ORAVA. V súvislosti s požiarom parížskej katedrály Notre-Dame sa opäť objavili otázky, či sa niečo podobné môže stať aj na Slovensku. Jasnú odpoveď dáva požiar hradu Krásna Hôrka spred siedmich rokov. Doteraz nie je opravený. Ako sú na tom naše pamiatky v súčasnosti, sme sa pýtali ich správcov.
Hasiči sa na hrad autom nedostanú
Oravský hrad vyhorel v roku 1800, no jeho kamenné múry plameňom odolali a majitelia ho dokázali obnoviť. Keby začalo na hrade horieť teraz, pravdepodobne by dopadol rovnako ako Krásna Hôrka či katedrála v Paríži.
„Cisterny hasičov by sa nedostali cez prvú ani druhú hradnú bránu, neprešli by ani cez tunel na hlavné nádvorie,“ povedala Mária Jagnešáková, riaditeľka Oravského múzea, ktoré sa o Oravský hrad stará. „Na hlavnom nádvorí máme hydrant aj protipožiarnu nádrž, hasiči by vodu mohli čerpať aj z Oravy pod hradom.“
Hasenie by veľmi komplikoval obmedzený prístup do objektov. Na citadelu, ktorá je na 112-metrovom brale, by sa ani nedostali. „Možno by využili vrtuľníky. Veď na hrade máme viac ako šesťsto schodov. Všetko vynášame ručne.“
Aj preto je najdôležitejšia prevencia. Pomáha elektrická požiarna signalizácia (EPS), kamerový systém a stála strážna služba. Pripravené majú čerpadlo, hasiace prístroje.
Všade je zákaz fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom. „Platí aj pre zamestnancov a pracovníkov dodávateľských firiem,“ povedala riaditeľka. Prísne pravidlá platia aj pri filmovaní. „Všade, kde sa využíva oheň, je pripravený hasiaci prístroj, vedro s vodou a ďalšie protipožiarne prostriedky. Sú mimo záberov kamier, ale blízko pri ohni, aby sa dali rýchlo využiť. Ak chce niekto fajčiť, musí vyjsť pred hrad na vyhradené miesto.“
Veľkým rizikom sú stromy a kríky okolo hradu a na brale. Na ich blízkosť doplatila Krásna Hôrka. Dvaja chlapci pri nej fajčili, zapálili trávu, od nej začali horieť kríky, potom hrad.
„Už sedem rokov sa snažíme dosiahnuť, aby znížili 4. stupeň ochrany brala. Potrebujeme odstrániť náletové dreviny. Nedarí sa nám to dosiahnuť, niekde to zastalo, neviem prečo. A to tam nie sú žiadne vzácne rastliny ani živočíchy.“
Pamiatky UNESCO sú nenahraditeľné
Do inej, oveľa rizikovejšej kategórie patria celodrevené stavby.
„Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby začalo horieť,“ povedala Erika Čajková, sprievodkyňa po rímsko-katolíckom Kostole všetkých svätých v Tvrdošíne. Zaradený je do svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. „To nie je ako Notre-Dame, ktorý má múry z kameňa. Toto je celodrevená stavba.“
Na jej ochranu slúži EPS, ktorej signál zaznamenajú na radnici, mestskej polícii aj hasiči. Vnútro aj okolie sledujú kamery, no rozhodol by rýchly zásah. Nešlo by o minúty, ale sekundy. Krásna Hôrka sa celá ocitla v plameňoch po dvadsiatich minútach.
V Tvrdošíne sú profesionálni hasiči, na ulici je hydrant, no správkyňa má aj tak pochybnosti, či by sa kostol podarilo zachrániť. „Nedá sa vypichnúť, čo je najvzácnejšie, pretože je to historická budova z polovice 15. storočia. Je nenahraditeľná. Nová stavba by sa k tomu hodnotovo ani nepriblížila.“
V Tvrdošíne bolo začiatkom 20. storočia 80 percent budov z dreva. Mesto niekoľkokrát vyhorelo, kostolík vydržal. Prežil aj vojny. „Jeho ochrana je na zodpovednosti a prístupe ľudí. Musia si uvedomiť, aké skvosty tu máme a že ich treba chrániť pre budúce generácie.“
V príkrom rozpore je správanie sa mládeže. Potuluje sa popod kostolík, fajčí tam. „Pred dvoma rokmi takto vyhorel vzácny kostolík v Čechách. Neúmyselne ho podpálili dvaja chlapci.“
Artikulárne kostoly sú nechránené
Medzi klenoty patria aj drevené evanjelické artikulárne kostoly v Istebnom a Leštinách. Obidva postavili v 17. storočí. Druhý menovaný je zapísaný v UNESCO.
V Istebnom kostol chráni signalizácia pred zlodejmi, požiarnu nemajú, chýbajú aj kamery. „Máme len hasiace prístroje,“ povedala farárka Alena Ďuríčková. Vo vnútri je vzácny oltár s krstiteľnicou. Za svoju 330-ročnú históriu pred nimi stálo množstvo veriacich.
V Leštinách je situácia podobná, no na rozdiel od Istebného, tam nemajú ani elektrinu. „Museli sme ju vypnúť, lebo bola v zlom stave, nespĺňala podmienky na bezpečnú prevádzku,“ povedala farárka Jana Velebírová Hudáková. „Vodu nemáme, hydrant je dole pod kostolom, no vraj nemá dostatočný tlak. Hasiči by vodu brali asi z potoka.“
Znepokojuje ju dočasné presunutie profesionálnych hasičov z Dolného Kubína do Oravskej Poruby. Z okresného mesta stíhali prísť za sedem minút, z Oravskej Poruby by im to trvalo približne o päť minút dlhšie. A pri celodrevených stavbách, ktoré nemajú žiadny protipožiarny náter, sú rozhodujúce sekundy.
Situáciu v ochrane kostola v Leštinách možno zmenia s pomocou nórskych fondov.
„V máji má vyjsť výzva, do ktorej sa chceme zapojiť,“ povedala farárka. „Chceme získať peniaze nielen na rekonštrukciu elektroinštalácie, ale aj opravu celého interiéru. Či to bude reštaurovanie alebo len zakonzervovanie, rozhodnú odborníci z Levoče.“
Kvôli tme býva kostol v zime zatvorený s výnimkou Vianoc. Otvárajú ho na Veľkú noc. Aj turisti sa musia uspokojiť len s denným svetlom. „Ale má to svoje čaro. Je tam príjemná, autentická atmosféra ako kedysi.“
História Oravy ukrytá v domoch
V Múzeu oravskej dediny na Brestovej v Zuberci sa ohňa obávajú tiež. Starajú sa o 54 budov z celej Oravy. Všetky sú z dreva, veľmi starého, dobre presušeného. Najstarší a najvzácnejší je kostol zo Zábreže, terajšej miestnej časti Oravskej Poruby. Postavili ho v 15. storočí.
„Modlíme sa, aby sa nestretli dve príčiny požiaru, vysoká teplota a horľavý materiál,“ povedal správca areálu Richard Janoštín. „Materiálu tu je dostatok, preto musíme urobiť všetko pre to, aby sa k nemu nedostala vysoká teplota.“
Bleskozvody a revízie elektroinštalácie sú samozrejmosťou. Každú budovu stráži požiarna signalizácia, ktorá ohlási dym a požiar strážnikovi v budove správy múzea. Ten rýchlo zalarmuje profesionálnych hasičov, no na Brestovú je z Tvrdošína ďaleko. Prví by boli na mieste pravdepodobne dobrovoľníci zo Zuberca, Habovky, Oravského Bieleho Potoka a Podbiela. K dispozícii majú výdatný Studený potok, ktorý preteká priamo areálom múzea.

Dušan Bakoš, riaditeľ dolnokubínskych profesionálnych hasičov, v ktorých rajóne je Oravský hrad aj artikulárne kostoly v Leštinách a Istebnom. „K dispozícii nemáme vyslovene špeciálnu techniku na hasenie požiarov v historických budovách, stačí nám aj tá, ktorú máme. Ale v súvislosti s požiarom v Notre-Dame chceme urobiť previerkové cvičenie, zamerané na ochranu historických pamiatok, aby sme preverili našu schopnosť využiť ju. Do úvahy pripadá viacero budov. Najskôr musíme osloviť ich správcov a majiteľov, aby nám to umožnili. Dohodneme si rozsah a spôsob cvičenia, aby sme vzácne pamiatky nepoškodili.“
Šéf hasičov upozornil, že k ochrane prispievajú pravidelné kontroly, ktoré vykonávajú. „Historickým budovám venujeme zvýšenú pozornosť. Všetky spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Ale nebránime sa iniciatíve majiteľov a správcov. Môžu dobrovoľne zvýšiť počet hasiacich prístrojov, hadíc, urobiť protipožiarnu nádrž, zabezpečiť priblíženie hydrantov či napojenie na iný zdroj vody, zaviesť elektrickú požiarnu signalizáciu a urobiť protipožiarne opatrenia, ktoré zabránia vzniku požiaru, prípadne pomôžu pri jeho likvidácii. Radi im dáme odporúčania, čo treba zlepšiť.“
Všetci majitelia a správcovia nenahraditeľných pamiatok tvrdia, že žiadne peniaze by nedokázali zaplatiť to, čo by plamene nenávratne zhltli. Preto dúfajú, že pri nich hasičské auto s blikajúcim majákom a húkajúcou sirénou nezastane.⋌