Nemajú kríž ani meno, no aj tieto kopčeky ukrývajú ľudské osudy

Tak, ako generácie krajanov – hámerníkov prerastajú do večnosti, postupne sa zužuje počet priamych svedkov života v Oravských Hámroch. Už len chátrajúce hroby svedčia o kedysi životom prýštiacej dedine. Týmito úvodnými slovami sa prihovárajú aktivisti z Tvrdošína v knihe návštev uloženej pri vstupe do takmer zabudnutého cintorína na Hámroch.

Svätú omšu celebroval vlani aj tento rok liesecký farár Štefan Piták. Svätú omšu celebroval vlani aj tento rok liesecký farár Štefan Piták. (Zdroj: KAROL HANUĽÁK)

ORAVSKÁ PRIEHRADA. Na brehoch Oravskej priehrady, ďaleko od obývaných miest či dedín, sa medzi stromami ukrýva pietne miesto s desiatkami starých kamenných i kovových náhrobkov. Kedysi bolo súčasťou dedinky Oravské Hámre, ktorú zatopili vody Oravskej priehrady v roku 1953.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pozostalí, rodáci, príbuzní i ľudia z okolitých dedín však na tých, ktorí na tomto cintoríne odpočívajú, nezabúdajú. Vďaka dobrovoľníkom dostal po rokoch chátrania vzhľad, aký mu prináleží.

Pravidelné údržba

Zhruba pred štyrmi rokmi sa Milan Štrbáň z Ústia nad Priehradou rozhodol, že cintorín ďaleko od civilizácie skultúrni.

SkryťVypnúť reklamu

Les, ktorý ho obrastá z troch strán, mu počas dlhých rokov bez údržby dal poriadne zabrať. Miesta, kde po hroboch zostali už len vyvýšené kopy hliny, zarástli nielen trávou, ale aj kríkmi, tŕňmi, jelšami či hlohom.

Pozostalí, ktorí sporadicky na cintorín zavítali, si zväčša upravovali len okolie hrobu svojho príbuzného. Celkovo bol však v dezolátnom stave.

„Po úplnom vyklčovaní porastu sa cintorín zrazu otvoril,“ hovorí Karol Hanuľák, rodák z Hámrov, ktorý bol aj jedným z aktivistov za zachovanie a obnovenie miesta posledného odpočinku niekdajších Hámerníkov. „Aby sa burina neobnovila, treba ho aspoň trikrát do roka kosiť, upravovať. Zatiaľ sa nás na brigádach schádza zhruba desať. Väčšinou rodáci, ktorí stále cítia väzby k tomuto miestu. No už máme svoj vek. Teší nás, že od marca je cintorín majetkom mesta Trstená. Máme nádej, že ono sa oň bude starať, keď už my nebudeme vládať.“

SkryťVypnúť reklamu

Na oddych aj učenie

V lete na cintoríne pribudol altánok, informačné tabule, drevený kríž s kamennou sochou ukrižovaného Ježiša. To všetko vďaka dobrovoľníkom. Drevo dal trstenský a tvrdošínsky urbár, prispeli obidve hornooravské mestá. Drevené časti vyrobil stolár z Liesku, tabule graficky zostavili Dorota Volfová a Ľubomír Sliva. Kríž v strede pietneho miesta dal vyrobiť a nainštalovať liesecký správca farnosti Štefan Piták. Práve on s podnikateľmi z Liesku minulý rok opravili kaplnku nad niekdajšou susednou dedinkou Osada, ktorá je taktiež zatopená vodami Oravskej priehrady. Od nej idú smerovníky až k hámerskému cintorínu. Pred niekoľkými rokmi objednal duchovný výrobu nového kríža na hrob neznámeho nemeckého vojaka.

„Pán farár nepochádza z Hámrov,“ hovorí Karol Hanuľák. „Napriek tomu sa však snaží o zachovanie a udržanie cintorína. Rekonštrukciou kaplnky na Osade inšpiroval aj nás, aby sme dali aspoň ako-tak do poriadku hámerský cintorín.“

SkryťVypnúť reklamu

Obnovili stretnutia

Pred mnohými rokmi sa pozostalí stretávali na cintoríne počas Dušičiek, aspoň raz do roka. „Ako deti sme sa na to veľmi tešili, lebo tam chodievali celé rodiny,“ spomína Hanuľák. „Začínali sme na stanici, odtiaľ sme išli pešo k Jelešni, ktorú sme v najužšej časti prebrodili a cez polia sme kráčali až na to miesto. Pre nás, deti, to bol celodenný výlet. Postupne to však ustalo.“

Prečítajte si tiež: V Dolnom Kubíne je počas Sviatku všetkých svätých otvorených osem cintorínov Čítajte 

Na pripomenutie si zosnulých a vzdanie im úcty správca lieseckej farnosti vlani inicioval svätú omšu na cintoríne. Pozostalí a rodáci sa tam tento rok v rovnakom čase a v hojnom počte stretli druhý raz.

Medzi desiatkami prítomných bol na spomienkovej svätej omši aj jeden z najstarších rodákov, 88-ročný Jozef Košťál žijúci v českom Brne. Medzi osemdesiatnikmi boli aj Irena Domiňáková, Irena Badárová či Ján Šinaľ.

Storočné oplotenie

V súčasnosti sú hroby najmä v dolnej časti, v strmom svahu len pár metrov nad priehradou. Niekoľko sa ich nachádza v ľavom hornom rohu, veľmi málo v strede. Areál je stále ohradený pôvodným kamenným oplotením.

„Je z pieskovcového kameňa spájaného prirodzeným materiálom, najčastejšie hlinou,“ rozpráva hámerský rodák. „Zachovali sa aj kamenné stĺpy, brána bola drevená, tá zhnila už dávno. Na čiapke jedného zo stĺpov je datovanie – pochádza z roku 1932. Samotné oplotenie však musí byť ešte staršie.“

Kedysi ľudia veľa gazdovali, aby dobytok hroby nepoškodzoval, museli byť od polí oddelené plotom. „Ohradená však bola len plocha s existujúcimi hrobmi. Kedysi sa neoplocovalo tak rozšafne ako dnes.“

Najmä drevené kríže

Počas veľkej úpravy cintorína našli dobrovoľníci v tráve zarastené liatinové kríže. Tie, ktoré sa dali, s pomocou Jozefa Poklonu nanovo pozvárali, namaľovali a osadili na staré pieskovcové podstavce.

„Kedysi mali len zámožnejší ľudia liatinové kríže, väčšina bola drevených. Tie sa dodnes nezachovali. Hroby sa až tak honosne neudržiavali, drevo za jednu až dve generácie zhnilo. Rodiny so šiestimi deťmi nemali toľko peňazí, aby mohli investovať do údržby hrobov. Tak sa stalo, že po rokoch zostal už len kopček bez kríža. Príbuzní vedeli, že tam leží ich dedko, babka, chodili sa tam modliť, no nový kríž už nerobili.“

Novorodené dvojičky

Dodnes sa na cintoríne zachovalo 93 hrobov, ktoré sa dajú identifikovať. Pri šestnástich sa nevie, kto v nich leží. Vďaka matrike, ale aj pomerne zachovaným náhrobkov sa však z ostatných dajú zistiť nielen mená nebožtíkov, ale aj dátumy ich narodení či úmrtí.

Prečítajte si tiež: Zomierame, aby sme žili Čítajte 

Detské hroby boli najmä v pravom rohu cintorína. „Mám tam pochovaného strýka, zomrel ako trojtýždňový,“ hovorí Karol Hanuľák. „Pamätám si, že som ako dieťa chodieval s otcom ku kopčeku bez kríža zapáliť sviečku. Vďaka matrike som zistil, že zomrel v roku 1925.“

Zo zozbieraných informácií sa dá vyčítať, že na hámerskom cintoríne je najstaršou pochovanou 90-ročná Mária Surovčíková, rodená Herdel, ktorá sa narodila v roku 1861. Najmladšími zomretými boli len dňové dvojičky Jožko a Adamko, ktorých rodina pochovala v roku 1937. K najstarším zachovaným hrobom patrí hrob Anny Mendreij, ktorá zomrela v máji roku 1847, ešte starším je hrob s neznámym zosnulým z roku 1819. Jeden z posledných pohrebov na cintoríne bol krátko pred zatopením dediny a pochovávali pri ňom iba štvorročného Ferka Kočerhu.

Informácie aj plán cintorína dal dokopy Jozef Poklona.

Odkaz mladým

Pamätníci a rodáci z Oravských Hámrov veria, že sa aj po nich nájde dosť dobrovoľníkov, ktorým osud tohto cintorína na brehu priehrady nebude ľahostajný. Dúfajú, že sa vďaka projektom mesta podarí zlepšiť jeho súčasný stav.

„Keďže je na svahu, ktorý podmýva voda, viaceré náhrobky sa nakláňajú, rúcajú, bolo by treba podložie zastabilizovať. Aj oplotenie potrebuje opravu a zakonzervovanie. Pomohli by stojany na bicykle či parkovacie miesta pre aspoň dve až tri autá.“

Túžbou žijúcich rodákov je, aby aj mladí vedeli o osade, kde viac ako tristo rokov pulzoval čulý život, ktorý bol veľmi rýchlo a atypicky ukončený vysťahovaním jej obyvateľov, zbúraním domov a zatopením.

.

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. Naučte deti narábať s peniazmi: Máme pre vás niekoľko tipov
  2. GUTEN TAG! Deň plný pohody, zaujímavých destinácií a informácií
  3. Miesto, kde je úspech podnikania zaručený
  4. Choďte za odborníkom. Či vás bolí zub alebo chcete investovať
  5. Firmy a školy sa môžu zbaviť elektroodpadu rýchlo a bezplatne
  6. Zmena pre ľudí s postihnutím: Prichádzajú európske preukazy
  7. 25 tipov na tašky, ktoré vás budú baviť. A takto si ich vyrobíte
  8. Revolučná inovácia: Mobil pomáha v boji proti rakovine!
  1. Deň narcisov už po piatykrát v dm
  2. Nissan Qashqai: Facelift prináša množstvo inovatívnych vylepšení
  3. Choďte za odborníkom. Či vás bolí zub alebo chcete investovať
  4. Gymnazisti z Nového Mesta nad Váhom sa h3kovali
  5. Aj jedenáste ocenenie Slovak Superbrands Award putuje do dm
  6. Autocentrá AAA AUTO už za prvý štvrťrok predali 26 000 vozidiel
  7. Firmy a školy sa môžu zbaviť elektroodpadu rýchlo a bezplatne
  8. Zmena pre ľudí s postihnutím: Prichádzajú európske preukazy
  1. Cestujte za zlomok ceny. Päť destinácii na dovolenku mimo sezóny 13 843
  2. Revolučná inovácia: Mobil pomáha v boji proti rakovine! 8 634
  3. V púpave je všetko, čo potrebujete 5 146
  4. Zmena pre ľudí s postihnutím: Prichádzajú európske preukazy 3 994
  5. Esplanade - wellnes s pridanou hodnotou 3 141
  6. Veľká zmena pre ľudí s postihnutím 2 914
  7. Náš prvý prezident sa nebál hovoriť o mravnosti v politike 2 383
  8. 25 tipov na tašky, ktoré vás budú baviť. A takto si ich vyrobíte 2 158
  1. Věra Tepličková: Ak Huliak hulí, je to celkom normálne, ak hulí do črepníka...
  2. Lucia Nicholsonová: List rastlinke, do ktorej sa vyfajčil Huliak
  3. Ján Šeďo: "Krásne" tričko v E-shope za príspevok na muníciu pre Ukrajinu.
  4. Irena Šimuneková: Červená studňa –Paradajs - Tanád – Ottergrund - Červená studňa časť 2..
  5. Marek Mačuha: O dôchodcoch bez emócií
  6. Viktor Pamula: Súdna rada bez predsedu
  7. Marek Strapko: Ja mám základné vzdelanie!!!
  8. Irena Šimuneková: Červená studňa –Paradajs - Tanád – Ottergrund - Červená studňa časť 1.
  1. Lucia Nicholsonová: Otvorený list Kaliňákovi juniorovi 106 486
  2. Lucia Nicholsonová: List zápasníkovi Véghovi 80 163
  3. Ivan Čáni: Korčokovský magor. 41 317
  4. Martin Krsak: Slovensku nebude nikto diktovať! …ani zahraničie, ani zákony SR 34 661
  5. Marek Mačuha: Chudobní dôchodcovia? 32 909
  6. Boris Šabík: Zvláštne ticho po katastrofách 20 639
  7. Yevhen Hessen: Mobilizačný zákon: čo on znamená pre Ukrajincov v zahraničí? 18 642
  8. Lucia Nicholsonová: List ministerke s hollywoodskym úsmevom 12 358
  1. Yevhen Hessen: Mobilizačný zákon: čo on znamená pre Ukrajincov v zahraničí?
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Sex v meste na slovenský spôsob
  3. Jiří Ščobák: Ivan Korčok dnes promluvil před Starou tržnicou v Bratislavě (video)
  4. Yevhen Hessen: Telegram ako zdroj konšpirácií, dezinformácií a propagandy?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 77. - Arktída - Ostrov Wrangel - miesto, kde sa začína ruský deň
  6. Post Bellum SK: Osobnosť, ktorú sme si nepripomenuli...
  7. Yevhen Hessen: Ukrajinských utečencov sa pýtajú "Prečo nie ste na fronte", ale utečencov z iných krajín sa na to nepýtajú?
  8. Jiří Ščobák: Ivan Korčok zvítězí, protože má něco, co Pellegrini nemá a nikdy mít nebude!
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Věra Tepličková: Ak Huliak hulí, je to celkom normálne, ak hulí do črepníka...
  2. Lucia Nicholsonová: List rastlinke, do ktorej sa vyfajčil Huliak
  3. Ján Šeďo: "Krásne" tričko v E-shope za príspevok na muníciu pre Ukrajinu.
  4. Irena Šimuneková: Červená studňa –Paradajs - Tanád – Ottergrund - Červená studňa časť 2..
  5. Marek Mačuha: O dôchodcoch bez emócií
  6. Viktor Pamula: Súdna rada bez predsedu
  7. Marek Strapko: Ja mám základné vzdelanie!!!
  8. Irena Šimuneková: Červená studňa –Paradajs - Tanád – Ottergrund - Červená studňa časť 1.
  1. Lucia Nicholsonová: Otvorený list Kaliňákovi juniorovi 106 486
  2. Lucia Nicholsonová: List zápasníkovi Véghovi 80 163
  3. Ivan Čáni: Korčokovský magor. 41 317
  4. Martin Krsak: Slovensku nebude nikto diktovať! …ani zahraničie, ani zákony SR 34 661
  5. Marek Mačuha: Chudobní dôchodcovia? 32 909
  6. Boris Šabík: Zvláštne ticho po katastrofách 20 639
  7. Yevhen Hessen: Mobilizačný zákon: čo on znamená pre Ukrajincov v zahraničí? 18 642
  8. Lucia Nicholsonová: List ministerke s hollywoodskym úsmevom 12 358
  1. Yevhen Hessen: Mobilizačný zákon: čo on znamená pre Ukrajincov v zahraničí?
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Sex v meste na slovenský spôsob
  3. Jiří Ščobák: Ivan Korčok dnes promluvil před Starou tržnicou v Bratislavě (video)
  4. Yevhen Hessen: Telegram ako zdroj konšpirácií, dezinformácií a propagandy?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 77. - Arktída - Ostrov Wrangel - miesto, kde sa začína ruský deň
  6. Post Bellum SK: Osobnosť, ktorú sme si nepripomenuli...
  7. Yevhen Hessen: Ukrajinských utečencov sa pýtajú "Prečo nie ste na fronte", ale utečencov z iných krajín sa na to nepýtajú?
  8. Jiří Ščobák: Ivan Korčok zvítězí, protože má něco, co Pellegrini nemá a nikdy mít nebude!

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu