RABČICE. Goralova bežka si v predposlednú januárovú sobotu zaknihovala 8. ročník. Ranných mínus dvadsať na teplomere neodradilo 350 milovníkov prírody zo všetkých kútov Slovenska. Každý dostal nálepku s logom podujatia. „Ako dobre, že sme išli,“ znelo neraz po ceste. Cez deň sa oteplilo, bežky počúvali jedna radosť, a parafrázujúc slávneho rodáka Mila Urbana, stále bolo na čo hľadieť. Hlavne výhľady na Babiu horu a panorámu Tatier patria k nezabudnuteľným.
Aj popod Tatry.
Zadarmo nebola
Trasa merala 17 kilometrov, viedla lúkou, lesom aj cez potok. „Od obecného úradu cez hranice katastra so Zubrohlavou do Kokotky, odtiaľ na hranice s Poľskom,“ spresňuje starosta Jozef Slovík. „Po zastávke u Antona Ratičáka bežkári pokračovali cez potoky do Zagorky.“
Niektorí išli až ku hájovni, ostatní sa cez družstvo vrátili ku kulturáku. „Nepatrila k najťažším, ale nebola ani zadarmo,“ zhodnotil náročnosť trasy Bohuš Kováčik z Dolného Kubína.
Bez sponzorov sa akcia zorganizovať nedá. Vďaka ich štedrosti sa bolo čím posilniť. U Ratičákovcov nechýbali riadne krajce chleba s výbornými nátierkami a cibuľou, domáce koláče ani čaj s rumom, v kulturáku zas dobre padla kapustnica. „Z 55 kilogramov mäsa, 60 kilogramov kapusty, k tomu 50 chlebov,“ dodal starosta.
O kultúrny program sa postarali domáci heligonkári.
Do Rabčíc s radosťou
Plný autobus turistov pricestoval z Podbrezovej. Vstávali ráno o piatej. Bežkovať na Oravu prichádzajú štyrikrát do roka, v Rabčiciach ešte neboli. „Vynikajúci prechod,“ zhodnotila Priska Tokarčíková z Lopeja. „Krásne okolie, stále vidíme Babiu horu, tak čo iné nám chýba.“
Občerstvenie u Ratičákovcov.
Pochvaľoval si aj Stanko Gurský z Prievidze, ktorý má v dedine chalupu. „Vlani som prechod vynechal, pretože nebol sneh. Dnes bolo úžasne. Za najväčšiu prednosť podujatia považujem to, že naň chodia ľudia, ktorí chcú pre seba niečo urobiť.“
Kráčajúc ku kulturáku sme stretli dve vysmiate Rabčičanky. Mená prezradiť nechceli. Hoci pravidelne v zime bežkujú, na prechod sa vybrali až tento rok. „Super trasa,“ zhodli sa.
Pitný režim treba dodržiavať.
Pre pešiu verziu sa rozhodla desaťčlenná partia z Tvrdošína. „Do Rabčíc vždy chodíme s radosťou,“ hovorí Marianna. „Zásluhou nádhernej prírody a domácich, ktorí vedia vytvoriť vynikajúcu atmosféru, sa tu cítime veľmi dobre.“
