Štvrtok, 23. november, 2017 | Meniny má Klement
Pridajte si svoje mesto

Hrobár hľadá náhradu. Viete, koľko lebiek sa už na mňa usmialo?

Jozef Hrobár je hrobárom v dedine viac ako trinásť rokov. Má 71 rokov, jamy kope zväčša sám. Neľahkú prácu robí z presvedčenia, svedomie mu nedá skončiť, kým nemá nasledovníka.

Jozef Hrobár pri hrobe svojej mamy.(Zdroj: Naďa Kališová)

BREZOVICA. „Od chodníka nahor, toto všetko som kopal ja,“ ukazuje na desiatky hrobov na starom obecnom cintoríne miestny hrobár Jozef Hrobár. „Viete, koľko kamarátov mi tu leží. Sám som im jamy kopal. Veď kto by to urobil. Tu je jeden z nich, v jeden mesiac sme sa narodili.“

Jozef sa na chvíľu odmlčí. Smutne hľadí na neďaleký hrob. Nedávno tam pochoval mamu. Dožila sa krásnych 94 rokov. Hoci by sa to vraj nemalo, ešte aj pre ňu kopal jamu. Sám ju po pohrebe i zahrabával. „Čo už, nie je to také ako voľakedy. Nikto nerobí výnimky. Koho by som hľadal, aby vykopal mame hrob, keď pre všetkých v dedine to robím ja?“

Niekedy kope aj tri dni

Jozef roky pracoval v bani, neskôr v strojárňach, až kým mu nediagnostikovali chorobu z povolania. Vtedy ho starosta zamestnal na štyri hodiny na obecnom úrade. Keď sa ho opýtal, či by mohol raz za čas vykopať hrob, spočiatku sa mu to vôbec nepozdávalo. Nie je však z tých, ktorí pri zadelení práce vymýšľajú.

Kedysi sa do domu smútku nemohol ani len pozrieť, keď vedel, že tam leží nebožtík. Postupne, ani nevie ako, si zvykol chladiace zariadenie zapínať, ukladať do neho truhlu, vypínať ho i umývať. Gro práce je však stále v kopaní jám. Niekedy to trvá aj tri dni. „V dolnom cintoríne sa to ešte dá urobiť za deň, za dva, ale v hornom, novom, je to veľmi ťažké, ledva za tri dni ju vykopem, samé kamene sú v zemi,“ hovorí.

Hrobára platia pozostalí. O zárobkoch sa však hovoriť nedá. Kamarátom či rodine zväčša neberie nič. Pláca od ostatných je skôr symbolická. „Nerobím to pre peniaze, ale pre ľudí.“

Úhľadná práca

Obci, ale aj pozostalým sa Jozefova práca páči. Hlina je v debničkách, miesto musí vyzerať úhľadne, drevo uložené na boku. Ak sú hroby naúzko vedľa seba, hlinu naberie, odvezie a potom privezie. Nikto mu na začiatku nevysvetľoval, ako to má robiť, ako má jama a jej okolie vyzerať. „Takto sa mi to páčilo. Je to pietne miesto, musí byť dôstojné. Samému by sa mi nepáčilo, keby boli skaly, hlina a dosky všade naokolo.“

Kopanie hrobu v zime je ako za trest. Najmä počas silných mrazov. Vtedy kope po kúsočkoch.

Prečítajte si tiež:Nemajú kríž ani meno, no aj tieto kopčeky ukrývajú ľudské osudy

„Najhoršia je primrznutá hlina pri pomníku, to ide veľmi pomaly a ťažko,“ hovorí. „Keď treba na dva metre do hĺbky kopať, mám čo robiť tri dni. V lete, keď je horúco, sa ťažko kope, lebo ostatky v susednom hrobe je cítiť. Na jeseň, keď prší, je zase veľmi veľa blata, mokro na nohy, mokro na hlavu. Občas sa stane, že sú naraz aj dva pohreby. Na dolnom stihnem vykopať dve jamy, ale na hornom by som nestíhal. Väčšinou som sám, občas mi starosta niekoho dá, ale nechce to už robiť nikto.“

Ťažké na psychiku i žalúdok

Práca hrobára nie je príjemná. Človek sa musí odosobniť, musí mať silnú psychiku, ale aj žalúdok. Bez jedného či dvoch štamperlíkov by sa to snáď ani nedalo robiť. „Ale len počas kopania, cez pochovávanie sa piť nemá. Ako by to bolo?“

Kopať jamu pre zosnulé dieťa či pre mladých ľudí bolo spočiatku veľmi ťažké, ťažšie, ako keď pochovávajú starého človeka. Po rokoch si hrobár akosi zvykol.

Povojnové topánky

Istý muž mal nad domom smútku pochovaného deda. Jeho posledným želaním bolo, aby ho pochovali nad neho. Hoci starý otec zomrel v roku 1947, hrobár pri kopaní našiel nielen jeho kosti, ale aj topánky. Aby zachoval patričnú pietu, zabalil kosti aj s topánkami a uložil ich naspäť do hrobu. Takto to robí s každým nálezom. A o tom, že ich je veľmi veľa, by pán Jozef vedel rozprávať hodiny.

„Najhoršie je, keď pochovávam druhého z manželského páru. Koľkokrát zakopnem do truhly, zatiahnem za šaty. Dve hodiny musím ísť domov, keď niečo také nájdem. Nie je to nič príjemné. Aj keby som chcel, nemohol som utiecť hneď na začiatku. Kým nebude náhrada, svedomie mi to nedá.“

Dôstojnícka kapsa

Z neľahkej práce si ujo hrobár dokáže po trinástich rokoch urobiť aj srandu. „Viete, koľko lebiek sa už na mňa usmialo? Nejednu som obhliadal, či dajaké zlaté zuby nenájdem. No veru, zatiaľ nič.“

Keď kope jamu v dvojhrobe, vedľa už pochovaného, je pripravený na to, že môže natrafiť na kosti, na truhlu či oblečenie. Iná situácia je, ak kope na naoko prázdnom mieste, kde hrob nie je. Neraz sa mu stalo, že aj na takých už vykopal ľudské ostatky.

„Nedávno som našiel kosti z oboch strán, asi nejakí vojaci tam boli pochovaní, lebo pri jedných kostiach bola kožená brašňa. Aj som pozeral, či tam nejaké listiny neboli, ale nič tam nebolo. Zabalil som ju a uložil naspäť aj s kosťami.“

Žena to rešpektuje

Jozefova manželka Božena sa s poslaním manžela dodnes nestotožnila. „Nebolo to ľahké pred rokmi a nie je ani teraz,“ hovorí. „Na začiatku som nechcela počuť ani slovo, keď sa vrátil z cintorína. Keby mi čosi povedal, ani jesť by som nemohla.“ Po rokoch si pani Božena zvykla. Aspoň do tej miery, že už môže počúvať, čo bolo na cintoríne nové.

Obaja manželia veria, že existuje niečo medzi zemou a nebom, že sú prípady, keď sa nebožtík príde rozlúčiť. Neraz zažili rôzne, pre mnohých strašidelné situácie. Oni sa však neboja. Veria, že mŕtvi živým neublížia.

Prečítajte si tiež:Aha, čo vytvorili seniori. Hocičo z hocičoho obdivovali aj deti

„Bolo po Vianociach, pred Novým rokom,“ spomína pani Božena. „Pozerali sme večer televízor, keď zrazu niečo zašramotilo, akoby ktosi prešiel rukou po drevených latkách pod oknom. Nikde nikoho nebolo, ani vonku. Na druhý deň nám prišli povedať, že niekto zomrel. Inokedy som zase sedela v izbe, keď som zrazu zo špajzy začula obrovský rachot. Išla som pozrieť, ale nič nebolo na zemi. O deň neskôr som sa dozvedela, že zomrela jedna žena.“

Nájde sa nástupca?

Jozef Hrobár sa narodil v roku 1946. V máji oslávil 71 rokov. Málokto by však čipernému starkému jeho vek tipoval. Sám sa na toľko ani necíti.

Boli roky, keď vykopal tri hroby. Boli však aj také, kedy kopal aj pätnásť jám. „Neviem, čo sú tabletky, zatiaľ som ich ešte nepotreboval. Kto vie, možno ma Pánbožko zdravím odmeňuje za to, čo robím.“

Kým vládze, hrobársku lopatu neodloží. Jedine, že by sa za neho našla v dedine náhrada. Sám by sa tomu potešil. Na to sa však veľmi nespolieha. Starosta ju hľadá už roky. „Neviem, kto sa toho chytí, keď sa už mne nebude dať. Žena už neraz brala kľúče, že ich niekomu odovzdá. Zatiaľ takého niet.“

Prečítajte si tiež:Súťaž o auto s plnou nádržou na celý rok. Stačí si predplatiť MY Prečítajte si tiež:Nájdite si čas na voľný čas. Kam vyraziť


  1. Nešťastie v lese vzalo dvom deťom otca 3 042
  2. Pozrite, čo všetko sa zmení v trstenskej pôrodnici 465
  3. Má to logiku? Dieťa jedlo zjesť môže, prasa nie. Aj taký je zákon 434
  4. Cesta dedinou je niekde až príliš úzka. Čo s ňou? 373
  5. Narazil do stĺpu, policajti mu namerali 2,13 promile 342
  6. Najvyšší súd bude rozhodovať o dovolaní exprimátora Trstenej 263
  7. Oravské futbalové kluby si znova zvolili rovnaké vedenie Foto 217
  8. Pozrite sa, čo pribudne v centre metropoly 187
  9. Na cyklotrenažéroch chcú odkrútiť vzialenosť z Čiech až do Litvy 176
  10. Športové kluby dostali peniaze zvláštnou okľukou 174

Najčítanejšie správy

Orava

Nešťastie v lese vzalo dvom deťom otca

Dvoch lesných robotníkov privalil strom. Jeden má zranenú ruku, druhý zraneniam podľahol.

Pozrite, čo všetko sa zmení v trstenskej pôrodnici

Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie Hornooravskej nemocnice prejde rozsiahlou rekonštrukciou. Z eurofondov získalo zariadenie až 3,7 milióna eur.

Má to logiku? Dieťa jedlo zjesť môže, prasa nie. Aj taký je zákon

Malé dediny nemohli splniť podmienky získania peňazí na nákup kompostérov. Ich spojením šanca na dotáciu vzrástla, výsledok je však stále neistý.

Cesta dedinou je niekde až príliš úzka. Čo s ňou?

Pod názov cyklotrasa sa dá zakomponovať kadečo. Aj zámer, ktorý nebude prospešný len pre cyklistov, ale pre celú dvojtisícovú dedinu.

Narazil do stĺpu, policajti mu namerali 2,13 promile

Nočná jazda Volkswagenu Chlebnicami sa skončila predčasne. Muž so ženou utrpeli zranenia.

Blízke regióny

V Zákopčí pri požiari možno uhorel miestny podnikateľ

K obrovskej tragédii došlo v obci Zákopčie. Horelo tam osobné motorové vozidlo, v ktorom zrejme zahynul 54-ročný miestny podnikateľ.

Toľko kritizovaný podchod v centre Martina sa najprv zmení od Galérie, potom aj od tržnice

Do problémového objektu nalejú tisíce eur, na jeho obnovu už prispel aj majiteľ Obchodného centra Galéria.

Takto sa čoskoro rozšíri martinské Campo di Martin

Do areálu nákupného strediska v martinských Košútoch pribudne nový objekt. Robotníci tam čoskoro postavia ďalšie centrum s desiatimi prevádzkami pre obchod a služby.

Na Ulici vysokoškolákov vzniknú tri kruhové križovatky. Jednu zrušia

Lokalita je treťou najnehodovejšou v Žiline. Do bezpečnosti dopravy chce mesto investovať v priebehu troch rokov.

V Jasnej otvoria nové centrum

Lyžiarske stredisko Jasná bude mať konečne plnohodnotné centrum. Okrem širokej ponuky služieb dostane stredisko výrazný orientačný bod a lyžiari sa vďaka tomu lepšie zorientujú.

Všetky správy

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.

Analytici ukázali mapu diaľnic. Pozrite si, v akom stave je naozaj výstavba

Štát chce diaľnicu D1 do Košíc dokončiť v roku 2026. Problém s dokončením je na úseku medzi Turanmi a Hubovou.

Vedec, ktorý vyvíja palivá: Motory majú problémy, aké sme roky nevideli

Benzíny a nafty sa musia vyvíjať s motormi, hovorí Andreas Schäfer.

Futej predáva strojárne PPS v Detve, keď SNS chystá výrobu transportérov

S ponukou na prevzatie strojární boli oslovení záujemcovia z Česka a Slovenska.

Danko v dume dvoril Rusom, teraz, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment šéfa slovenského parlamentu politológ Grigorij Mesežnikov.

Kam vyraziť