DLHÁ NAD ORAVOU. Na ceste históriou stavali chalúpky, ktoré niekoľkokrát zničili vojská a plamene a iné kalamity. Ľudia však k územiu priľnuli, pretvárali ho a postupne vybudovali dobré miesto pre život, kde žije 1430 obyvateľov Dlhej nad Oravou.
Texty k fotkám
► Keď pneumatiky doslúžili traktorom, poslúžili deťom. Na fotografii detské ihrisko v areáli materskej školy. Škôlku pre 60 detí dostavali v dedine v auguste 1982. Rozpočtové náklady predstavovali 1,96 milióna Kčs.
► Družstvo v dedine vzniklo v novembri 1972 a vstúpilo doň 15 roľníkov s pôdou vo výmere 83 ha. Onedlho po založení JRD v Dlhej nad Oravou došlo k zlúčeniu hornolehotského, sedliackodubovského a novozaloženého dlhánskeho družstva. Aj neskôr po založení družstva sa však takto pri práci stretávali ženy družstevníčky.
► Celú druhú polovicu 50. rokov pracoval pri miestnej Osvetovej izbe, keďže chýbal kultúrny dom, divadelný súbor Družnosť. V roku 1955 obsadil s hrou Neprebudený na krajskej súťaži ľudovej umeleckej tvorivosti 3. miesto.
► V apríli 1987 začala prístavba a nadstavba obchodného strediska. Keďže rozpočet vo výške 2,845 mil. Kčs kryl úver 2,276 milióna, ľudia museli odpracovať zadarmo viac ako 50-tisíc hodín. Dielo začali užívať v roku 1990.
► Najtragickejším medzníkom v moderných dejinách obce bol 27. august 1962, keď ju zachvátil hrôzostrašný požiar. Zhorelo 71 rodinných domov, 79 hospodárskych budov, 100 drobných stavieb, budova MNV, v ktorej boli aj tri triedy základnej školy, budova pošty, štyri obchody a plamene poškodili aj školu.
► Dobrovoľný požiarny zbor v období 60. rokov. Po veľkom požiari sa omnoho väčšia pozornosť venovala požiarnej ochrane. Miestni požiarnici boli povinní vykonávať niekoľkokrát do roka preventívne prehliadky a dohliadky v bytoch, hospodárskych aj verejných budovách.
► Svadobný sprievod prechádza Pamätníkom padlým v prvej svetovej vojne, ktorý je zároveň vchodom do areálu kostola.
► V roku 1963 bol rímskokatolícky barokovo-klasicistický Kostol sv. Ladislava vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. V centre dediny stojí od roku 1811, avšak vtedy ešte ako kaplnka. V roku 1914 ju veriaci rozšírili na kostol a po roku 1940 opravili.
► Navzdory sľubne sa rozvíjajúcej industrializácii väčšina obyvateľstva aj naďalej žila tradičným životom. Stav miestneho poľnohospodárstva po roku 1948 bol však dosť neutešený, v dedine sa v tom čase nachádzal jediný hospodársky stroj – vyorávač zemiakov. Na fotografii práce so senom jednotne hospodáriacich roľníkov.
► Činnosť Zboru pre občianske záležitosti mala veľmi veľkú škálu spoločenských podujatí od narodenia až po smrť človeka. Do života ho zvykli privítať piesne v podaní folklórnej skupiny, pri sobášoch zneli recitácie či sólové spevy doprevádzané organom.
► Historickým športovým medzníkom bol rok 1959, keď v obci vznikol prvý oficiálny futbalový oddiel. Krátko nato založila partia nadšencov Telovýchovnú jednotu Sokol Dlhá nad Oravu, ktorá pod pomenovaním TJ Družstevník funguje dodnes.
Z histórie
Samostatný príbeh jednej komunity začali písať roľníci z územia v okolí Oravského hradu pred šiestimi storočiami. Žili na takzvanej Dlhej lúke patriacej hradnému panstvu. Prvá zmienka o samostat-nej Dlhej je z roku 1420, keď sa spomína ako willa Dluha Luka.
Ako sme žili v Československu - Zákamenné. Spomienky na fotografiách Čítajte
Ako sme žili v Československu - Trstená. Spomienky na fotografiách Čítajte
