ZUBEREC. Ak dám príbuzného do stacionára, zoberú mi príspevok na opatrovanie. Ak tam už raz začne chodiť, musí chodiť každý deň. Pre môjho príbuzného to nie je, pretože je vozičkár a nežije v Zuberci. To je len niekoľko dezinformácií, s ktorými sa stretávajú pracovníci zubereckého denného stacionára.
Tí ochotne a stále dookola opakujú základné informácie, aby mohli pomôcť ešte väčšiemu počtu ľudí, a aby aj tí, ktorí si myslia, že si túto formu pomoci nemôžu dovoliť, zistili, že opak je pravdou.
Inšpirovala ich Agneška
Denný stacionár funguje v Zuberci od januára. Sociálne pracovníčky mu však už predtým robili osvetu. Urobili deň otvorených dverí aj týždeň návštev, aby si potenciálni klienti mohli vyskúšať, čo všetko na nich v stacionári čaká.

Inšpiráciu na vytvorenie zariadenia dala pani Agneška, ktorá potrebovala pomoc so starostlivosťou o chorého manžela. „Chcela sa o neho starať, no už túto ťažkú službu nezvládala sama, potrebovala si trošku oddýchnuť, aspoň na chvíľku,“ hovorí Janka Benická, riaditeľka Domu Charitas sv. Vendelína v Zuberci.
Šla za svojím nápadom. Oslovila kompetentných a Spišská katolícka charita v spolupráci s obcou napokon naozaj otvorila pod Roháčmi denný stacionár.
Klienti pribúdajú
Zo začiatku chodilo denne maximálne päť klientov, ich počet postupne rastie. „Tí, ktorí navštevujú stacionár, sa musia adaptovať, zvykať si na seba, na denný režim, na činnosti i zamestnancov,“ vymenúva Janka Benická dôvody, prečo ľudia nepribúdajú rýchlejšie a vo väčšom množstve. „Aj príbuzní si musia zvyknúť a dôverovať nám, že zvládneme, čo sa od nás očakáva, že sa nemusia obávať, a môžu si v čase, keď nám svojich drahých zveria, oddýchnuť a načerpať sily na ďalšiu starostlivosť.“
Informovanosť ohľadom fungovania denných stacionárov je medzi ľuďmi pomerne nízka, hoci sa sociálni pracovníci snažia, ako vedia. Ich cieľom je totiž aj robiť službe osvetu.
Poplatky nie sú vysoké
Podľa zákona o sociálnych službách by na pobyt v stacionári mala odkázanému prispievať obec. Ide skôr o symbolickú čiastku neprevyšujúcu 40 eur za mesiac. Nejde však o platbu na samotnú službu či na plat zamestnancov, ale výhradne na prevádzku. „Sme nové zariadenie, takže netušíme, aké ročné náklady budeme mať,“ hovorí Janka Benická.

„Rozpočet na budúci rok sme však museli urobiť už v auguste. Je veľmi ťažké predvídať, koľko peňazí na chod budeme potrebovať.“

Zvyšok poplatku platia príbuzní. Denné náklady sú však pomerne nízke, a keďže človek do zariadenia nemusí chodiť každý deň, ale len podľa potreby, mesačný poplatok pre príbuzných vo väčšine prípadov nie je vysoký.
Klient platí za jedlo, ktoré musí dostať aspoň raz za deň. V Zuberci ide najmä o desiatu alebo obed. Maximálny poplatok, vrátane služby, je päť eur na deň. „Všetko, čo klient nemá v zmluve, sa z platby odráta, takže celých päť eur u nás neplatí nikto. Napríklad, desiata a obed stoja dokopy 2,67 eura, služba 1,60 eura. Spolu za deň je to teda 4,27 eura.“
Veľa mýtov
Riaditeľka zubereckého zariadenia sa stretáva s množstvom poloprávd nesprávne spájaných s dennými stacionármi. V sociálnej oblasti pracuje 18 rokov. Dezinformácie už považuje za súčasť služby, spája ich s nesprávnym pochopením a komunikáciou.
„Ľudia si myslia, že ak dajú príbuzného do stacionára, prídu o príplatok za opatrovanie,“ hovorí Janka Benická. „Nie je to pravda, pretože ten sa skracuje za poskytovanie služieb za viac ako štyri hodiny denne. A to vieme v zmluve ošetriť.“

Tiež nie je pravda, že do zariadenia musí klient chodiť denne, ak už raz začne. Nejde predsa o školu ani o prácu. „Príbuzní ho k nám môžu voziť podľa jeho zdravotného stavu, podľa programu rodiny a iných súkromných okolností.“
Pravdu nemajú ani tí, ktorí si myslia, že pre ich príbuzného služba nie je, pretože je na vozíčku a potrebuje asistenta. A mýlia sa aj tí, ktorí si myslia, že je to len pre Zuberčanov. „Stacionár je bezbariérový a máme kvalifikovaných zamestnancov so skúsenosťami a praxou. Sme teda pre kohokoľvek.“
Odborná služba
Zariadenie je otvorené počas pracovných dní od pondelka do piatka, od siedmej rána do tretej popoludní, vrátane prázdnin a mimo štátnych sviatkov. Určený je pre tých, ktorí potrebujú opatrovateľskú službu, ale nie sú celkom imobilní alebo ležiaci. Je pre seniorov, ale aj mladších ľudí odkázaných na celodennú starostlivosť, pre pacientov trpiacich ľahkou poruchou pamäti, ktorých zdravotný stav je stabilizovaný a nevyžaduje si sústavnú starostlivosť, ako aj tých, ktorí sa chcú stretnúť s inými a spríjemniť si voľný čas.

„Služba, ktorú poskytujeme, zodpovedá potrebám našich klientov, zohľadňuje ich vzťahy s rodinou, skvalitňuje a zlepšuje ich život,“ dodáva Janka Benická. „Snažíme sa rozvíjať osobnosť ľudí, vypĺňať im voľný čas, zapájať ich do tvorivých činností, rozvíjať ich motorické, komunikačné i osobnostné kompetencie. Spolu čítame, prechádzame sa, hráme spoločenské hry, chodíme na výlety, zúčastňujeme sa obecných akcií. Ktokoľvek nás môže prísť pozrieť, zapojiť sa do našich aktivít a zažiť niečo netradičné. Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhajú.“