ORAVSKÁ PRIEHRADA. Uplynulo 70 rokov od spustenia a odskúšania prvého agregátu - turbíny vodnej elektrárne na Oravskej priehrade, stalo sa tak 2. mája 1953.
Pri tejto príležitosti sa zišlo niekoľko desiatok tisíc ľudí z celej Oravy, Slovenska a Čiech. Po prejavoch vládnych predstaviteľov sa o 11.30 h. uviedol do skúšobnej prevádzky prvý agregát.
Po rozhučaní sirén z tribúny vypustili sto holubov a rozsvietili sa stovky žiaroviek. V zapätí vytryskla voda zo všetkých výpustov priehradného múru. Sila spútanej vody sa menila na milióny kilowatthodín elektriny.
Oravská priehrada sa nachádza pod severným oblúkom Karpát v tzv. Oravskej kotline. Obklopená je hrebeňmi Slovenských Beskýd, Oravskej Magury a Skorušiny.
Povodie Oravy s plochou povodia 1181,7 km² je najvodnatejšou časťou povodia Váhu s bohatými zrážkami, ktorých priemery prekračujú 1000 mm.
Pri povodni zahynulo 180 ľudí
Geologickým podložím takmer celej Oravskej kotliny sú flyšové a ílovité horniny. Nepriepustné ílovité bridlice, strmý sklon povodia, značný úbytok lesov z obdobia kolonizácie v 16. – 17. storočí najmä v horných partiách lesov a výdatnosť zrážok spôsobujú nerovnomerný odtok zrážok z horských partií do dolín.
Tento pomerne rýchly odtok vôd podporoval vznik častých povodní na Orave a Váhu, a to najmä v období oravských dažďov.
Pred výstavbou vodného diela bolo históriou za posledných 400 rokov zaznamenaných okolo 40 veľkých povodní. Zaznamenané sú povodňové katastrofy na Orave najmä z rokov 1683 – 1925.
Jednou z najväčších bola povodeň z 23. – 27. augusta 1813, ktorá okrem Oravy spôsobila katastrofy aj na Váhu. Podľa dostupných materiálov zahynulo 180 ľudí. Uhynulo a potopilo a viac ako 7000 kusov dobytka a hospodárskych zvierat, zničených a značne poškodených bolo viac tisíc stavieb – domov, sýpok, maštalí, drevární, humien a temer všetky mosty a priepusty boli odplavené.
V rozvodnených riekach Oravy a jej prítokoch Čiernej Oravy, Bielej Oravy a Polhoranky plávali mnohé drevenice s obyvateľmi na strechách, kolísky a malými deťmi a aj rakvy s mŕtvymi z podomletých a strhnutých cintorínov.
Podľa niektorých kronikárov v uvedenom období deň takmer splynul s nocou, prudký hustý dážď neustával, ľudia z nižšie položených miest a údolí riek sa sťahovali do kopcov, len blesky im ukazovali smer pre pohyb a preto túto povodeň niektorí kronikári prirovnávali aj k biblickej potope uvádzanej v Starom zákone.
Na najväčšiu priehradu na Slovensku poslali na nútené práce ako prvých utečencov z Ukrajiny Čítajte Povodňové vlny, ktoré vznikali na hornej Orave, boli zosilňované kulmináciou z bočných prítokov a vrcholili prevažne na území Dolného Kubína alebo až na sútoku rieky Oravy s Váhom v Kraľovanoch. Ničivé účinky povodní postupovali celou úrodnou nivou rieky Váh.
Štúdie a návrhy
V druhom a treťom desaťročí 19. storočia sa začínajú objavovať prvé myšlienky, štúdie a ideové návrhy na skrotenie dravých prúdov vôd na Orave a k zábrane vzniku katastrofálnych povodní.
Prvý návrh na vybudovanie drevenej priehrady je známy z roku 1830. Ďalšie štúdie a návrhy priehrady boli vypracované v rokoch 1870, 1918, 1923 a 1933. Uvažovalo sa s postavením rôznych typov priehrad, drevené, murované, betónové, zemné atď.
Takmer všetky sa zamerali na výhodný zádržný priestor a preto priehradný profil umiestňovali v priestore obce Ústie v tzv. ústianskom hrdle pod sútokom Čiernej a Bielej Oravy. K uvedenému ešte prispel aj jestvujúci pieskovcový kameňolom nad obcou Lavkov.
Najsmelšie riešenie je z roku 1918, kde výška železobetónovej priehrady mala byť až 37 metrov so vzdutím vody na kótu 613 m n. m. a s objemom približne jednej miliardy metrov kubických vody.
Prvé konkrétnejšie prieskumy v tomto profile začali v rokoch 1923 – 1924, uvažovalo sa so 16 metrov vysokou priehradou, so vzdutím vody na kótu 592 m n. m. Ani jeden nedostal konkrétnu podobu, lebo ani za feudálneho Rakúsko-Uhorska, ani za bývalej republiky nevedeli zabezpečiť dostatok peňazí a kapacít potrebných na výstavbu.
Reálna výstavba trvala 5,5 roka
Ministerstvo verejných prác v roku 1937 schválilo štúdiu pre vybudovanie priehrady s objemom 250 miliónov metrov kubických s maximálnou kótou hladiny 598 m n. m.
Po mnohých hospodárskych ťažkostiach začína sa vážnejšie k riešeniu pristupovať až v rokoch štyridsiatich, za Slovenského štátu. V tomto období však už bol schválený generálny projekt priehrady v profile Ústie nad Oravou s maximálnou hladinou na kóte 600 m n. m. s objemom vody 304 miliónov m³.
S výkopom stavebnej jamy pre založenie ľavého krídla priehrady sa začalo 11. októbra 1941. Vlastná betonáž začala 1. decembra 1943 na bloku č.12, ktorý bol zhodou okolností dobetónovaný až v roku 1953 ako posledný. Veľké povodne v roku 1943 dvakrát zatopili stavbu. Práce prerušila druhá svetová vojna.
