BOBROV. Prvá písomná zmienka o dedinke je na rukopisnej mapke hornej Oravy z roku 1550, ktorá sa viaže k prieskumu soľných prameňov pod Babou horou. V roku 1818 bola povýšená na mestečko, v polovici 19. storočia bol Bobrov sídlom politického okresu. Dnes žije v modernej, plne vybavenej obci vyše 1900 obyvateľov.
Texty k fotografiám
► Školáci zoradení pre miestnym národným výborom k oslave 25. výročia Slovenského národného povstania. Sprievod smeroval do neďalekého parku, kde pri pamätníku padlým Bobrovčanom v boji proti fašizmu položili vence.
► Obec patrila medzi prvé na Orave, kde roľníci podpísali v roku 1957 založenie jednotného roľníckeho družstva. Na fotografii z roku 1966 zvážanie sena z družstevných polí.
► Odvoz pracovníkov JRD za prácou na pole. Takto vyzerala vnútropodniková doprava v roku 1972. Keď obecný rozhlas ráno vyhlásil miesto a druh práce, ľudia sa zhromaždili v skupinkách okolo hlavnej cesty a takzvaná ryba ťahaná traktorom ich na pracovisko odviezla. Bezpečnosť dopravy vtedy nikto neriešil, ľudia si namiesto toho na vlečke neraz spievali.
► Žatevné práve na JRD v roku 1965. Takto dômyselne vyzeral vtedajší kombajn ťahaný traktorom. Laty na kolese, umiestnenom nad kosačkou, váľali steblá obilia s plnými klasmi a posúvali do mechanizmu na omlátenie.
► Kosenie a balenie trávy v roku 1965. V tom období dokázali mechanizmy nahradiť len minimum ľudskej práce. Družstevníci museli odrábať takzvané jednotky. Keď nestíhali rodičia, nastúpili deti. Keďže vtedy zákon nezakazoval ani deťom do 15 rokov pracovať, boli na poli často. Žiacke brigády na pomoc družstvu organizovala aj škola.
► V prvých rokoch fungovania družstvo nemalo takmer žiadne stroje a techniku. Na fotografii sejba obilnín v roku 1959. Družstevníci prechádzali po poli a z konopných plachiet, záster či vedier rozsýpali osivo na úrodnú zem.
► Väčšina obyvateľov, a najmä ženy, pracovali v období socializmu na miestnom JRD. Miestny národný výbor v spolupráci s družstvom zriadil pre ich deti materskú školu v budove bývalej základnej školy, aby bolo o ne postarané, kým mamy pracovali. Fotografia je z roku 1963.
► Keď v rodine niekto zomrel, jeho telo ostávalo v truhle doma v izbe. Až na tretí deň rakvu odniesli do kostola, kde kňaz odslúžil za zosnulého svätú omšu. Dom smútku postavili v dedine až v roku 1985.
► Prvá zmienka o futbale, ktorá sa zachovala v obci, je z roku 1951, kedy vznikla Telovýchovná jednota Sokol Bobrov. K nerovnému ihrisku postavili Bobrovčania tribúnu v roku 1983. Ihrisko dostalo nový trávnik, a väčšie rozmery až v roku 2012.
► Ani totalitný režim, ktorý sa snažil vymazať zo života náboženstvo, nedokázal prerušiť tradíciu stretávania sa tisícok veriacich z okolitých obcí, ale aj vzdialenejších, na bobrovskej kalvárii. Už pri posviacke kalvárie 15. augusta 1894 odznelo, že je modlitebnou knihou s obsahmi, ktoré treba predniesť Bohu.
Každoročne 14. augusta sa organizuje z farského Kostola svätého Jakuba sprievod so sochou Panny Márie okolo malých kapličiek so zastaveniami krížovej cesty na vŕšok, kde stojí kaplnka. Do nej účastníci oravskej púte za spevu a modlitieb symbolicky ukladajú telo Panny Márie na pochovanie. Odpustové slávnosti pokračujú „na zelnú“, čiže na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, ktorá pripadá na 15. augusta.
Na projekte spolupracuje Marián Grígeľ.
Prekliknite si hore v záložkách aj iné oravské obce a mestá.
Ako sme žili za Československa? Pozrite si fotky z Námestova Čítajte
Pohľad do minulosti. Takto žili za Československa v Beňadove Čítajte
