SUCHÁ HORA. Prší. Celú noc pršalo. Ráno sa nám nechce ani len z postele vyjsť. O tom, že sa máme usmievať do kamier a hrať sa na hercov ani nehovoriac. No sľúbili sme sa. A v podstate, veď ideme reprezentovať nielen seba, ale aj našich predkov. Vyzbrojíme sa teda optimizmom, napriek oblohe padajúcej nám takmer na hlavy.
Dolná aj horná Orava
Tance, kroje a pastierske hudobné nástroje lachovsko-oravského regiónu. Taký je názov cezhraničného projektu, ktorého výstupom bude folklórne DVD-čko. Pripravil ho poľský Limanowský dom kultúry v spolupráci s dolnokubínskym Mestským kultúrnym strediskom.
Hlavným cieľom je ochrana a popularizácia kultúrneho dedičstva poľsko-slovenského pohraničia cez najcharakteristickejšie tance, spevy, kroje a hudobné nástroje.
Žaškovský súbor Trnkári je jediný na dolnej Orave, ktorý sa okrem spevu a hraniu venuje aj tancu. (zdroj: MSKS DK)Slovenský partner do projektu zapojil štyri folklórne skupiny z rôznych častí Oravy. Každá je špecifická niečím iným, každá má v sebe zakódované to svoje.
„Našou prvotnou snahou bolo mapovať trochu zabúdanú dolnú časť Oravy,“ hovorí Jana Greššová, riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne. „Narazili sme však na problém. Na dolnej Orave sa folklór zachoval najmä v podobe spevu a hudby. Jedinou výnimkou, kde členovia aj tancujú, je v súčasnosti súbor Trnkári zo Žaškova. Preto sme siahli aj na hornú Oravu.“
Tak sa stalo, že sa na jednotlivých aktivitách stretávali členovia žaškovského Trnkára, zubereckej Podroháčskej folklórnej skupiny, oravskopolhorskej Polhoranky a suchohorského Goralu. Rovnaký počet súborov mal aj poľský partner.
Napokon v dreveničke
Pôvodný zámer natáčať v prírode, kde by mohli filmári zachytiť Goralov v pre nich typickom prostredí – na lúkach s Tatrami v pozadí, nevyšiel. Improvizujeme. Keď už nám oblačníci nedovolia nakrúcať vonku, vyberáme miesto dýchajúce históriou – jednu z najstarších dreveničiek v Suchej Hore, Kovalikovu chalúpku pri hlavnej ceste, s typickými drevenými okenicami, gánkom a zelenými maľbami.
Od skorého rána sme dúfali, že dážď aspoň trochu ustane. No presne naopak. Ešteže sú husle a basa v obaloch, lebo je problém prejsť pár metrov z auta do domu. Dnu už čakajú ostatní súboristi. Dievčatá spievajú na gánku. Jediné šťastie, že je prekrytý. Chlapci ladia nástroje. Filmárov zatiaľ niet. Asi aj preto je atmosféra ešte celkom voľná.
„To bol nápad, dať sa na niečo takéto, ako sa len pred tými kamerami budeme tváriť,“ zaznelo z rohu vypratanej miestnosti. Folkloristi sú teda pokojní len naoko.
Tri hlavné časti
Projekt bol rozdelený na viaceré akcie. Prvou bol tanečný dom. Po ňom nasledovali regionálne tvorivé dielne. „Počas dielní predstavili ľudové súbory tradičné tance svojho regiónu a precvičili si ich,“ povedala Jana Greššová. „Na slovenskej strane ich viedol folklorista Karol Melek, člen folklórnej skupiny Rovienca a Speváckej folklórnej skupiny Orava z Dolného Kubína. Je iniciátorom a spoluorganizátorom mnohých folklórnych podujatí, vyhľadáva a zhromažďuje literatúru a rôzne publikácie o tradičnej ľudovej kultúre Slovenska a tieto poznatky sa snaží odovzdávať v práci s folklórnymi súbormi.“
Oravskopolhorčanom počasie vyšlo na výbornú. Vo filme sa blysnú mladší i starší. (zdroj: MSKS DK)Koncom leta začali jednotlivé skupiny s natáčaním záverečného DVD-čka. „Bude zachytávať kultúrne dedičstvo, poslúži ako skvelý archívny, propagačný aj študijný materiál zachytávajúci folklórnu činnosť Oravcov a Lachov,“ hovorí Greššová.
Musí mať príbeh
Je po pol jedenástej. Filmári mali byť už dávno tu. Zrazu počuť auto. Dorazili. Nervozita sa trošku stupňuje. Výbava, s akou trojica Poliakov prišla, ju veru neznižuje. Dvaja kameramani a zvukárka. Aspoň že je mladá a sympatická. Chlapcom sa bude do kamier usmievať hneď o niečo ľahšie.
Príprava nám bola nanič. Filmári majú svoju predstavu o tom, čo a ako má byť. „Hoci točíme dokument, musí mať myšlienku, dej a príbeh,“ hovorí hlavný kameraman vedúcej súboru Dominike Kukucovej. Nie nadarmo sa hovorí, že Slovač je národ kreatívny.
Netrvá dlho a už máme príbeh. Dievčatá nebudú len tak spievať na priedomí. Rebeka berie z horného poschodia tučné periny, ktoré bude prášiť na gánku. Katka zháňa metlu. Majka sa rozhodla pre tradičné pranie. Chýba vanička, handra, ani metlu nemôžeme v rýchlosti nájsť. Najmladšia Majka beží k babke do susedného domu. Lejak – nelejak, treba doplniť kulisy. O chvíľku sa vracia.
Dievčatá celé svoje vystúpenie nakrúcali na priedomí chalúpky. (zdroj: Naďa Kališová)Dievčatá majú okrem svojich hlasov všetko potrebné už aj v rukách. Ide sa na to. Prvá klapka a partia filmárov prvýkrát zapína svoje nástroje.
Slávnostná premiéra
Zhruba 90-minútový záznam zachytí tance, hudobné nástroje, spevy a krásu krojov ôsmich folklórnych skupín a súborov. Pripravený bude v slovenskom aj poľskom jazyku. Chýbať v ňom nebude ani sprievodné slovo etnografov z oboch regiónov.
Ukončenie projektu je naplánované koncom jesene, zrejme v októbri. Vyvrcholením bude slávnostná premiéra filmu najskôr v poľskej Limanowej a potom aj v Dolnom Kubíne.
„Všetky súbory dostanú DVD pri jeho záverečnej slávnostnej premiére,“ povedala Jana Greššová. „Časť z nich bude určená pre oboch partnerov projektu, preto si myslím, že záujemcovia sa k tomuto záznamu určite dostanú.“
O premiére filmu bude kultúrne stredisko informovať na svojej stránke aj sociálnej sieti.
Kopec srandy
Ak sme si pôvodne mysleli, že natáčanie sa obíde s dvomi klapkami a potrvá nanajvýš hodinu, tak sme sa pekne mýlili. Viac ako dve hodiny si nás kameramani a zvukár premiestňovali, natáčali, presúvali. Raz rušili nahrávku okoloidúce autá, potom hluk z vedľajšej miestnosti. Alebo niektorí z účinkujúcich vybuchol od smiechu a museli sme ísť odznovu.
Už po pár minútach sme však zabudli na čas. Trošku nám zachádzal chlad za nechty, najmä dievčatám, ktoré celú svoju časť točili na priedomí. Opäť sa však potvrdilo, že keď sme spolu, nie je núdza o zábavu a zlá nálada sa, nielen v tomto, ale v každom folklórnom kolektíve nenosí. Snáď to bude vidieť a cítiť aj z prvého spoločného filmového diela.
Nájdite si čas na voľný čas. Kam vyraziť Čítajte
Drevenice rozprávajú príbehy ľudí, ktorí v nich žili Čítajte
