RABČICE. Predvlani tomu bolo 90 rokov, ako v Rabčiciach postavili kasárne pre finančnú stráž. Neskôr objekt slúžil na rôzne účely vrátane rekreačných. „Svojho času tam bola aj krčma,“ spomína starosta Jozef Slovík.
Po zrušení policajného oddelenia ministerstvo vnútra nepotrebný majetok predalo obci. Plány samosprávy využiť ho na sociálne účely nevyšli. Snahy o prenájom stroskotávali pre nezáujem. Na lepšie časy pre kasárne začalo svitať vlani na jeseň.
Treba veľa investovať
Objekt sa nachádza pri hlavnej ceste. Tvorí ho hlavná budova, garáže, dve chatky a čistička. „Chatky sme sem-tam prenajali študentom, no inak boli kasárne celé roky prázdne,“ hovorí starosta. „Mali sme iné priority, takže sme do nich neinvestovali. Zvonku sme ich ako-tak udržiavali, raz za rok upratali a vyvetrali. Sme radi, že sa našli záujemcovia o prenájom. Spočiatku boli dvaja, no jeden odstúpil.“
Areál kasární tvorí hlavná budova, garáže, chatky a čistička. Foto: Lucia Šmigovská
Samospráva prenajala kasárne miestnemu občianskemu združeniu Pod Babou horou za euro ročne. „Treba tam naozaj veľa investovať,“ zdôvodňuje starosta nízku sumu. „Náklady bude znášať nájomca. Zmluva, ktorú schválilo obecné zastupiteľstvo, je na dobu neurčitú. Ak by sme ju vypovedali do 10 rokov, vrátime im preukázané náklady na rekonštrukciu. Každú opravu však musia s nami vopred prerokovať.“
Manufaktúra aj múzeum
Chodili okolo každý deň a bolo im ľúto, že sa tam nič nedeje. „Stále sme čakali, že to niekto odkúpi, alebo obec tam bude niečo robiť,“ hovorí Katarína Turácová, predsedníčka združenia Pod Babou horou. „Starosta nám povedal, že kasáreň je na prenájom a že zatiaľ o ňu nik neprejavil záujem. Tak sme sa na to dali. Veď je to krásny objekt s 90-ročnou históriou a tradičnou architektúrou.“
Na základnú rekonštrukciu treba minimálne 50-tisíc eur. Združenie ich chce získať z eurofondov.
Vnútrajšok je v dezolátnom stave. Foto: Archív OZ
„Objekt by mal slúžiť pre dobro obce a jej propagáciu. Radi by sme tam organizovali remeselné stretnutia a prácu s ovčou vlnou. Tá sa zo Slovenska vozí do Poľska, kde sa spracováva. Máme jej doma veľa a chceli by sme, aby z nej mali úžitok tí, ktorí si to najviac zaslúžia – chovatelia oviec. Časť priestorov by teda mohla slúžiť ako manufaktúra. V druhej časti by sme chceli zriadiť múzeum ovčiarstva, ktoré je spolu s valaskou kultúrou späté s osídľovaním Oravy. Určite by to zvýšilo návštevnosť obce, keďže objekt leží priamo na medzinárodnej cyklotrase.“
Združenie plánuje v kasárňach organizovať aj podujatia určené pre celú komunitu, napríklad priadky. V budúcnosti nevylučuje ani rekreačné využitie. „Všetko závisí len a len od peňazí,“ povedala Katarína Turácová. „Bolo by krásne osláviť storočnicu v novom šate.“
Z histórie
Kasárne pre pohraničnú finančnú stráž postavili v dedine v roku 1924. Cez štátnu hranicu v Rabčiciach sa z Poľska pašovali kone, dobytok, soľ, vajíčka a iné potraviny, do Poľska zas korenie a korok. Cez Rabčice pašovali kone aj obyvatelia Babína, Hruštína, Lokce, Mútneho a iných oravských dedín.
Dňa 10. septembra 1932 financi chytili pašeráka z Veľkej Lipnice v dome Jána Dyrcza, ktorý bol najbližšie k poľskej hranici. U pašeráka zadržali 10 kg soli a 38 vajíčok.
Dňa 13. júna 1933 po polnoci skupina pašerákov priniesla do obchodu Johany Slovíkovej 2690 vajíčok. Financi ich sledovali cestou do obchodu a tam ich nemilo prekvapili. Pašerákom sa podarilo utiecť. Dňa 21. októbra 1935 starosta v Rabčiciach žiadal okresný úrad v Námestove o zvýšenie rozpočtu aj z nasledovného dôvodu. „Obec leží na štátnej hranici, finančná stráž často zastrelí pašerákov a mŕtvoly musí obecný úrad na svoje náklady dopraviť na cmiter.“
Zdroj: Rabčice monografia
