TRSTENÁ. Obdobie 1. a 2. svetovej vojny a tiež medzivojnové obdobie nieslo so sebou mnoho útrap a nešťastí. Trstená aj napriek tomuto nepriaznivému obdobiu prežila a práve povojnové obdobie jej prinieslo najväčší rozmach.
Začala sa rekonštrukcia poškodených budov v meste, ako napríklad veža Kostola sv. Martina, františkánskeho kostola a iných.
Začalo sa s výstavbou bytových a rodinných domov. V meste sa rozvíjala výroba vo viacerých podnikoch.
Texty k fotkám
► Trstená aj napriek tomu, že od roku 1960 prestala byť sídlom okresu, aj naďalej plnila funkciu kultúrneho a spoločenského centra oblasti. Konali sa tu aj regionálne prvomájové oslavy.
► Námestie hrdinov za socializmu. Historický výzor centra mesta naštrbil komunistický režim. Na okraji námestia zbúral historickú budovu súdu a miesto nej vyrástol typický socialistický obchodný dom. Dnes je pomenované po M. R. Štefánikovi.
► V roku 1956 otvorili v meste trepáreň ľanu. Išlo o prvý priemyselný závod založený po vojne, bol pobočným závodom Ľanárskych závodov v Nižnej.
► Prvomájový sprievod v Trstenej okolo roku 1950. Pre prvý máj boli typické sprievody, alegorické vozy, portréty vodcov. Do ulíc povinne – nepovinne vyšli všetci obyvatelia.
► Pamätník Červenej armády na námestí, rok 1960. Vždy pri ňom viala nielen československá, ale aj sovietska vlajka.
► Súčasťou takmer všetkých spoločenských podujatí, ale aj budovateľských míľnikov bola za socializmu trstenská dychovka, pri mnohých nechýbali ani deti v krojovanom oblečení. Trstenci však nikdy v minulosti nenosili kroje, aj keď vplyv susedných Goralov bol veľký.
► Trstenské dievčatá spolu s rímskokatolíckym kaplánom v 50. rokoch. V meste dodnes pôsobia aj františkáni, ktorým komunisti krátko po nástupe zhabali kláštor. Po roku 1950 sa stal sídlom ONV, v roku 1971 bol prestavaný na hotel Oravica. Po roku 1989 sa opäť stal majetkom františkánskej rehole.
► Aj vďaka založeniu dobrovoľného hasičského zboru (už v roku 1877) sa v meste položili základy čoraz živšieho spoločenského života. Mal svoju dychovú hudbu. Na fotografii Trstenská krídlovka v roku 1949.
► Trstenská nemocnica zastávala a zastáva starostlivosťou o zdravie významné miesto v celom regióne. Na fotografii zdravotnícky a lekársky kolektív v nemocnici v 50. rokoch 20. storočia.
► Jednu zo scén filmu Rysavá jalovica s nezabudnuteľným Jozefom Krónerom točili filmári pri trstenskom kostole. Na fotografii z roku 1970 herci s mladými Trstenčanmi.
Z histórie
História hornooravského mestečka siaha až do roku 1371. Podľa zakladacej listiny sa stalo prvým na Orave, ktoré malo čiastočne aj mestské práva. V roku 1609 mu kráľ Matej II. udelil práva na štyri výročné jarmoky.
Samotná poloha Trstenej ovplyvnila jej vývoj a onedlho sa stala významným centrom obchodu a remesiel, pričom prevažná časť obyvateľov sa v minulosti živila poľnohospodárstvom.