TRSTENÁ. Mám 84-ročného otca, ktorý už viac rokov navštevuje urologickú ambulanciu v nemocnici v Trstenej. Pretože má problémy s chodením, má vymenený jeden bedrový kĺb a na výmenu druhého čaká, tak ma minulý týždeň poprosil, či by som ho ráno 28. januára na siedmu ráno zaviezol autom rovno pred budovu s ambulanciou.
Keď sme tam prišli, tak v čakárni bolo približne 40 pacientov, miest na sedenie je tam len 12. Pri dverách ambulancie bol stojan na karty, kde si každý, kto prišiel ukladal kartu podľa poradia ako prišiel.
Povedal som otcovi, že takto čakať nemá zmysel, a že mu o týždeň, teda dnes 4. februára prídem ráno o piatej tú kartu do stojana uložiť, aby bol v poradí medzi prvými.
Samozrejme, otázkou je, prečo sa tam musí chodiť tak skoro ráno? Lebo inak, telefonicky, či nebodaj cez e-mail nie je možné sa objednať. Tak som tam dnes ráno skutočne už o piatej ráno bol. Predo mnou tam už boli šiesti ľudia. Ten úplne prvý prišiel o 4.15 h, ale stojan na karty pri dverách chýbal a na dverách bola pripevnená ceduľa s textom:
"Dňa 4.2 2016 máme onkologický deň, preto vyšetríme iba 30 pacientov v rade. Prosím sledovať si poradie, ako ste prišli, sestrička o 7.00 h zapíše 30 pacientov do poradia. Viac pacientov nedokážeme ošetriť. Výnimkou sú akútne stavy, o ktorých rozhodne lekár. Ďakujeme za pochopenie."
POZNÁMKA: Urologická ambulancia je súkromná ambulancia, ktorá podniká v prenajatých priestoroch Hornooravskej nemocnice v Trstenej.
Takže som musel zmeniť plán a čakať, až kým príde sestra a začne zapisovať. Väčšina čakajúcich boli v dôchodkovom a preddôchodkovom veku, dokonca pred šiestou prišiel vyše 80-ročný pán o dvoch paliciach. Povedali sme si navzájom, kto má aké číslo a ako ľudia prichádzali. D 6.00 h nás už bolo vyše 20, tak sa viacerí rozhodli, že predsa len bude lepšie, ak tie karty poukladáme na zem pri dverách ambulancie, aby nebol pri zapisovaní zmätok a aby sa neporušilo poradie.
To bola naša základná, naivná predstava pacientov o vyriešenie spravodlivého poradia. O 6.30 h nás tam už bolo 38!!! Sestra prišla o 6.40 h, o chvíľu otvorila dvere a na slová, že karty sú poukladané podľa poradia arogantne povedala, že ju to nezaujíma, a že nech sa ľudia aj s kartou a podľa poradia k nej idú zapisovať.
Nastal zmätok, začali sa vyberať karty odspodu a tak sa mi kvôli zapletenej karte v rukách jedného pacienta, ktorú som nemohol nájsť, stalo, že hoci som prišiel siedmy, na zápis som sa dostal až 15-ty.
Jasne som sestre povedal, že som tu bol siedmy, a že chcem teda poradové číslo 7, načo mi arogantne povedala, že ju to nezaujíma. Zvýšil som na ňu hlas a povedal jej, že to bola ona, ktorá celé poradie "pokašľala".
Nechcela ma ani vôbec zapísať, lebo som vraj na ňu, dôležitú, kričal a až keď som jej vysvetlil, že ja, našťastie, nie som tu ako pacient, ale som tu za svojho 84 ročného otca, tak ma láskavo ako číslo 15 zapísala s poznámkou na poradový list "kričal", a že ona sa bude doktorovi na mňa sťažovať. A vraj, čo si to dovoľujem, že ona, so mnou husi nepásla.
Tomu sa povie starostlivosť o pacientov, zrejme by jej mali zvýšiť plat. O 9.00 h som doviezol otca, v ambulancii bol pacient s číslom 6. Zobral som so sebou aj fotoaparát a všetky tie ich cedule som si nafotil ako dôkazový materiál.
Otec sa do ambulancie dostal zhruba o jedenástej, ale tesne predtým mu povedala, že ho do vnútra nezoberie, pokiaľ tam s ním nebude ten krikľúň, lebo s ním chce doktor hovoriť, a že na mňa druhý raz zavolá políciu. Naozaj zaujímavé riešenie - volať políciu na človeka, ktorého svojou arogantnosťou pripravila o osem miest v poradí.
Keď som sa do čakárne vrátil, tak mi čakajúci pacienti povedali túto skutočnosť, a zároveň ma požiadali, aby som tam radšej nešiel, že oni sú v poradí a nechcú kvôli nejakej novej polemike čakať ešte dlhšie. Samozrejme, že som im vyhovel, len som povedal, že túto situáciu budú riešiť iní, kompetentní. Otec bol vybavený o 11.15 h. Nastúpil do auta, v ktorom som už radšej čakal vonku pred budovou.
K práci pána doktora nemám žiadne výhrady, vybavil otca k jeho spokojnosti, akurát by sa zrejme mal viac zaujímať o to, čo a ako stvára jeho sestra do času jeho príchodu.

Kardinálny problém je však v niečom úplne inom, v celom systéme prevádzkovania odborných ambulancií v súčasnom zdravotníctve na Slovensku. Ako je možné, že urológovia pracujú v okrese Tvrdošín v Hornooravskej nemocnici Trstená len dva dni do týždňa, jeden v pondelok, druhý vo štvrtok? Ako je možné, že ak majú priveľa pacientov, že s tým vedenie nemocnice a odbor zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja nič nerobí?
Je málo odborných lekárov? Alebo zdravotné poisťovne škrtia limity a nedovolia ordinovanie viacerým lekárom? Alebo niektorému z dvoch ordinujúcich lekárov nedovolia ordinovať viac dní v týždni?
Je normálne, aby pacienti chodili do čakárne od 4.00 hod rána, aby sa vôbec dostali v ten deň do poradia, lebo ak prídu stále ešte skoro ráno o 7.00 h, tak už nemajú šancu sa dostať na vyšetrenie, lebo sú nad limit?
Čo urobila sestra s tými minimálne ôsmimi, ktorí tam boli dnes nad limit a boli tam už o 6.30 h? Zrejme ich poslala domov, lebo na ceduli bolo 30 mien.
Čo má robiť 80-ročný dôchodca o palici, ak sa chce dostať na vyšetrenie? Prísť o piatej ráno po snehu ako dnes, po tme o palici, riskovať pád a byť šťastný, že bude možno do obeda v lepšom prípade, či do 15.00 h v horšom prípade vybavený?
Hlavne, že minister Čislák neustále počas štrajku zdravotných sestier vyhlasuje, že zdravotná starostlivosť je v plnom rozsahu na Slovensku zabezpečená. Bol som proti štrajku sestier, lebo som ho považoval len za predvolebné vydieranie vlády na politickú objednávku.
Ale po dnešnej skúsenosti s fungovaním zdravotníctva a s nemorálnym správaním sa dotyčnej sestry, s ponižujúcim postavením pacientov pred ambulanciami, som presvedčený, že ak štrajkujúce sestry pracovali v takom organizovanom bordeli, tak sa nedivím, že mnohé radšej odišli.
Dnes je zaužívaná fráza, že socializmus bol amorálny systém, lebo ľudia museli stávať v radoch na banány. Za 25 rokov demokracie to slovenské zdravotníctvo dopracovalo tak ďaleko, že pacient o palici stojí o štvrtej ráno pred čakárňou odborného lekára, aby sa vôbec dostal na vyšetrenie. A to majú na svedomí všetky vlády a všetci ministri od Soboňu, cez Belohorskú, Javorského, Šagáta, Kováča, Zajaca, Valentoviča, Rašiho, Uhliarika, Zvolenskú až po Čisláka.
Tak to zdravotníctvo transformovali, privatizovali a spoplatňovali, až obyčajný, chorý a často starý človek zostal v pozícii posledného nevoľníka pred ligotavou bránou vraj moderného a funkčného zdravotníctva, s rôznymi kauzami nákupu CT prístrojov, bohatnutia tety Anky, či nehoráznych limitov kliník MUDr. Kostku.
Urobí v zdravotníctve niekto konečne poriadok, alebo ním budú Slováci pohŕdať podobne ako súdnictvom? Lenže na súd sa slušný človek dostane len náhodou, ale choroba si svojich klientov podľa morálky nevyberá.
Ing. Ladislav Lenčucha, Trstená
Na vedomie: Úrad vlády SR, Kancelária prezidenta SR, ministerstvo zdravotníctva, VÚC Žilina, Hornooravská nemocnica Trstená
Stanovisko Hornooravskej nemocnice s polilklinikou v Trstenej
Mrzí ma jeho negatívna skúsenosť, ktorú čitateľ popisuje. Avšak urologická ambulancia, o ktorej píše, nie je ambulancia, ktorá patrí Hornooravskej nemocnici. Je to neštátna, súkromná ambulancia Urológia Orava, s .r.o., Martin. Lekári a sestra, ktorí v nej ordinujú nie sú zamestnanci nemocnice.
HNsP Trstená nemá žiadnu možnosť zasiahnuť do ich organizácie práce, spôsobu objednávania a podobne. Poskytuje im len priestory pre prevádzku ambulancie. Takto pôsobia v HNsP Trstená aj dalšie tri - diabetologická, gastroenterologická a ortopedická ambulancia.
V snahe predchádzať podpísanej situácii a zlepšiť komfort pre pacienta, konkrétne v HNsP Trstená sa dá objedať na vyšetrenie vo vybraných ambulanciách aj cez internet, a tento spôsob objednávania budeme rozširovať i do ďalších ambulancií.
K problému nedostatku odborných lekárov, ich zazmluvňovaniu, rozsahu ordinačných hodín, ktorý je, ako píše pán Lenčucha, celoslovenský sa musia vyjadriť kompetentní.
Eleonóra Kadlečíková, riaditeľka HNsP Trstená
Reakcia na článok: Úbohé, pacienti chodia na vyšetrenie o štvrtej ráno... Čítajte
Autor: Ladislav Lenčucha