ORAVSKÁ PORUBA. Pri prechádzke po záhrade 73-ročného Tomáša Saláka si na svoje prídu nielen oči, ale aj chuťové poháriky. Už v polovici sme mali za sebou ochutnávku toľkých druhov ovocia, že v druhej sme už len počúvali rozprávanie šikovného pestovateľa z Dolného Kubína, ktorý svoj voľný čas trávi v záhrade v Oravskej Porube.
Vo vašej záhrade dominuje vinič. Pôvodne ovociu južných krajov sa dobre darí už aj na Orave. Prečo?
Jedným z dôvodov je otepľovanie, ale to postupuje pomaly na to, aby sa tu darilo viniču. Oveľa väčší vplyv na jeho šírenie v chladnejších pásmach je šľachtenie pre tieto oblasti.
Ako pri tom pomáhate?
Viniču sa venujem od roku 2000. Naštudoval som veľa kníh, diplomových prác, veľmi mi pomohli stretnutia s odborníkmi a špecialistami. Šľachtitelia mi dali overiť nové odrody vhodné do podhoria, pretože Oravská Poruba je v nadmorskej výška 460 metrov. Overovanie vhodnosti a vlastností trvá niekoľko rokov.
V čom spočíva vaša práca?
V týždenných intervaloch treba sledovať prírastky, ako sa rastlina správa. Mal som viac ako 70 odrôd. Ale čo čert nechcel, v lete 2011 prišla povodeň a ľadovec. Všetko voda vymlela. Niektoré odrody sa zachytili na plotoch, v kríkoch popri Orave.


Pozbieral som ich a opäť zasadil. Teraz ich mám v záhrade 35, ale chcem si zachovať 15 špičkových. Medzi také patria cupaga, swenson red, muškát bleu, talizman, ester, julian. Veľmi dobre sa javí aj galahad veľkopolodý s bobuľami veľkými až 3,5 centimetra. Pestujem hlavne stolové vína priamo na konzum. Niektoré sú určené skôr na mušt, medzi nimi má veľmi dobrú výťažnosť agát onský.
Prečo máte menej viniča určeného na mušt?
Je to dané potrebou slnka a tepla. Sleduje sa suma aktívnych teplôt od začiatku rašenia po zber v dňoch, keď teplota presiahne desať stupňov Celzia. Nová stolová odroda chrust potrebuje 85 až 90 dní a 2100 až 2200 stupňov Celzia. Muštové potrebujú až tritisíc stupňov kvôli cukornatosti.
Ste známy tím, že takmer vôbec nepoužívate chémiu. Prečo?