skládky aj na úkor svojich peňazí
Prostredníctvom svojho tlačového odboru ministerstvo životného prostredia uviedlo, že ak skládka odpadu ohrozuje životné prostredie a zdravie ľudí, samosprávy musia tieto nebezpečné situácie riešiť aj na úkor svojich financií, aby nedošlo k ohrozeniu zdravia obyvateľov a životného prostredia.
„Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) eviduje viacero skládok odpadov „z minulosti“, ktoré v súčasnosti nemajú prevádzkovateľa, a viaceré z nich sú v konkurze. Skládky v Istebnom a Širokej vznikli po ukončení hutníckej výroby. Zákon o odpadoch jasne upravuje prípady, keď prevádzkovateľ skládky ukončí svoju činnosť pred uzavretím a rekultiváciou skládky.
MŽP hľadá možnosti, ako samosprávam pomôcť. Ďalšie informácie poskytne, keď budú známe bližšie podrobnosti.
Už dnes však môžu samosprávy získať takmer bezúročný úver na riešenie obdobných problémov. Práve obce, v ktorých katastrálnom území sa nachádzajú takéto skládky odpadov, sú oprávnené požiadať o poskytnutie úveru z Environmentálneho fondu. Úver je takmer bezúročný a jeho splatnosť je rozložená na dlhšie časové obdobie.
Mnohé samosprávy v roku 2023 pristúpili aj na takéto riešenie a skládky na ich území už buď sú v procese uzatvárania a rekultivácie, alebo sú už dokonca aj uzavreté a rekultivované v súlade so zákonom.
Práve takéto zodpovedné samosprávy idú príkladom aj ostatným, keď ukazujú, že im nie je ľahostajné životné prostredie a zdravie obyvateľstva v ich katastrálnom území, a rozhodli sa napraviť škody ich predchodcov.
Faktom však je, že vyhlásením konkurzu na prevádzkovateľa prechádzajú podľa zákona o odpadoch všetky práva a povinnosti súvisiace s uzatvorením, rekultiváciou, monitorovaním a zabezpečením starostlivosti o skládku odpadov na obec, v ktorej katastrálnom území sa skládka nachádza.
Obec je povinná tieto činnosti zabezpečiť do výšky reálne vytvorenej účelovej finančnej rezervy. Ďalej platí, že prostriedky účelovej finančnej rezervy možno použiť na činnosť, na ktorú bol vydaný súhlas podľa zákona o odpadoch.“
Ako mohlo vôbec k takejto kurióznej situácii dôjsť?
Reťazec problémov vznikol už v čase, keď štát povolil firme OFZ vybudovať novú skládku na starej envirozáťaži. Ďalším problémom je legislatíva, ktorá to dovoľuje, je nedomyslená.
Akoby nikto nepočítal s tým, že prevádzkovateľ takejto skládky nemusí mať dosť peňazí na jej uzavretie. Štát by mal mať zákon ošetrený, aby keď napríklad majetná firma prevádzku skládky presúva na firmu bez dostatočného majetku, existoval nástroj na predchádzanie možného problému.
Napríklad, že spoločnosť nemôže vykonať prevod prevádzkovania, pokiaľ nástupnícka firma nebude vedieť zabezpečiť finančné prostriedky alebo krytie na plnenie svojich povinností.
Cez jedlo spoznáva svet, nazýva to gourmeling Čítajte Jediným vlastníkom skrachovanej ESI je spoločnosť OFZ. Vnímajú majitelia nejakú zodpovednosť za túto situáciu, prípadne vôľu pomôcť s uzavretím skládky?
Mali sme rokovanie so zástupcami OFZ. Na stretnutí uviedli, že majú záujem byť nápomocní pri uzatvorení skládky, no konkrétne kroky ani vo finančnom vyjadrení neuviedli.
Čo teda budete robiť?
Chceme, aby ministerstvo a štátne orgány, ktoré túto situáciu spôsobili, našli riešenie a upravili skládku tak, aby nepoškodzovala životné prostredie.
Zaviazali sa, že budú hľadať spôsob, ako by sa dalo kompletné zavretie skládky financovať. Mesto s touto skládkou nikdy nič nemalo, nevyvážalo tam odpad, ani nikdy nič nepovoľovalo. Dialo sa to len na úrovni štátu a štátnych orgánov. Pre vážnosť situácie budeme opätovne žiadať osobné stretnutie s ministrom.
Podobný problém má Veličná
V katastrálnom území Veličnej sa nachádza skládka z výroby ferozliatin v areáli bývalého závodu OFZ. V porovnaní s Dolným Kubínom má niekoľkonásobne väčšiu rozlohu. O likvidáciu a následnú rekultiváciu skládky prejavila záujem spoločnosť SUMC – SLOVAKIA, s. r. o. Skládku chce železnicou previezť na Ukrajinu. "Obecné zastupiteľstvo dalo zámeru spoločnosti súhlasné stanovisko s podmienkou nezaťaženia životného prostredia a dodržania príslušných právnych predpisov," povedal starosta Daniel Laura.
