Viete si predstaviť bežať maratón v teplotách 40 stupňov pod nulou a ešte k tomu v oblasti husto osídlenej vlkmi? V Mongolsku sa konal prvý ročník Ľadového maratónu, ktorý absolvovala aj Dolnokubínčanka Lenka Ištvánová. „Pozvánku som dostala od austrálskej kamarátky Lucje, ktorá je takisto ultrabežkyňa. Moja odpoveď bola jasná a rýchla. Mongolsko ma fascinovalo už dávnejšie.“
Oravská bežkyňa patrí k typom ľudí, ktorí radi prekonávajú svoje limity a je za každé dobrodružstvo. „Teploty hlboko pod nulou, stretnutie s vlkmi a zamrznutá rieka sú podmienky, ktorým som proste nevedela povedať nie.“
Oblečenie bol základ
Veľkú obavu mala Lenka Ištvánová najmä z oblečenia, ktoré zvolí počas maratónu. „Vôbec som nemala tušenie, aký bežecký výstroj mi treba. Strávila som veľa času na internete. Radili mi aj kamaráti, ktorí už v takýchto podmienkach súťažili. Behanie v extrémnych teplotách je najmä o vrstvách. Treba mať dobrú základnú vrstvu, ktorá dýcha, odvádza pot a zároveň nechladí.“ Kompletný výstroj nakoniec tvorilo dvoje legín, dva páry ponožiek, trailové tenisky so špeciálnymi výstupkami pre beh v snehu a na ľade, tričko s dlhým rukávom, termo mikina, vetru odolná bunda, na hlave buff čiapka (kukla), lyžiarske okuliare a na ruky dvoje rukavíc. Celá spodná vrstva bola z vlny merino.
Bežcom ľadového maratónu hrozili pri tak nízkych teplotách omrzliny a nemohli teda podceniť ani ochranu tváre a hlavy. „Asi zhruba v polovici behu som si nechtiac odokryla nos a za par minút som ho už necítila. Trošku ma to vyľakalo a ďalšie kilometre som bežala s rukou na nose.“ Jedna účastníčka na vlastnej koži pocítila krutosť zimy, keď mala omrzliny na oboch ušných lalokoch. Zranenia si vyžiadali lekára a možno bude potrebovať aj plastického chirurga. Ľavý lalok jej celý sčervenal.
Ľadový maratón absolvovalo iba 11 odvážlivcov.
Náročné podmienky
Prevažná časť trate ľadového maratónu viedla po zamrznutej rieke Tuul, ktorá je v nadmorskej výške okolo 1400 až 1500 metrov nad morom. Od 15 do 20 km viedla trasa mierne do kopca, čo účastníkov v mínusových teplotách poriadne preverilo.
„V normálnych podmienkach by si to človek ani neuvedomil, no pri teplotách 35 stupňov pod nulou a v tejto nadmorskej výške to bola trošku iná káva.“ Pri behu v takých podmienkach dostali poriadne zabrať aj pľúca. „Dýchanie bolo veľmi ťažké. V pľúcach som cítila chlad a po 20. kilometri som začala aj kašľať. Vyzeralo to na zápal pľúc, no vďaka Bohu na druhý deň kašeľ zmizol.“
Pretekári si museli dávať pozor počas behu aj na vlkov. Oblasť, kde sa konali preteky, je viac osídlená týmito zvieratami ako ľuďmi. „Báli sme sa všetci,“ hovorí 27- ročná rodáčka z Dolného Kubína. „Každý sa modlil, aby sme vlkov nestretli. Keď bežíte po ľade a počujete lámanie ľadu, dakedy to pripomínalo pohyb zveri. Párkrát nám nebolo všetko jedno. Našťastie sme videli iba ťavy, kravy a kone.“
Úspešne do cieľa
Nebezpečné podmienky si vyžadujú zvýšenú bezpečnosť účastníkov. V Mongolsku to však neplatilo. „Musím priznať, že tieto preteky boli najmenej zaistené, aké som kedy zažila. Pridalo to však na adrenalíne.“ Značenie trate takisto nepatrilo k plusom organizátorov. „Miestami sme museli hľadať stopy bežca pred nami, aby sme sa uistili, či ideme správne,“ povedala Lenka Ištvánová, ktorá zvládla maratón bez najmenších problémov. „Mrazy, zamrznutá rieka a strach z vlkov ma neustále držali v strehu. Nebol čas na pocity únavy. Bola som milo prekvapená, že moje telo a nohy vládzu. Osem týždňov pred pretekmi som pre zranenie nemohla vôbec behať.“
V konečnom poradí medzi ženami jej patrila druhá priečka, keď cieľovú pásku preťala zarovno s pretekárkou z Anglicka. Výsledný čas bol 4 hodiny a 50 minút. „Som nadmieru spokojná. Od novembra ma trápilo zranenie, ktoré mi nedovolilo behať toľko, ako by som chcela. Nohy ma však nezradili.“
Do Mongolska sa plánuje vrátiť
Zúčastniť sa náročného maratónu v Mongolsku sa odhodlalo iba 11 bežcov. „Pocity pri dobehnutí do cieľa sú neopísateľné. Vlastne kvôli takým pocitom behám. Cítite eufóriu a spokojnosť, akú by vám žiadny materiálny dar nevyčaril. Priznávam sa, že ani ukončenie inžinierskeho štúdia vo Veľkej Británii sa mu zďaleka nevyrovná.“ Mladá Dolnokubínčanka sa do Mongolska plánuje ešte vrátiť. „Krajina ma veľmi očarila. Určite tam ešte pôjdem. Preferujem beh v zime, čiže sa určite poobzerám po nejakom podobnom behu v teplotách pod nulou.“
Lenka Ištvánová by maratón odporučila aj ostatným bežcom. „Je to zážitok, na ktorý nezabudnem. Najviac ma fascinovalo, že behanie v extrémnych teplotách má svoje výhody. Ani jeden z nás nemal svalovicu a ani oblečenie nesmrdelo. Večer sme sa teda cítili, akoby sme nebežali.“
