Pondelok, 3. október, 2022 | Meniny má Stela

Pred 60 rokmi vyrobili v Nižnej prvý televízor

Na fabriku dnes ostali iba spomienky.

Začiatky výroby v Tesle Orava.Začiatky výroby v Tesle Orava. (Zdroj: Archív teslákov a obyvateľov Nižnej)

NIŽNÁ. Všetko sa to začalo príchodom jedného zememerača do Nižnej 15. júna 1947. V dedine už ľudia šípili, že sa tu má stavať fabrika.

Keď sa však zememerač zameral na Roveň, v dedine nastala vzbura. Nikto ho nechcel ubytovať. Toho, kto mu nakoniec predsa len poskytol nocľah, zbili.

„Veď je to naša najúrodnejšia zem,“ hovorili. Kolíky vymeriavacie budúcnosť hornej Oravy cez noc zmizli. Po čase však predsa len prišiel na pole prvý buldozér, no pred nespokojnými ľuďmi ho museli strážiť žandári.

Po dvoch rokoch na rovinke na hornom konci Nižnej vyrástla fabrika na výrobu ľanového plátna.

SkryťVypnúť reklamu

Ľan ustúpil hodvábu a silonu

Začiatkom decembra 1949 sa v Ľanárskych závodoch prvý raz pohli stroje. Pracovalo na nich 80 dievčat. Keďže to bolo málo, štát zaviedol, že ak boli v dome dve ženy a medzi nimi aj stará mať, tak jej dcéra či nevesta musela ísť pracovať do fabriky.

Ale viete, ako mohla u dievčat z roľníckych rodín vyzerať dochádzka do práce? Robota na poli, nedele alebo cirkevný sviatok vždy boli prednejšie.

Až v roku 1953 sa stav zamestnancov stabilizoval. Predimenzované priestory však boli využité len na 25 percent.

Napriek tomu mala výroba ľanového plátna stúpajúcu tendenciu, ale iba dovtedy, kým svet nezlákal ľudí na hodváb a silon.

A tak v roku 1956 má závod opačný problém, musí riešiť, čo so zvyšnými ľuďmi.

V okrese je tisíc ľudí bez pracovnej príležitosti a to je v ére socializmu neprijateľné. Ministerstvo spotrebného priemyslu je ochotné sa závodu zbaviť a ponúka ho iným.

SkryťVypnúť reklamu

Stará výroba ustúpila televízorom

Do závodu prichádzajú desiatky komisií z rozličných odvetví, aby posúdili, na aký druh výroby by sa dali využiť výrobné priestory. Prejaví o ne záujem ministerstvo chemického priemyslu.

Ako napísal Ľubomír Feldek v knihe Van Stiphout, na Orave sa vtedy rozšírila správa, že sa v závode budú vyrábať prezervatívy. Do Prahy preto cestuje deputácia na čele s farárom, ktorá proti tomu protestuje v mene oravských matiek.

Iná komisia uvažovala o tom, či by nemohla byť v závode auto-mobilka. Rozhodnutie by bolo kladné, keby bola strecha závodu o 60 cm vyššia. Ale nie je.

Napokon rozhodlo ministerstvo ľahkého priemyslu: „Ľanárske závody preorientujeme na televíznu fabriku.“

Elektrikár Tomáš Tomaga z Nižnej rád spomína na chvíle, keď sa rušila v závode ľanárska výroba.

SkryťVypnúť reklamu

„Bolo to 4. decembra 1956. Mal som si zobrať partiu a do konca roka prerobiť elektro-rozvody pre nábeh novej výroby televízorov. Ešte bežala stará výroba a popri nej sa remeselníci motali jeden cez druhého. Sám neviem, ako sme to stihli.“

Začiatkom roku 1957 nastupuje nové vedenie, prichádza celý rad odborníkov z českých Tesiel.

Do Nižnej prichádzajú mladí inžinieri

Anton Kamody (+2017) považoval za osobné šťastie v živote, že bol účastníkom dôležitých medzníkov v rozvoji fabriky. Do Nižnej prišiel 8. marca 1958. To bol deň nástupu mnohých absolventov vysokých škôl.

„Riaditeľ Vladimír Stoje nás posadil za dlhý stôl a vysvetľoval plány rozvoja Tesly,“ spomínal pri 40. výročí založenia Tesly.

Teslákom je za ich fabrikou smutno. Bola fenoménom, ktorý výrazne ovplyvnil životy ľudí, rodín, obcí, miest. Pomohla kultúre, športu, vzdelávaniu, bytovej výstavbe či doprave. V čase rozmachu zamestnávala Tesla Orava zhruba osemtisíc ľudí.

„Medzi rečou dal do obehu zoznam funkcií aj s platovým zaradením, ktoré potreboval obsadiť, a tak si mohol každý vybrať. Inžinieri, ktorým sa zoznam dostal do rúk medzi prvými, mali z čoho vyberať, ostatní sa museli uspokojiť s tým, čo ostalo.“

Kamody si vtedy vybavil aj spomienky na plnenie plánu v rokoch 1960 – 61. Všetci, ale najmä kolektív montáže vyvíjali maximálne úsilie na splnenie plánu.

„Robotníci pracovali na čele s bradatými majstrami v troch zmenách obsadených pracovníkmi dvoch zmien. Pomáhali brigádnici z ostatných útvarov podniku. Majstri cechu si predsavzali neholiť sa, kým nesplnia plán výroby televízorov.“

Manželka Antona Kamodyho Františka robila vo fabrike na odbyte a neskôr na reklamačnom oddelení. Dodnes spomína, ako v hektických obdobiach zobral Anton auto a išiel hľadať a zvážať ľudí na nočnú zmenu z dedín okolo Námestova.

Stávalo sa totiž, že pre nejakú chýbajúcu súčias-tku pás stál a potom museli plány doháňať. „Bol veľmi zanietený pre prácu. Neskôr sa stal námestníkom a potom riaditeľom. To už mal menej času aj na domácnosť.“

Medzi prvými technikmi bol aj Ladislav Ďuroška. „O prácu v Nižnej malo záujem veľa absolventov vysokých a stredných škôl rôznych profesií. Títo mladí ľudia hneď po nástupe prechádzali prípravnými stážami v Tesle Strašnice – Praha, Tesle Bratislave a Tesle Pardubice, kde v krátkom čase získali teoretické a praktické znalosti z elektro-technickej výroby.“

Súbežne s tým sa formou večerných kurzov na miestnej priemyselnej škole pripravoval kolektív výrobných a riadiacich pracovníkov z bývalých textilákov. Zároveň pripravovali technologické podmienky pre výrobu elektrotechnických zariadení.

Aj na internáte Malá Orava, kde bývali rodiny a slobodní, sa po večeroch uskutočňovali odborné besedy o projektovaní a sériovej výrobe.

„V pamäti mi utkvelo niekoľko zážitkov,“ hovorí Ladislav Ďuroška. „Pre mňa ako technika bolo veľmi silné, keď som na obrazovkách televízorov zazrel kvalitný čiernobiely obraz vysielaný z Prasatína. Vyvolalo to nielen u mňa, ale aj u ostatných ľudí spontánny prejav radosti a nadšenia, na čo sa nedá zabudnúť.“

Tesla bola pre Oravu dobrým riešením

Televízna technika lákala mladých ľudí. Po začatí oficiálneho televízneho vysielania v Čechách v roku 1953 a na Slovensku v roku 1956 potrebovali domácnosti televízory.

Vďaka zanieteniu ľudí a ich vzdelávaniu sa z fabriky stal fenomém, ktorý výrazne ovplyvnil rozvoj nielen Nižnej, ale celej hornej Oravy.

Okrem televízorov tesláci pracovali na výrobe prvého československého riadiaceho počítača RPP 16, vyrábali aj monitory, displeje, počítače, vojenskú techniku a celý rad meracích prístrojov a zariadení pre výrobu a servis.

Vďaka Tesle Orava sa budovali sídliská, školy (učňovka v Nižnej, priemyslovka na Medvedzí), kultúrne a športové zariadenia, obchodná sieť a služby.

Fabrika vybudovala nové závody v Oravskej Lesnej, Námestove, Trstenej, VVZ Žilina, VVZ Dolný Kubín a celý rad výrobných prevádzok v obciach na Orave.
Všade, kde vstúpila výroba Tesly Orava, sa úmerne zvyšovala vedomostná, kultúrna a sociálna úroveň obyvateľov.

Elektrotechnická výroba vychovala veľa zdatných odborníkov, z ktorých mnohí našli uplatnenie v nových podmienkach podnikateľských aktivít pre svoje odborné a jazykové znalosti aj po odchode do dôchodku.

Ladislav Ďuroška, ktorý dlhé roky viedol ako námestník úsek technického rozvoja, pripomína vždy v súvislosti s Teslou Orava aj jej vplyv na spoločenský život v Nižnej.

„Postupne sa zbližovali domáci s tými, ktorí prišli zblízka i zďaleka. Na príprave a realizácii výroby sa podieľali v začiatku samí mladí ľudia. Aktivita takej masy sa musela prejaviť aj v spoločenskom živote, keď si uvedomíme, že počet pracovníkov narástol zo 700 v roku 1957 na 7000 v roku 1967.“

Vedúci kancelárie podnikového riaditeľa Jozef Tholt sa vraj vždy pýtal nového pracovníka pri vstupnom pohovore, čo ešte ovláda okrem profesie a aké má záľuby. A tak sa posilňoval folklórny súbor Oravan, divadelné formy, šport širokého zamerania, vyučovanie cudzích jazykov a podobne.

Znie to až neskutočne

V roku 1966 zišiel z výrobného pásu Tesly Orava miliónty televízor, v roku 1969 dvojmiliónty, v roku 1977 už päťmiliónty a v roku 1989 desaťmiliónty.
Prvý farebný televízor vyvinuli a vyrobili tesláci v roku 1972.

Celkom bolo vo fabrike Tesla Orava Nižná, ktorá sa tran-sformovala na OTF, až do jej konkurzu v roku 2000, vyrobených bezmála 12 miliónov televízorov, z toho 3,3 milióna farebných.

V čase najväčšej expanzie fabriky v 80. rokoch minulého storočia Tesla Orava aj so svojimi závodmi zamestnávala viac ako 8-tisíc pracovníkov, z toho len v základom závode v Nižnej ich pracovalo 6-tisíc. Podnik bol najväčším zamestnávateľom na Orave.

„Pri srdci ma hrejú všetky ocenenia, ktoré kedysi dostali pracovné kolektívy, ale aj výrobky na výstavách a veľtrhoch doma i v zahraničí,“ hovorí Ladislav Ďuroška. „Všetkým, ktorí sa o to pričinili, patrí dnes uznanie a vďaka.“

Na Orave v rokoch 1980 až 1990 stúpol objem výroby na desaťnásobok. Produkciu tesláci dokázali exportovať aj na kapitalistické trhy. To fabrike umožňovalo postaviť aj paneláky, ktoré slúžia dodnes. Podporovala kultúru, šport a zabezpečovala aj zaslúžený oddych zamestnancov. Dodnes to pri stretnutiach mnohí oceňujú.

Zmena režimu i myslenia

Už na začiatku 90. rokov po Nežnej revolúcii bolo treba zamýšľať sa nad zásadnými zmenami fungovania fabriky. Socialistické plánovanie vtedy ešte nepoznalo princípy trhového hospodárstva a konkurenčného boja.

Prečítajte si tiež: (Ne)zabudnutá Tesla Čítajte 

Štátny podnik orientovaný na hromadnú výrobu televíznych prijímačov nielen pre domáce trhy, ale i krajiny východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu zaznamenal výrazné zníženie odbytu.

Už v roku 1991 predaj medziročne klesol takmer o polovicu a v ďalších rokoch sa situácia ešte viac zhoršovala.

Trh hladný po modernej spotrebnej technike zo Západu začalo zaplavovať množstvo známych i menej známych značiek, ktoré tuzemského producenta televízorov čoskoro takmer vytlačili z trhu.

Z Tesly Orava sa stala akciovka

V roku 1992 sa Tesla Orava pretransformovala na akciovú spoločnosť a prijala názov OTF (Oravská televízna fabrika).

Fungovanie v nových podmienkach noví majitelia fabriky nezvládali. „S vypätím všetkých síl už prakticky päť rokov hľadáme formy, spôsoby a prostriedky, ako držať krok nielen s históriou, ale aj s tvrdou konkurenciou,“ prihovoril sa v roku 1997 k zamestnancom generálny riaditeľ spoločnosti Anton Grobarčík.

Záujem o klasické televízory klesal a všetko mierilo ku krachu.

„Orava ako región mala a má obrovský citový náboj vo svojich ľuďoch, aký je zvlášť v súčasnom hektickom svete veľmi zreteľný,“ napísala v tom období v otvorenom liste riaditeľovi bývalá pracovníčka Tesly Marta Toningerová.

Poukázala na minulé istoty a hrdosť na Teslu ako matku, ktorá pomáhala všade, kde boli jej ľudia.

„Aby ten perspektívny výhľad pre deti našich detí nebol o nič chudobnejší, prosím vás, kormidelníci OTF, ako šéfov i rodičov, urobte všetko pre to, aby sa vrátili úspechy fabriky, aby naše deti mohli chodiť za hranice predovšetkým za skúsenosťami, nie za chlebom.“

Veľká fabrika v malej krajine, ktorá sa otvorila svetu, svoje historicky dominantné postavenie nakoniec neustála.

Koniec televíznej fabriky

V prvej etape privatizačného procesu, keď sa Tesla Orava pretransformovala na Oravskú televíznu fabriku (OTF) Nižná, zamestnávala približne 3 300 pracovníkov.

Ich počet sa postupne znižoval, ale ani to nezabránilo jej postupnému ekonomickému úpadku. Spoločnosť bola zaradená do kupónovej privatizácie, v rámci ktorej takmer 47 percent akcií získali drobní akcionári, držitelia takzvaných investičných kupónov.

Väčšie balíky akcií získal aj privatizačný fond PSIPF Banská Bystrica, Reštitučný investičný fond a zhruba dvadsať ďalších súkromných fondov. Fond národného majetku si ponechal 34 percent akcií.

V polovici 90. rokov viac ako tri štvrtiny produkcie fabrika exportovala do Česka, menšie množstvá sa predávali na poľskom a gréckom trhu.

Odbyt však stále viazol a fabrika čoraz viac technologicky zaostávala za zahraničnou konkurenciou. K týmto slabým stránkam sa pridružila rastúca úverová zadlženosť, ktorá koncom milénia vyústila do úplnej platobnej neschopnosti.

Vo februári 2000 vyhlásil Krajský súd v Banskej Bystrici na majetok spoločnosti OTF konkurz, z ktorého sa už niekdajší monopolný výrobca televízorov nikdy nespamätal.

O osude rozhodla strategická chyba

Podľa Rudolf Richtera (+2017) rozhodla o osude fabriky strategická chyba. Pred zmenou režimu bola vo výbornej hospodárskej kondícii.

„Priestory po Tesle Orava nie sú opustené. Podnikatelia druhej i tretej generácie po teslákoch dokázali využiť obrovský potenciál, ktorý po sebe fenomenálna fabrika zanechala. V jej areáli úspešne podnikajú. Nižná je aj dnes obľúbenou lokalitou pre podnikateľov a vyrábajú sa tu elektrotechnické, strojárske a iné priemyselné výrobky do celého sveta.

Jaroslav Rosina, starosta obce

„Ešte pod mojím vedením sme nadviazali rokovania s jednou kórejskou firmou o ich investičnom vstupe do Tesly Orava. Prišli kórejskí projektanti. S vrcholovým vedením kórejskej firmy sme rokovali v Soule.“

Richter bol pri tom, lebo na žiadosť vtedajšieho nového riaditeľa vystupoval ako riaditeľ on.

„Pripravená bola zmluva, ktorá zaručovala udržanie počtu zamestnancov, výhodné mzdové podmienky, výrazné rozšírenie výrobného sortimentu. Technickou úrovňou aj cenou sme mohli ovládnuť trhy v Poľsku, Bielorusku, na Ukrajine, v Rusku a čiastočne aj v ďalších štátoch Európy. Ale nové vedenie začalo koketovať s japonskými a francúzskymi výrobcami. K podpisu zmluvy s Kórejčanmi nedošlo. Možnosť ukážkového prechodu podniku z plánovaného na trhový spôsob sa premárnila.“

Čo dodať na záver?

Aj dnes, po takmer dvoch desaťročiach, je pri rozhovoroch s bývalými teslákmi cítiť nostalgiu. „Možno sme si vtedy aj občas ponadávali na to a to, ale v robote bolo dobre.“

Aj Františka Kamodyová rada spomína na dobrú partiu a vzťahy v Tesle Orava. „Kolektívy si nezávideli, pomáhali si, medzi ľuďmi panovala súdržnosť. Je však pravda, že dnes sú podmienky horšie a tie ovplyvňujú aj vzťahy.“

Ako dodala, je rada, že aspoň areál fabriky je využitý. „Nižná sa rozrastá a to je znak, že je tu aj teraz dobre.“

Najčítanejšie na My Orava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  3. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  4. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  5. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  6. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  7. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Metropolis ostáva bez inflačnej doložky
  3. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň
  4. Druhý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  5. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  6. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  7. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  8. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  1. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 6 878
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 5 878
  3. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 5 495
  4. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 5 079
  5. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 4 656
  6. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 4 126
  7. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 923
  8. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 821

Blogy SME

  1. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty.
  2. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: gazdovský dom z Vlkolínca, kaplnky na Sivej Brade a v Holíči
  3. Milan Polešenský: Čo sa nepáči Petržalskej mládeži?
  4. Marián Viskupič: Matovič nepovedal jediný dôvod, prečo by mal zostať ministrom financií
  5. Štefan Vidlár: Fantóm ambulancie
  6. Mária Drahošová: Máte pravdu
  7. Ján Šubák: Plán "B"
  8. Vladimír Benčík: Malta 3/3 – „Hniezdo zmijí“ - Veľké obliehanie Malty
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 8 013
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 599
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 156
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 402
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 768
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 424
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 828
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 719
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Autor Michal Černušák (vľavo) na vernisáži výstavy Globall v Oravskej galérii.

Nájdite si čas na voľný čas. Prehľad podujatí na najbližšie obdobie.


3 h
Arriva Liorbus bude voziť cestujúcich na Orave nasledujúcich desať rokov.

Súčasťou bude aj zapojenie do integrovaného dopravného systému kraja.


4 h

Najnižšia oravská súťaž má znovu nového lídra.


2 h
Námestovčania doma opäť nezaváhali, keď na ťažkom teréne zdolali celok zo severného Šariša.

V tretej lige sa v nedeľu stretnú proti sebe Oravské Veselé a Námestovo.


12m

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Blogy SME

  1. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty.
  2. Miroslav Lisinovič: Z mojej papierovej dielne: gazdovský dom z Vlkolínca, kaplnky na Sivej Brade a v Holíči
  3. Milan Polešenský: Čo sa nepáči Petržalskej mládeži?
  4. Marián Viskupič: Matovič nepovedal jediný dôvod, prečo by mal zostať ministrom financií
  5. Štefan Vidlár: Fantóm ambulancie
  6. Mária Drahošová: Máte pravdu
  7. Ján Šubák: Plán "B"
  8. Vladimír Benčík: Malta 3/3 – „Hniezdo zmijí“ - Veľké obliehanie Malty
  1. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 8 013
  2. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 7 599
  3. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 5 156
  4. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 4 402
  5. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 3 768
  6. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 424
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 2 828
  8. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 719
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu