Streda, 21. november, 2018

Tak málo ľudí bez roboty sme na Orave ešte nemali

Dobrou správou je nízka nezamestnanosť, zlou nízke platy. Dobrou správou je tiež, že sa objavujú zamestnávatelia, u ktorých sú zárobky lepšie, čo logicky vyvoláva tlak na rast miest všeobecne. Zlou, že ich je zatiaľ málo.

Ilustračné foto. (Zdroj: Pavol Funtál)

ORAVA. Nové tisícročie sme na Orave začínali s nezamestnanosťou na úrovni dvadsiatich

percent. Prvý výraznejší pokles nastal v rokoch 2007 a 2008, kedy miera evidovanej nezamestnanosti klesla na sedem až osem percent, potom ale opäť stúpala, avšak už len na necelých sedemnásť percent.
Dnes je vo všetkých troch oravských okresoch do päť a pol percenta.

Rástla ekonomika

„Oživenie v hospodárstve po rokoch recesie prinieslo vyššie objednávky pre zamestnávateľov a s tým súvisiace vyššie požiadavky na pracovnú silu,“ vysvetlila aktuálnu historicky najnižšiu nezamestnanosť Jana Lukáčová, riaditeľka kancelárie generálneho riaditeľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. „Ekonomický rast na Slovensku a aj v celej v Európskej únii dáva príležitosť získať zamestnanie v rozličných oblastiach hospodárstva a hlad zamestnávateľov po pracovnej sile sa prejavuje aj v ponuke vyšších miezd a rôznych benefitov.“

Dôležitým príspevkom pre pokles nezamestnanosti sú podľa Lukáčovej presne zacielené aktívne opatrenia na trhu práce s podporou Európskej únie. „Medzi najefektívnejšie radíme možnosti vzdelávania a rekvalifikácií, ktoré uchádzačom umožňujú získať pracovné skúsenosti zodpovedajúce požiadavkám zamestnávateľov.“

Mladých z evidencie ubúda

Spomedzi troch oravských okresov sa v boji s nezamestnanosťou najlepšie darí Námestovu a určité obdobie aj Tvrdošínu. Nie dobrou správou však je, že to nie je prioritne vytváraním pracovných miest, ale odchodom ľudí za prácou mimo regiónu.

Prečítajte si tiež: Jedna vec je, koľko detí sa na Orave narodí, druhá, koľko ich tu ostane

K výrazným zmenám v oblasti nezamestnanosti došlo od roku 2000 v jednotlivých vekových kategóriách nezamestnaných.

Kým v roku 2001 tvorili mladí ľudia 26 a 30 percent zo všetkých evidovaných nezamestnaných, dnes ich je v okrese Dolný Kubín len 13,23 percenta a aj v Námestove a Tvrdošíne tvoria najmenší podiel z nezamestnaných. Nižšie čísla v tejto vekovej skupine však spôsobuje zvýšenie počtu študentov vysokých škôl, ako aj odchod mladých ľudí do sveta.

Najviac ľudí bez práce má 35 až 49 rokov, a to dlhodobo vo všetkých okresoch.

LÝDIA VOJTAŠŠÁKOVÁ

Miera evidovanej nezamestnanosti na Orave. (zdroj: lv, zdroj Štatistický úrad)

Pozrite si v tabuľkách, ako poklesol počet evidovaných nezamestnaných za dve desaťročia priamo vo vašej obci či meste.

Počet evidovaných nezamestnaných v jednotlivých obciach. (zdroj: lv, zdroj: Štatistický úrad)
Počet evidovaných nezamestnaných v jednotlivých obciach. (zdroj: lv, zdroj, Štatistický úrad)

Počet evidovaných nezamestnaných v jednotlivých obciach. (zdroj: lv, zdroj: Štatistický úrad)

Evidovaní nezamestnaní na Orave podľa veku. (zdroj: lv, zdroj: Štatistický úrad)

Na vzťahy pre prácu nemáme čas

S Dušanom sme sa stretli na káve v obchodnom centre, pod pazuchou držal škatuľu s novými pracovnými topánkami. Je vyučený stolár, ale neživí sa tak. Pracuje v zahraničí, s partiou ďalších chlapov hlavne z Liptova a Oravy montuje vzduchotechniku.

„Tri týždne na cestách, týždeň doma. Niekedy aj dlhšie či kratšie, podľa toho, ako sa nám darí,“ povedal 36-ročný Mikulášan.

Krátko po škole pracoval pre miestneho podnikateľa.
„Vydržal som štyri roky. Pracoval som za minimálku, za každú montáž nám dal 20 eur naviac. Nebolo to bohviečo, ale pre mladého chalana bez záväzkov to vtedy stačilo.“

Firma potom skončila a Dušan sa pretĺkal po brigádach. „Keby som mal vlastnú rodinu, neviem, ako by som vyžil. Pomohlo mi, že som býval s rodičmi, tak som nemusel platiť za bývanie a stravu.“ Mohol sa zamestnať v nejakej fabrike, ale bral to akoby sa dostal z blata do kaluže.

(zdroj: Fotolia.eu)

„Chlap tu zarobí päťsto, šesťsto eur. Zdalo sa mi to veľmi málo, asi som sa dostal do fázy, keď som chcel niečo viac.“

Ponuka spolužiaka zo strednej školy na prácu v zahraničí prišla vhod. So vzduchotechnikou nemal žiadne skúsenosti. Ako povedal, vedel že sa montuje vo veľkých halách.
„Nemal som čo stratiť. Postupne som sa to naučil, dokonca som sa naučil aj jazyk.“

Dušan pracuje pre slovenskú firmu, ktorá vysiela do zahraničia, zväčša Nemecka a Rakúska, živnostníkov. Na začiatku nezarobil veľa, ale teraz je spokojný.
„Po zaplatení nákladov za ubytovanie zarobím trojnásobok toho, čo by som zarobil tu.“

Peniaze si odkladá, výplatu nemá ani kedy minúť. „To pre budúcnosť, aj keď začínam vážne pochybovať o tom, či bude pre koho.“

Všetko má svoju daň. V partii sú ôsmi chlapi v približne rovnakom veku.
„Len jeden z nás má rodinu. Na vzťahy nemáme čas. Doma sme jeden týždeň z mesiaca, zvyšok vždy v inom meste, štáte. Nemáme šancu takto nadviazať poriadny vzťah. Chcel by som vlastnú rodinu, ale neviem, či tu chcem zostať a robiť za almužnu, lebo zároveň chcem, aby sa moja rodina mala dobre.“

Skĺbiť prácu v zahraničí s plnohodnotným rodinným životom je náročné.
„Asi aj nemožné, s parťákmi máme dobrú robotu, ale nie v mieste, kde chceme žiť. Hnevá nás to. Akoby sme stáli na dvoch brehoch, ale na ani jednom pevne. Keby tu chlap zarobil slušné peniaze, a to nehovorím o manažérskom plate, všetko by bolo jednoduchšie.“

ĽUBICA STANČÍKOVÁ

Viac práce tu ešte nebolo

Nezamestnaných je najmenej Slovákov v histórii. V ktorom okrese je najľahšie zohnať prácu a kde najťažšie?

BRATISLAVA. Počet nezamestnaných Slovákov je na historickom minime. Miera evidovanej nezamestnanosti predstavovala tento rok v máji 5,37 percenta.
Disponibilných uchádzačov o prácu bolo podľa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny len 148-tisíc.

Aj pod tri percentá

Celkovo bolo na úradoch práce evidovaných 181,5 tisíca ľudí, teda o 55 440 menej ako vlani v máji. V devätnástich okresoch dokonca klesla miera nezamestnanosti pod tri percentá – miesto si tam tak hľadá len jeden človek z každých tridsiatich troch práceschopných.

Napriek tomu ale stále pretrvávajú výrazné regio-nálne rozdiely. Zatiaľ čo v najlepšom okrese Galanta predstavovala miera evidovanej nezamestnanosti 1,9 percenta, v najhoršom okrese Rimavská Sobota to bolo 17,87 percenta.
Čo to konkrétne znamená? Že z tamojších 40-tisíc ekonomicky aktívnych obyvateľov nemalo prácu 8,5 tisíca.

Slovensko je vlastne rozdelené na dve časti. Takmer kompletný západ krajiny hlási podpriemernú nezamestnanosť, na východe sú zelené iba Košice.
Kde sme za 20 rokov?
Redakcia My Regióny sa pri tejto príležitosti pozrela na to, ako sa vyvíjal počet ľudí bez práce v posledných viac ako dvoch desaťročiach. A to v každom z okresov krajiny.

(zdroj: denník data)

Už raz sa z pohľadu pracujúcich darilo Slovensku podobne dobre: a to tesne pred svetovou finančnou krízou v roku 2008.

Miera nezamestnanosti vtedy predstavovala 7,44 percenta. A napríklad pod spomínanými tromi percentami bola vtedy v deviatich okresoch Slovenska.
Lenže po vypuknutí americkej hypotekárnej krízy, ktorej následky sa rozliali do celého sveta, začal rásť aj počet ľudí bez práce na Slovensku. V máji 2009 už miera evidovanej nezamestnanosti vystrelila na 11,39 percenta.

Takmer 20 percent

Najhoršia situácia ale na slovenskom trhu práce panovala v roku 2000. To miera nezamestnanosti predstavovala 18,59 percenta.
Na úradoch práce bolo evidovaných 527 937 Slovákov z vtedajších 2 694 634 práceschopných.

Napríklad v okrese Rimavská Sobota, kde aj vtedy panovala najhoršia situácia, bolo bez práce vyše 36 percent ekonomicky aktívnych ľudí.