Pozerala som si minule nejaké bločky z obchodov. Tak napríklad, za to, že som si kúpila potraviny v hodnote 8,97 eur, štát odo mňa dostal 1,42 eur. Z ďalšieho nákupu za 14,65 eur, som mu venovala 2,44 eur. Predvianočný darček cez jeden supermarket predstavoval 17 eur. A to je len daň z pridanej hodnoty, okrem nej platíme štátu iks ďalších, rôzne odvody a poplatky.
Podľa analytikov z každého eura, ktoré Slováci vyrobia, takmer 42 centov pripadá na služby a produkty, ktoré poskytuje štát. Nazhromaždené miliardy porozdeľuje štát podľa určitých pravidiel. Žiaľ, aj mimo nich. Rozdeľovanie mimo pravidiel môžeme v mnohých prípadoch nazvať korupcia. Vo vlaňajšom rebríčku vnímania korupcie v krajinách Európskej únie skončilo Slovensko ako piate najhoršie.
Čo s tým môžeme urobiť? Nepoviem, že si treba zvoliť správnych správcov daní, lebo to na ľudí neplatí. Ešte stále nerozoznávame reálnu budúcnosť a predvolebné finty. Nezaujímame sa, či sociálne balíčky majú dosah aj na skutočne sociálne odkázaných ľudí. Mnohým sa páčia vlaky zadarmo, alebo napríklad vratky za plyn, hoci v najchladnejších oblastiach Slovenska kúria ľudia drevom. Hoci sme tu doma, nemáme ani záujem sledovať, čo sa deje s našimi peniazmi. Nevadí nám, že tí hore kupujú za premrštené sumy. Tlieskame ihriskám, hasičským autám a iným síce užitočným veciam, hoci najviac osobného úžitku z nich má niekto v pozadí.
Z akých je to peňazí? Pozrite si občas bločky a výplatné pásky. Kým nám bude jedno, čo sa s našimi peniazmi deje, a kde nejaké rezervy končia, nie sme tu doma pánmi my.
