V reakcii na rozhovor s primátorom Dolného Kubína cíti spoločnosť OFZ potrebu verejne sa ohradiť proti tvrdeniam, že by v súvislosti so skládkou v Širokej zanedbala svoje povinnosti, alebo úmyselne nekonala – s cieľom obohatiť sa, či zbaviť zodpovednosti. Generálny riaditeľ OFZ Branislav Klocok pripomína už takmer desaťročné úsilie o riešenie tejto problematiky, hľadanie a presadzovanie riešení, ktoré mali sanáciu skládky vyriešiť. Bez výsledku. Projekt za tri milióny eur, o ktorom sa hovorí dnes, je podľa hutníkov neúmerne predražený. Chcú ale ponúknuť konštruktívnu pomoc, ktorá by náklady znížila.
„Už minimálne od roku 2016 sme upozorňovali všetkých kompetentných, že neschopnosť štátu uzavrieť starú skládku spôsobí problémy v kombinácii s nezmyselnými príkazmi Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP), o ktorých dnes hovorí pán primátor,“ hovorí riaditeľ oravských ferozliatinárov a spomína: „Nikto nás nechcel počúvať ani na Inšpekcii, ani na ministerstvách.“
Dlhodobo sme upozorňovali, že ak bude štát odkladať uzavretie starej skládky, firma ESI bude musieť ísť podľa súčasnej právnej úpravy do konkurzu.
Na archívnej fotografii z roku 2018 bola ešte skládka aj čistička odpadových vôd v prevádzke.Tri skládky na jednom mieste
Pre pochopenie situácie je potrebné vysvetliť, že v lokalite skládky v Širokej existujú vlastne tri skládky: skládka komunálneho odpadu, ktorá je dnes uzatvorená, „stará“ skládka priemyselného odpadu a potom „nová“ skládka ESI. Najväčším problémom je práve stará skládka, postavená ešte v 60-tych rokoch minulého storočia, ktorá je registrovaná ako stará environmentálna záťaž. Dnes je vo vlastníctve štátu, ktorý ministerstvo životného prostredia poveril jej sanáciou.
OFZ prestala využívať „novú“ skládku priemyselných odpadov v Širokej už pred viac ako 15-timi rokmi. V minulosti sem ukladala odpady z hutníckej výroby. Keďže sa jednalo o novú skládku, bola vybudovaná podľa najnovších štandardov. Okrem odizolovania telesa skládky obsahovala aj čistiareň odpadových vôd, ktorá čistila odpadové vody nielen z novej skládky, ale najmä (a to až do 90 %) zo starej skládky vo vlastníctve štátu. Vybudovanie takejto čističky bolo podmienkou vydania stavebného povolenia na vybudovanie novej skládky. „OFZ počas ukladania svojich odpadov na skládku riadne odvádzala peňažné prostriedky do rezervného fondu, kde je dnes približne 800 tisíc eur určených na uzatvorenie tejto skládky,“ pripomína riaditeľ Klocok splnené záväzky spoločnosti.
Bezodpadová prevádzka OFZ
Vďaka výrazným investíciám do zelených technológií sa postupne výroba v OFZ stala bezodpadovou, a tak prevádzka skládky priemyselného odpadu viac firme nedávala ekonomický zmysel. Bola však naplnená ani nie na polovicu, a tak sa ju OFZ rozhodla prebudovať na skládku komunálneho odpadu. V tom čase už bolo totiž zrejmé, že existujúce skládky komunálnych odpadov sa budú musieť uzatvárať a nové sa budovať nebudú. „Voľná kapacita by stačila pre región dolnej Oravy na minimálne 10 rokov. A keďže odpad sa dnes vozí nákladnými autami desiatky kilometrov do Martina, došlo by aj k výraznému zlacneniu poplatkov za komunálny odpad v celom regióne, ako aj zníženiu dopravnej vyťaženosti miestnych ciest,“ menuje výhody riešenia šéf oravských hutníkov.
Odpad z dolnej Oravy vozíme na skládku do Martina, čo znamená státisíce zbytočných tonokilometrov prepravy odpadu každý rok.
Na realizáciu tohto zámeru OFZ vytvorila svoju 100 % dcérsku spoločnosť ESI, ktorá na projekte začala pracovať. Jej fungovanie finančne zabezpečovala OFZ formou platby za rezerváciu skládkovacej kapacity, pričom šlo najmä o náklady na prevádzku čističky odpadových vôd a personál. Žiaľ, zámer premeniť fungujúcu a certifikovanú skládku priemyselného odpadu na skládku komunálneho odpadu (ktorá má pritom nižšie štandardy ochrany) neprešiel, a to najmä vzhľadom na odpor miestnych aktivistov a zároveň SIŽP v tomto procese nezmyselne prikázala novú skládku uzatvoriť. Náklady na prevádzku skládky sa medzičasom vzhľadom na sprísňovanie predpisov v oblasti životného prostredia (najmä v oblasti kvality odpadových vôd) vyšplhali z pôvodných približne 20 tisíc eur až na 200 tisíc eur ročne.
Z leteckého pohľadu je dobre viditeľné teleso modernej kazetovej skládky vybudovanej s ohľadom na najprísnejšie požiadavky ochrany životného prostredia. Zatváranie skládok viazne
Spoločnosť ESI ešte v roku 2016 vypracovala projekt na uzatvorenie „novej“ skládky, do ktorého však Inšpekcia spolu s Odborom životného prostredia na Okresnom úrade v Dolnom Kubíne presadili podmienku, že môže byť uzatvorená až po uzatvorení starej skládky. Nebolo pritom známe, kedy by tento projekt, ktorý v tom čase so značným meškaním vykonávalo Ministerstvo životného prostredia SR, mohol byť reálne ukončený. „Z technického hľadiska nariadil Okresný úrad prepojiť izolačné fólie uzatváranej starej skládky a existujúce izolačné fólie novej skládky. Pre meškanie prác na starej skládke zo strany dodávateľa sa tento úkon stále posúval, až bol nakoniec realizovaný len vďaka tomu, že tento úkon zaplatila spoločnosť ESI, no ostatné nadväzné práce stále meškali,“ zdôrazňuje Branislav Klocok ďalšie kroky, ktorými sa firma snažila situáciu riešiť už v minulosti.
Štát prikázal skládku zavrieť a viac sa nestaral – uzatváranie starej skládky pritom meškalo a na prevádzku čističky neboli peniaze.
Firma bez príjmov
Orgány štátnej správy dostali spoločnosť ESI do neriešiteľnej situácie. Kvôli rozhodnutiu o uzatvorení skládky už ďalej nemohla poskytovať službu rezervácie skládkovacej kapacity, čo bol jediný zdroj jej príjmov. Zároveň však nemohla novú skládku uzatvoriť a svoju činnosť ukončiť, a to preto, že uzatvorená stále nebola ani stará skládka vo vlastníctve štátu. Spoločnosť ESI tiež bola nútená na prevádzku míňať 200 tisíc eur ročne, a to najmä na čistenie vody zo starej skládky, ktorá jej ani nepatrila.
ESI sa v danom čase obrátila listom na SIŽP, ministerstvo ŽP a ministerstvo financií ohľadom riešenia vzniknutej situácie, na čo absolvovali niekoľko rokovaní a vymenili si značné množstvo korešpondencie. Žiaľ, ani jeden zo štátnych orgánov neposkytol jasné stanovisko s vysvetlením, ako je v uvedenej situácii potrebné postupovať. Preto jediné, čo mohla spoločnosť ESI robiť, bolo držať sa zákona.
Konkurz ESI
„Firmu ESI sme časom jednoducho museli poslať do konkurzu, a to zo zákona, pretože šla do predĺženia. Nemala žiadne príjmy, iba výdaje, a tak sme museli sami na seba – presne ako to štatutárom prikazuje zákon – podať návrh na konkurz,“ zdôrazňuje generálny riaditeľ OFZ Branislav Klocok. Keď spoločnosť ESI prevzal správca konkurznej podstaty, prepustil všetkých zamestnancov a ukončil činnosť čističky. Následne začal podľa zákona so speňažovaním majetku. V momente podania žiadosti o konkurz v roku 2022 bola OFZ jediným veriteľom spoločnosti ESI, ktorá inak ešte pred konkurzom vyrovnala všetky ostatné záväzky voči dodávateľom aj zamestnancom.
V rezervnom fonde, ktorý ESI počas prevádzky vytvárala zo zákona na uzavretie skládky, bolo vtedy necelých 800 tisíc eur. „Pred podaním žiadosti o konkurz poslala ESI tieto peniaze dobrovoľne zo svojho účtu na účet ministerstva financií,“ pripomína riaditeľ oravských hutníkov a tvrdí: „Ak by sme skutočne mali záujem zbaviť sa zodpovednosti a pozerať sa len na vlastný zisk, nechali by sme tieto peniaze vo firme a správca by ich úplne zákonne použil na úhradu záväzkov ESI. Na uzavretie skládky – čo bol účel, na ktorý sa peniaze celý čas zbierali – by však nezostalo takmer nič.“
Po krachu spoločnosti ESI, ktorú spôsobilo nezmyselné rozhodnutie o uzatvorení skládky, prestala fungovať aj čistička odpadových vôd.Naozaj musí mesto zadlžiť svojich obyvateľov?
Primátor v rozhovore tvrdí, že projekt uzavretia skládky má dnes rozpočet tri milióny eur, hoci cena diela vygenerovaná výberovým konaním v roku 2020 nepresiahla 1,1 milióna eur. Je pritom veľmi dôležité povedať, že podstatnú časť nákladov tvorí materiál slúžiaci na dosypanie a zarovnanie nenaplnenej kapacity novej skládky. „Samozrejme, že ak naceníte takýto materiál cenou novo vyťaženého štrku, ktorý treba navyše doviezť z iného regiónu, vyjde vám astronomický náklad. My sme od začiatku uvažovali o využití druhotných a vedľajších produktov, ktoré sú podstatne lacnejšie,“ rozoberá podrobnosti rozpočtu riaditeľ OFZ Branislav Klocok a dodáva: „Použitie certifikovaných a lokálne vyrobených materiálov by mohlo znížiť náklady v dnešných cenách približne na 1,5 milióna eur, z ktorých 800 tisíc je na rezervnom účte. Vyriešiť treba zvyšných 700 tisíc, a to je menej ako štvrtina peňazí, o ktorých hovorí primátor.“
Primátor hovorí o troch miliónoch, hoci potrebných by bolo nanajvýš 700 tisíc eur.
Firma taktiež na osobnom stretnutí so zástupcami mesta ponúkla, že všetci ľudia, ktorí na projekte pracovali, v tom môžu ďalej pokračovať, bez nákladov pre mesto. Takýto prístup svedčí o ochote spoločnosti OFZ ísť nad rámec obvyklých záväzkov a prispieť k riešeniu problému: „Dôležité je nájsť také riešenie, ktoré bude prospešné pre celý región, ale najmä udržateľné. Sme pripravení na konštruktívnu diskusiu a vôbec nie je v našom záujme, aby nakoniec uzavretie tejto skládky zaplatili občania mesta,“ uzatvára Branislav Klocok.
