ZÁKAMENNÉ. Za ostatné desaťročia sa Zákamenné zmenilo z chudobnej dediny s malými drevenými domčekmi na novú modernú strediskovú obec s kompletnou občianskou vybavenosťou. Aj napriek tomu si zachovala viac-menej kopaničiarsky charakter.
Texty k fotkám
► Takto sme v Československu oslavovali sviatok práce. Po uliciach pochodujú davy, zdravia popredných funkcionárov na tribúnach. Komunistický režim z neho urobil oslavu úspechov socialistického hospodárenia a demonštráciu svojej sily. Na fotografii Zákamenčania na oslave 1. mája v Námestove.
► Nácvik zostavy spartakiády z roku 1958. V období tvrdej totality padlo vhod takéto spestrenie života. Formálne bývala spartakiáda dobrovoľná, avšak na školách a v závodoch bola účasť povinná. Žiakom a študentom zvykli niektorí učitelia za odmietnutie nácviku zhoršiť známku z telesnej výchovy. Na celoštátnu spartakiádu do Prahy postupovali z okresných a krajských kôl len tí najlepší z najlepších. Tí, ktorí sa tam dostali, spomínajú na masovú akciu radi.
► V rokoch 1949 až 1989 budovali aj Zákamenčania dedinu podľa päťročných plánov výstavby, ktoré sa nazývali päťročnice. Na fotografii stavba kultúrneho domu, ktorý slávnostne otvorili v roku 1962. V 80. rokoch sa obec stala strediskovou, teda s koncentráciou zariadení poskytujúcich rozličné služby verejného aj komerčného charakteru aj pre okolité obce.
► Roľníci zložili v decembri 1968 miestnu organizáciu Spoločenstvo jednotlivo hospodáriacich roľníkov (JHR), ktorá sa starala o kvalitné osivá, sadbu, poľnohospodársku techniku, umelé hnojivá, agrochemické prípravky na ošetrenie poľných plodín či inú pomoc pri intenzifikácii poľnohospodárskej výroby. Na fotografii z roku 1973 zástupcovia JHR na dožinkoch v Nitre. Vpravo fotografia z gazdovstva z 50. a 60. rokov.
► Vľavo fotografia biskupa Jána Votaššáka, rodáka zo Zákamenného, zo septembra 1963, keď sa vrátil domov po dlhých rokoch väzenia. Vpravo z jeho pohrebu 7. augusta 1965. Na miestny cintorín prišlo vtedy množstvo ľudí nielen z Oravy, ale celej Spišskej diecézy. Pohreb bol zároveň mohutnou manifestáciou viery a odporu proti vtedajšiemu režimu.
► Sviatočne vyparádení chlapci Štefan a Serafín Gonšorovci pózujú fotografovi v lete 1956.
► Aj takto sa oslavovalo v roku 1965. Pripomínali sme si 20. výročie oslobodenia vlasti Sovietskou armádou. K tomuto jubileu dostalo sa uznania za zásluhy aj pracovníkom Lesného závodu v Zákamennom.
Na projekte spolupracuje Marián Grígeľ.
Z histórie
Svoj príbeh začala písať dnes počtom obyvateľov najväčšia obec na Orave v roku 1615. Sú v ňom slzy i radosť, obdobia strádania i pokojných časov. Bola jedným zo stredísk rekatolizácie na Orave, spustla za kuruckých vojen. V roku 1715 mala 320 obyvateľov, potom nasledoval rýchly populačný rast.
Už pri založení obce daroval Juraj Thurzo zakladateľom do obecnej symboliky leva zo svojho rodového erbu a zo župného erbu Oravy. Thurzovský lev mal kráľovskú korunu, zákamenský lev mal kríž. Lev je symbol sily, odvahy, udatnosti, spravodlivosti, autority vládcu. Kríž je symbolom svetla, života, človeka, ale aj utrpenia a umučenia.
Ako sme žili v Československu - Trstená. Spomienky na fotografiách Čítajte
