Pondelok, 24. september, 2018

Blesku možno dať prívlastok hrozný, ale aj krásny

Prvý oheň, ktorý človek poznal, bol pravdepodobne plameň, ktorý vznikol úderom blesku do kra alebo suchej trávy. Podľa báje teda prišiel z neba. Mocné údery hromu a oslepujúca žiara blesku vzbudzovali odpradávna v ľuďoch strach.

Ilustračné foto. (Zdroj: Archív SME)

Ľudia v dávnej minulosti pozorovali škody, ktoré často spôsobil blesk a verili, že ho posielajú bohovia alebo mocné sily, že za trest zabíja, kaličí človeka a zapaľuje mu príbytok.

Starodávne národy uctievali boha hromu a blesku, ktorý bol známy už v bájnom poriečí Eufratu a Tigrisu, u starých Egypťanov, Grékov, Rimanov, Germánov.
Boh hromu a blesku u starých Slovanov sa volal Perún (Parom). Aj dnes sa ešte používa v prenesenom slova zmysle spojenie Parom aby ťa vzal.

Hrozný, ale aj krásny

Blesku, ako božskému prírodnému javu, možno priradiť prívlastok hrozný, ale aj krásny. Mnoho filozofov, učencov, vedcov sa v minulosti zaoberali študovaním blesku, dokonca i jeho chytaním.

No ad for you

Systematicky začali vedci z mnohých krajín sledovať búrky až v druhej polovici9. storočia. Je to zložitý atmosferický dej sprevádzaný elektrickými výbojmi – bleskami, ktoré vyvolávajú hrmenie. Pozorovateľ vidí najprv blesk a až za nejaký čas počuje hrom. Ak medzi bleskom a hromom uplynulo napríklad päť sekúnd, tak za tento čas prešiel hrom vzdialenosť 5 x 330 metrov, teda 1 650 m. To znamená, že blesk udrel ďalej ako 1,5 km od pozorovateľa. Najhoršie je, keď nestihnete povedať ani Jeden.

Blesky krásne, ale aj hrozné.

Kuriózne prípady

Stalo sa, že blesk zapálil na dedine stodolu. Majiteľ vyliezol na strechu hasiť požiar a tam ho zabil ďalší blesk. Takéto prípady nie sú ojedinelé. Horúce dymové plyny majú veľkú elektrickú vodivosť a stávajú sa tak ideálnym zvodom bleskov.
Hovorí sa, že človek za dávnych čias po úderoch bleskov, ktoré zapaľovali všeličo, postupne zistil, akú vynikajúcu chuť majú pečené jedlá. Blesk zasiahol zemiakové pole, spálil všetku vňať a zemiaky v zemi upiekol. Zvedaví ochutnávači neskôr uviedli, že zemiaky mali výbornú chuť.

Ani pečené holuby nepadajú z neba len v rozprávkach. Blesk to môže spôsobiť aj v skutočnosti. Neraz sa už stalo, že zasiahol vtáka počas letu a ten v pravom slova zmysle upečený padol na zem.

Blesky rozbíjam

Ešte v 18. storočí boli často na kostolných zvonoch nápisy Fulgura frango (Blesky rozbíjam). Počas búrky na nich ľudia zvonili, aby sa rozohnali blesky. Je iróniou osudu, že v historických záznamoch sú prípady, keď blesk zabil aj zvonárov. Príčinou boli vlhké povrazy.

Prečítajte si tiež: Na vtáčom ostrove hniezdi zhruba dvetisíc párov vodného vtáctva

V mestách sú ľudia bezpečnejší ako na vidieku, pretože oceľové konštrukcie a vysoké budovy pôsobia do určitej miery ako bleskozvody. Preto najčastejšie zasiahne blesk ľudí pracujúcich na poliach, turistov či stavebných robotníkov. Mimochodom, bleskom bolo zasiahnutých približne päťkrát viac mužov ako žien. Prečo? Lebo muži častejšie pracujú vonku.

K úrazom dochádza tiež pri vodných športoch, veslovaní a plávaní, kde môže človeka usmrtiť úder blesku do vody, aj keď je v určitej vzdialenosti od miesta úderu.

Prečítajte si tiež: Boli sme na lúke v národnom parku. Toto je pod nohami

Približne jedna tretina všetkých obetí zasiahnutých bleskom sa skrývala pod stromom. Zo skúseností vieme, že blesk udiera do listnatých stromov častejšie ako do ihličnatých. Príčinou je ale i kôra, jej vlhkosť, štiepavosť dreva. Vyhľadáva napríklad dub, topoľ, vŕbu alebo javor, pretože obsahujú veľa škrobu. Ihličnaté stromy ako jedľa, smrek a z listnatých lipa, vlašský orech, breza a buk zase obsahujú viac tuku, preto kladú bleskom väčší odpor.

A autá? V celokovovej karosérii ste bezpeční, neotvárajte však okná a nevykláňajte sa mimo obrys auta.

No ad for you