ORAVSKÝ PODZÁMOK. Obec sa spočiatku vyvíjala ako podhradie pod Oravským hradom. Nový impulz pre dejiny podhradia znamenalo vlastnenie Oravského hradu Thurzovcami, ktorí vybudovali v podhradí niekoľko majerov. Jeden z nich sa stal základom Oravského Podzámku. Najmä od 18. storočia tu nastal veľký stavebný ruch, ktorého výsledkom bol vznik výstavného mestečka.
DOLNÁ LEHOTA. Pôvodne samostatná obec, ktorá je dnes miestnou časťou Oravského Podzámku, sa formovala sa ako súčasť rozsiahleho hospodárskeho sídelného útvaru pre potreby panstva na Oravskom hrade.
Vznikala v 14. storočí a osadníci dostali rôzne práva s časom potrebným na osídlenie, zabývanie a plnenie poddanských povinností. V Lehote roz-prestierajúcej sa od Oravského hradu po Sedliacku Dubovú bývali služobníci hradných pánov, strážnici, šafári, dozorcovia, poslovia, drabanti, valasi, bačovia atď. Zámockí úradníci a sluhovia tu mali deputátne polia.
Texty k fotografiám
► Oravský hrad a Oravský komposesorát, ktorý mal sídlo v obci, najvýraznejšie ovplyvnili jej rozvoj. Už za socializmu navštevovali hrad a jeho podhradie tisíce turistov.
► Industrializácia Oravy výrazne zasiahla obec, keď v Širokej postavili hutnícky závod, pobočku Kovohút v Istebnom. Od 1. decembra 1965 už sneh neiskril, ale bol zaprášený popolčekom a ťažkými kovmi, ani vzduch už nevoňal ako kedysi.
► Podzámocké ženy na fotografii z roku 1959. Koncom 40. rokov zložili miestnu pobočku Živeny – Slovenského zväzu žien. Jej cieľom bolo presadzovať špecifické požiadavky žien v obci.
► Podzámockí požiarnici v roku 1959. Ešte do Víťazného februára sa nazývali hasiči, krátko po ňom im obec schválila nákup automobilovej striekačky a hadíc za 600-tisíc Kčs.
► Z výstavby základnej školy (1983 – 1988). Pamätníci hovoria o sfušovanej, zúfalej stavbe, po dokončení používateľnej len s problémami. Bola plne organizovaná, ale nemala telocvičňu.
► Pionieri pred starou podzámockou školou. Čo dieťa, to iskra alebo pionier, čo trieda, to pioniersky oddiel, čo škola, to pionierska skupina. Takýto systém panoval v dobe pionierskych organizácií SZM. Za jeho trvania boli iskrami a pioniermi celé dve generácie.
► Prvé sväté prijímanie. Kým na tejto slávnosti sľubovali deti vernosť Bohu, onedlho, keď sa stávali pioniermi, hovorili, že budú oddaní svojej socialistickej vlasti a Komunistickej strane Československa. Bola to doba dvoch svetov, doba pretvárok, udavačstva, ale aj tajných nádejí.
► Lihôčanskí požiarnici v budove MNV na voľbách v roku 1960. Hasičský oddiel fungoval v Dolnej Lehote od roku 1922, podľa iných od roku 1926. V roku 1996 dostavali v akcii Z novú hasičskú stanicu.
► Ženy a dievčatá zo súboru Lihôčan pod Oravským hradom. Folklórne hnutie sa začalo na Orave formovať v 70. rokoch minulého storočia. Pomohlo zachovať minulosť pre budúcnosť.
► Páter Štefan Zvolenčák, rodák z Dolnej Lehoty, učí bicyklovať deti z horného konca dediny. V 50. rokoch bol prenasledovaný za vieru.
► Činnosťou miestnych národných výborov bol za socializmu často ideologický dril. Takto ho popisuje monografia: Vedenie obce nestíhalo sledovať a organizovať veľké množstvo akcií, a najmä osláv. Veď napríklad v druhom štvrťroku 1988 mala obec zorganizovať oslavy 118. výročia narodenia Lenina, 43. výročie vyhlásenia Košického vládneho programu, 43. výročie Májového povstania českého ľudu, 43. výročie oslobodenia ČSR sovietskou armádou, 1. máj, Sviatok práce, a zvládnuť prípravy konania okresnej konferencie Komunistickej strany Slovenska.
Bolo treba vypracovať politickoorganizačné opatrenia na zabezpečenie osláv, prijať záväzky, odpracovať brigády, pripraviť a namaľovať pútače, heslá, vyzdobiť budovy, absolvovať slávnostné akadémie.
Následne bolo treba rozpracovať závery uznesení zjazdov a konferencií ÚV KSS, ÚV KSČ na konkrétne podmienky obcí.
Tento systém bol vypracovaný, sledovaný a kontrolovaný veľkou skupinou funkcionárov, nemal žiadny zmysel, národ znechucoval a prinášal obrovské ekonomické straty.
Prekliknite si hore v záložkách aj iné oravské obce
Na projekte spolupracuje Marián Grígeľ

