NÁMESTOVO. „Staršie generácie žili v ôsmich režimoch, mladšej to pripadá ako pravek,“ povedal na vernisáži výstavy venovanej stému výročiu Martinskej deklarácie a Československej republiky literárny vedec a diplomat Rudolf Chmel, docent na Karlovej univerzite v Prahe.
Priblížil históriu a významné míľniky slovenského národa, ktorými boli najmä osmičkové roky. „Odkaz Martinskej deklarácie treba pestovať všetkými formami,“ dodal. „Nie je to nostalgia, ale myslím si, že ak chceme vedieť, kde sme došli, tak by sme mali vedieť aj to, odkiaľ sme sa pohli a ako sme išli.“
Reprodukcie vzácnych písomností
Jednou z foriem pestovania odkazu doby, keď aj Slováci využili rodiaci sa fenomén samourčovacieho práva národov, je aj výstava Ozveny času.
Organizátori zhromaždili nielen reprodukcie písomností a portrétov osobností mapovanej doby, najmä Matúša Dulu, Tomáša G. Masaryka, M. R. Štefánika, ale aj literárne a výtvarné diela, ktorými zachytili tú dobu oravskí dejatelia.
Ako dokumentovali dobu Oravci
„V prvých desaťročiach československého štátu odchádzali vrcholní reprezentanti slovenskej literatúry, oravskí rodáci,“ priblížil dianie literárny historik Augustín
“Ak chceme vedieť, kam sme došli, mali by sem vedieť ,odkiaľ sme sa pohli.
„
Maťovčík zo Slovenskej národnej knižnice. „V roku 1921 zomrel Hviezdoslav, o sedem rokov neskôr Martin Kukučín, v roku 1940 Ladislav N. Jégé. Na sľubne sa rozvíjajúcej literárnej scéne Slovenska sa zjavujú nové mená z Oravy – Milo Urban, Rudolf Dilong, Margita Figuli či Theo Herkeľ Florin.“
Mnohé z ich diel sú pre následné generácie vhodným doplnkom k poznaniu doby, v ktorej žili.
Prečítajte si tiež: Pred 60 rokmi vyrobili v Nižnej prvý televízor
V druhej časti expozície sú originály diel reprezentantov výtvarného umenia, ktorí boli bytostne spätí s Oravou. Do Námestova ich zapožičala Oravská galéria.
„Keď sa pozerám po obrazoch Márie Medveckej a Ignáca Kolčáka, ako keby som videl ľudí, ktorých som poznal,“ hovorí iniciátor výstavy Marián Grígeľ. „Nemusia to byť práve ich tváre, ale vidím život taký, aký naozaj kedysi bol.“
Valéria Záhradníková, jedna z návštevníčok výstavy, bola po príhovoroch historikov na prehliadke expozícií spokojná. „Každá generácia je iná, každá niečo prežila. Je dobre sa navzájom poznať.“
Jedni sekali drevo, druhí držky, cibuľu a zemiaky
