DOLNÝ KUBÍN. Po niekoľkých rokoch nedôsledného riešenia problému neplatičov v nájomných mestských bytoch, poslanci prijali nové opatrenia, ktoré výrazne prispeli k zavedeniu poriadku.
Obrovský dlh
Mesto vlastní 141 nájomných bytov. Súčasní aj minulí nájomníci spoločne dlhovali ku koncu minulého roku Tehosu, ktorý je správcom, takmer 215-tisíc eur. Po prijatí všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o podmienkach prideľovania nájomných bytov vo vlastníctve Mesta Dolný Kubín začala pracovať novovytvorená bytová komisia. Spoločne s Tehosom dohliada na správne nakladanie s majetkom mesta.
„Našou prioritou je, aby nájomníci platili nové nájmy a zároveň si znižovali staré dlhy,“ hovorí Vojtech Važan, ktorý má byty na starosti. „Všetci museli pred uzatvorením nájomnej zmluvy zložiť zábezpeku vo výške trojmesačného nájomného, aby sme mali finančné prostriedky na uhradenie dlhu v prípade, keby prestali platiť nájomné.“ Ďalšou z podmienok pridelenia nájomného bytu je, aby žiadateľ o byt mal pravidelný príjem, ktorý nesmie byť nižší ako 1,3-násobok životného minima.
Sprísnené podmienky nedokázali splniť všetci. V priebehu roka súd rozhodol o vyprataní štyroch bytov v dome 2273 na ulici Ľudovíta Štúra.
Spoločné nebytové priestory.
„Na základe súdnych rozhodnutí byt vyprázdnili dvaja nájomníci bez nároku na náhradné ubytovanie. Jeden odišiel do Čiech a druhy pravdepodobne k rodine. Tretí má lehotu na vypratanie bytu do konca februára.“
Štvrtý prípad je špecifický. Nájomníčka má postihnuté dieťa, preto súd nariadil mestu prideliť jej primerané náhradné bývanie. Býva na Ťatliakovej ulici.
V súčasnosti posudzujú dva byty v dome 2973 na ulici M. Hattalu z dôvodu nedoplatkov za nájom a porušovanie domového poriadku.
Nasledovať ich budú ďalší
„V dvoch ďalších prípadoch na ulici M. Hattalu čakáme na rozhodnutie súdu,“ hovorí Vojtech Važan. „Ide o nedoplatky, ale aj o sústavných porušovateľov domového poriadku.“
Podkladom sú aj hlásenia polície a sťažnosti susedov.
„Budeme postupovať tvrdo,“ hovorí konateľ Tehosu Stanislav Vilček. „Pomoc a pochopenie ich problémov viedlo k tomu, že z neplatenia nájmu sa stával folklór a normálna vec. Preto prebehol súd a vysťahovanie. A čakajú nás ďalšie. Kto nebude platiť a nebude sa vedieť správať, pôjde preč. Máme prvoradý záujem, aby ľudia bytových domoch dobre spolunažívali.“
Mestská bytovka na ulici M. Hattalu. Poctiví nájomcovia sa sťažujú na neprispôsobivých susedov.
Rázny postup zavedených opatrení z VZN prináša ovocie v podobe zlepšenia platobnej disciplíny. „Väčšina peniaze na platenie našla, ak aj nastanú u niekoho finančné problémy, má možnosť splátkového kalendára za presných pravidiel,“ hovorí Vojtech Važan. „Kto nedokáže splácať nájom, buď sa dobrovoľne vysťahuje do menšieho bytu, alebo musí ísť z bytu preč.“
Na ťahu je mesto
Počet vysťahovaných ľudí bude určitú dobu narastať. Problémom môže byť náhradné ubytovanie rodín, pri ktorých to nariadi súd.
„Mesto by malo byť na to pripravené a mať k dispozícii náhradné bývanie, teda byty najnižšej kategórie, aby ľudia neskončili na ulici,“ hovorí Stanislav Vilček. „Niečo podobné ako majú v Liptovskom Mikuláši, kde zriadili kontajnerové bývanie.“
Ďalšou otázkou je, kto príde do uvoľnených bytov. Približne 80 percent žiadostí si podávajú Rómovia. V niektorých mestských bytových domoch bývajú tri generácie. Starí rodičia, ich deti a vnuci. Pri väčšom sústredení Rómov na jednom mieste nastávajú problémy pri spolunažívaní nielen s nerómskymi susedmi, ale aj majiteľmi bytov a nehnuteľností v okolí. Príkladom je ulica M. Hattalu a Ľudovíta Štúra. Radnica namontovala na najkritickejšom mieste kameru mestskej polície, ktorá tam už niekoľko rokov rieši vznikajúce problémy. Táto situácia nastala aj preto, lebo mesto dlhodobo stavalo nájomné bývanie na úroveň sociálneho. Nútilo vedľa seba bývať poctivých nájomníkov a sociálne slabších, ktorí systém zneužívajú.
