Anton Srholec, ktorý zomrel pred pár dňami, bol človek, ktorý neúnavne upriamoval pozornosť na to, že nielen na svätých obrázkoch sú mučeníci, ale že netreba zabúdať na mučeníkov novodobých.
Tak som tohto kňaza vnímala ja. Za bývalého komunistického režimu sedel vo väzení s viacerými ľuďmi z Oravy. Vždy a všade zdôrazňoval, že utrpenie tej doby nesmie byť zabudnuté.
Pripomínal, že socializmus nebol len o stavaní nových budov, ale aj o mozoľoch, vymývaní mozgov a najmä sŕdc. „Okrem prenasledovania pre vieru trpeli mnohí za to, že chceli lepší a spravodlivejší svet,“ povedal v júni 2013 v Námestove, keď tam odhaľoval pamätnú tabuľu. Hoci sú na nej iba štyri mená – biskup Ján Vojtaššák, rehoľná sestra Zdenka Schelingová a kňazi Viktor Trstenský a Štefan Šmálik, má byť spomienkou na mnohých ďalších väznených a prenasledovaných pre vernosť kresťanskej viere, slobode a demokracii.
V roku 2009 odhalil tabuľu s rovnakým úmyslom bl. sestre Zdenke v Krivej. Aj tu pripomenul, že pred pár desiatkami rokov, tá generácia ešte žije, týrali na Slovensku tisíce a tisíce ľudí, čestných, poctivých. „A my sme túto kapitolu dejín akoby vymazali.“
Žiaľ, pamäť národa stratila jedného z najaktívnejších svedkov tej doby – Antona Srholca. Stopu, ktorú zanechal, by však nemal odviať čas.
