ORAVSKÁ PRIEHRADA. Budovanie Oravskej priehrady v rokoch 1941 – 1953 predstavovalo najvýznamnejšiu stavbu svojho druhu vo vtedajšom Slovensku, resp. v Československu. Výstavbu oficiálne otvoril 24. júla 1941 v Ústí nad Oravou minister dopravy a verejných prác Július Stano.
Pri stavenisku priehrady vznikol v Ústí aj pracovný útvar – tábor.
Vzhľadom na nedostatok pracovných síl sa o výstavbe pracovného útvaru uvažovalo už v roku 1942. Firma Spojené podnikateľské firmy Dr. Ing. A. Bugan – Dr. Ing. P. Danišovič potrebovala pre výstavbu priehrady asi 400 pracovníkov. Keďže sa nepodarilo zabezpečiť pre pracovné sily vhodné ubytovanie, vznikol Pracovný útvar Ústie nad Oravou až na jeseň 1943, konkrétne 6. septembra.
Utečencov na stavbe vítali
V prvom období existencie bol tábor špecifický. Mali byť doň umiestnení všetci Ukrajinci – civilné osoby, ktoré sa už nachádzali na slovenskom území, resp. ktorí by v budúcnosti ilegálne prekročili slovenské hranice. Nebol určený pre Ukrajincov alebo Rusov – vojenských zbehov, ktorí po zadržaní mali byť odovzdaní do nemeckých rúk.
Okresné úrady a žandárske stanice nedodržiavali striktne nariadenia a eskortovali všetkých zadržaných Ukrajincov priamo na Ústredňu štátnej bezpečnosti (ÚŠB). Tá rozhodla využiť tieto pracovné sily v prospech štátu na stavbách.
V návrhu z augusta 1943 prednosta UŠB konštatoval, že počet ilegálnych ukrajinských pracovníkov na Slovensku sa zvyšuje a vzhľadom na to, že ide o práceschopné sily, sa navrhuje, aby všetky tieto osoby boli ponechané na Slovensku a zaradené k práci pri stavebných projektoch pod zvláštnou štátnou správou.
Kúria aj deväť mesiacov v roku. Oravské školy sa zimy boja, šetria už teraz Čítajte Predseda Ústredného úradu práce Ján Kaššovič navrhol prideliť Ukrajincov na stavbu Oravskej priehrady. Zároveň odmietol návrh, aby Ukrajincom boli dodávané len cigarety a strava, keďže štát má aj tak nedostatok pracovných síl a môže im poskytovať mzdu ako ostatným pracovníkom.
Vedúci stavby Štefan Štofko privítal zaradenie ukrajinských utečencov, keďže na celej stavbe v tej dobe pracovalo len 70 robotníkov. Každý utečenec mohol denne zarobiť 55 Ks, čo bolo asi o 12 korún menej, ako platili robotníkom.
Keď sa zaoblečú, zbehnú
Pracovný útvar pozostával zo štyroch drevených barakov s veľkosťou 5,5 x 6 m, pričom ubytovacie priestory a administratívna budova boli ohradené dreveným plotom a ostnatým drôtom. Ubytovňa mala kuchyňu s jedálňou, kúpeľňou, záchodmi a skladmi.
Podľa správy z 13. septembra 1943 sa v útvare nachádzalo 17 Ukrajincov. Postupne ich pribúdalo, v decembri 1943 ich už bolo 71. Ich celkový počet ovplyvňovali úteky. Najzávažnejší útek sa odohral 20. novembra 1943, keď z útvaru utieklo naraz desať ľudí. Časť z nich bola 18. novembra v Tvrdošíne, kde si nakúpili doplnky šatstva v hodnote 400 až 1200 Ks.
“Určitá časť zaradencov sa vyhýba pracovným povinnostiam, pričom vyhľadáva možnosti k zbehnutiu. Politizujú a túto politickú psychózu prenášajú aj na civilných zamestnancov firmy Tvorba, s ktorými pracujú. Pracovište radi opúšťajú a využívajú príležitosti na opíjanie sa a kartárenie.
„
Po úteku veliteľ útvaru Koseček konštatoval, že „akákoľvek snaha udržať Ukrajincov pri práci je márna a je zbytočné venovať im toľko peňazí, či už v hotovosti, alebo v odeve, na úkor našeho domáceho robotníctva, lebo jednak je to národohospodárska škoda, keďže Ukrajinci sa zdržia len potiaľ u nás, kým sa nezaoblečú a nezaobujú, a potom, keď sú dostatočne zaoblečení, tak zbehnú“.
Pracovný tábor v Ústí nad Oravou 1943 – 1949
Bol sústreďovacím táborom pre ukrajinských utečencov, bol jedným z táborov pre občanov maďarskej a nemeckej národnosti, ktorí boli postupne odsúvaní po ukončení vojny z územia Československa. Predstavoval sústreďovacie miesto pre exponentov bývalého režimu Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945 a nakoniec aj tábor pre odporcov nastoleného režimu, predovšetkým po februári 1948. Samozrejme, nemožno zabudnúť na časť zaradencov, ktorí sa previnili podľa úradov asociálnym správaním, a preto mali byť prevychovaní prácou. Pracovne nasadenie zaradencov sa vnímalo rozporuplne. Na jednej strane hodnotili ich prácu pozitívne, keď dokonca prekračovali plán, na druhej strane tábor trpel veľkým množstvom útekov, keď niekedy bolo na úteku aj vyše 40 percent kmeňového stavu. Tábor bol nakoniec zrušený z politických dôvodov, keď predstavoval pre hornú Oravu a pre civilných zamestnancov na stavbe príklad vzdoru voči nastolenému spoločenskému a politickému poriadku.
Jedných prepustili, druhých transportovali
Plánovaný počet 250 utečencov útvar nikdy počas svojej existencie nedosiahol. Už na jeseň 1943 sa pokúsili úrady umiestniť do pracovného útvaru aj asociálne osoby. Ich prítomnosť sa ale stretla s protestmi zo strany firmy Tvorba, ú. s., keď sa táto sťažovala na ich nedostatočné zapojenie do prác, a tak ich nakoniec premiestnili do Pracovného útvaru v Dubnici nad Váhom.
V článku sa ďalej dozviete:
- Prečo Ukrajincov transportovali do Nemecka?
- Odkiaľ presúvali zaradencov na Oravu?
- Mali nárok na mzdu?
- Ako prebiehala tzv. prevýchova?
- Čo napomáhalo útekom?
- Ako sa šírili protištátne nálady?
