Streda, 19. september, 2018

Zhorenisko je nebezpečné, láka deti, potkany aj myši

Niekdajšia administratívna budova bývalého družstva z konca 70. rokov zhorela pred piatimi rokmi. Sutiny po požiari ešte nikto neodpratal. Areál je voľne prístupný.

Zo sociálok zostalo len torzo. (Zdroj: Naďa Kališová)

RABČA. „Miesto vyzerá hrozne, ale vždy lepšie než to, čo sme zažívali, kým podnik fungoval,“ s týmito slovami sa nám prihovoril Rabčan bývajúci neďaleko zhoreniska na konci dediny. „Teraz máme pokoj, je tu ticho. Búda je ďalej od cesty, takže ju ani nevidieť. Ak by opäť mala slúžiť pôvodnému účelu, bol by som radšej, keby ju majiteľ nikdy neopravil.“

Rabčanom sa nezabezpečená zrútená stavba nepozdáva. Obávajú sa, že sa v sutinách zraní nejaké dieťa. Okrem toho je tam vraj množstvo potkanov a myší. Vlastník prisľúbil oplotenie, neskôr aj vypratanie. „Je to nákladné, nedá sa všetko urobiť hneď,“ hovorí.

No ad for you

Stavalo ju družstvo

Budova na konci dediny smerom na Rabčice stojí od roku 1978. Stavaná bola pôvodne ako drevená administratívna prevádzka pre bývalé jednotné roľnícke družstvo. „Stojí na mieste bývalej širokej a hlbokej priekopovej cesty pre furmanské vozy, ktorá viedla cez Glejtovku a Miklušovku do kamenca a k senníku,“ napísala Natália Adamčíková Klempaiová, bývalá odborná referentka ONV odboru výstavby a územného plánovania v Dolnom Kubíne. „Súčasne je to miesto bývalého dreveného spúšťadla na zemiaky a váhy na výkupy plodín aj zvierat, ktoré slúžili súkromným roľníkom až do konca 70. rokov.“

Prečítajte si tiež: Nemali vodovod ani kanalizáciu, ale detstvo to bolo krásne a jedinečné

Keďže išlo o dočasnú stavbu, a vyplývalo to z vtedajších ustanovení stavebného zákona, mala byť do dvadsiatich rokov od vydania stavebného povolenia zbúraná. Družstvo však namiesto toho pristavilo murovanú časť, urobilo tam jedáleň, kuchyňu a zmenilo účel stavby. Budovu po rokoch predalo, súkromník pristavil ďalšie priestory. Noví majitelia kupovali len stavbu. Ani pôvodný stavebník totiž nemal vysporiadaný pozemok a nie je vykúpený dodnes. Je na ňom viac ako 100 spoluvlastníkov.

Potkany aj myši

Zhorenú budovu, takzvanú Sašenu, aktuálne vlastní manželka Miroslava Vnenčáka Drahomíra. Všetky záležitosti rieši manžel. Stavbu takmer úplne zničil požiar v októbri 2013. Obec odvtedy opakovane vyzývala vlastníka, aby zhorenisko zabezpečil, zvyšky múrov rozobral a odviezol na skládku. Prvýkrát o výzve rozhodlo zastupiteľstvo v novembri toho istého roku. Do konca decembra mal odstrániť zhorenisko, aby si tam neublížili deti. Dôvodom však bolo aj zdravotné a estetické hľadisko.

Prečítajte si tiež: Kam vyraziť. Tipy na 20. - 26. augusta

O dva roky neskôr poslanci opäť vyzývali majiteľa. „Vlastník stavby doteraz nijakým spôsobom nereagoval na predchádzajúcu výzvu obce, odstránením stavby sa nezaoberal, občania žijúci v blízkosti žiadali, aby sa v danej veci konalo, nakoľko sa tam zdržujú potkany, myši, nehnuteľnosť nie je zabezpečená tak, aby nedošlo k jej ďalšiemu zrúteniu,“ takto v tom čase zastupiteľstvo zdôvodnilo prijaté uznesenie.

Štátny stavebný dohľad

Koncom roku 2015 začal konať aj miestny stavebný úrad. Na štátnom stavebnom dozore sa obec s Miroslavom Vnenčákom dohodli, že do konca februára 2016 priestor oplotí, zhorené časti zbúra a odvezie a ostatné ukotví proti pádu. Pribudnúť mali aj tabuľky s označením Zákaz vstupu. Dodnes sa však oproti stavu z roku 2013 nič nezmenilo. Problémom tiež je, že na stavbu je zriadené záložné právo aj exekúcia.

Niektoré časti budovy ešte stoja. (zdroj: Naďa Kališová)

„So zbúraním sú náklady,“ hovorí starosta Július Piták. „Snažili sme sa dohodnúť s majiteľom na lacnejšom riešení. Zatiaľ bezvýsledne. Môžeme to zlikvidovať my, odviezť na náklady obce a potom peniaze žiadať od majiteľky. Veríme však, že k takému krajnému riešeniu nebudeme musieť pristúpiť, a že majitelia priestor zabezpečia a vyčistia sami.“

Vysoká škoda

Ľudia sa pýtajú, kto môže v tomto prípade nariadiť nápravu. Boja sa, aby sa niečo nestalo. „Pobehujú tam deti,“ zhodujú sa viacerí. „Okrem toho, že na nich môže niečo spadnúť, môžu si rozrezať nohu, alebo nachytať nejaké baktérie. Nehovoriac o tom, ako to vyzerá a o dopade na znečistenie ovzdušia, pôdy.“

Prečítajte si tiež: Ukázali, ako kedysi stavali domy gorali v Poľsku

Miroslav Vnenčák si je vedomí toho, že priestor treba vyčistiť a oplotiť. Požiarom však utrpeli veľkú škodu, od poisťovne nedostali nič, peniaze na zabezpečenie zhoreniska zatiaľ nemali. „Určite to však chceme riešiť,“ hovorí. „Tiež sa mi ťažko pozerá, ako to tam dnes vyzerá. Časť stavby zbúrame, sutiny odvezieme. Oplotíme to, ale v niektorých miestach máme problémy s majiteľom susedného pozemku. Musíme nájsť s ním aj s obcou nejaký kompromis.“

Podľa jeho slov na výzvy obce nereagovali skôr aj preto, že v priestore prebiehalo policajné vyšetrovanie. Niekto vykradol prístavbu v zadnej časti, ktorá nezhorela. „Preto sme to nemohli upratovať. Dali sme prísľub obci a splníme ho. No nedá sa všetko naraz. Ešte sme sa nespamätali zo škody, ktorá nám vznikla požiarom.“ Zástupca vlastníčky okrem toho v súčasnosti zvažuje aj podávanie trestných oznámení. „Na ľudí, ktorí bez nášho povolenia rozobrali oceľovú konštrukciu, mali to na oplátku upratať, no doteraz tak neurobili. Niekto mi stále robí škodu, no ja som najhorší. Zrejme budeme musieť začať konať aj my.“

No ad for you