Hoci je životopis katolíckeho kňaza nám, Oravcom, známy, často k nám chodieval, pripomeňme si ho v skratke. Narodil sa v Skalici na Záhorí v roku 1929 ako jeden zo siedmich detí. Od detstva inklinoval ku duchovnému stavu, čo mu však minulý režim prekazil a tak sa rozhodol pokračovať v štúdiu v Taliansku.
Pri pokuse o prechod hraníc ho však s viacerými zaistili a odsúdili na 12 rokov väzenia. Desať rokov z toho si odpracoval v Jáchymovských baniach na uránovú rudu a ďalších osem rokov na prikázanom pracovisku ako robotník v železiarňach v Ostrave. V roku 1968 sa mu podarilo svoje vedomosti prezentovať a štúdiá dokončiť v Ríme. Tam prijal aj kňazskú vysviacku priamo z rúk Svätého otca, pápeža Pavla VI.
Do roku 1989 pôsobil v niekoľkých farnostiach, ale zase ako robotník, lebo režim mu odobral štátny súhlas. Na príčine neboli žiadne protirežimové vyjadrenia, ale aktuálne a populárne kázne s odpoveďami na súčasný život človeka, rodiny i spoločnosti.
Po roku 1989 sme ho poznali ako predsedu alebo člena viacerých domácich a zahraničných humanitárnych organizácií, najviac ako zriaďovateľa a správcu súkromného a charitatívneho zariadenia pre bezdomovcov a ťažko životom skúšaných ľudí v Bratislave – Podunajských Biskupiciach.
A čo my, Oravci? Mali sme miesto v jeho každodennej a všestrannej užitočnej činnosti? Na mnohých si často aj po rokoch spomínal ako na spoluväzňov pod zemou i na povrchu. Jedným z nich bol Jozef Staško, rodák zo Sedliackej Dubovej, ktorý sa do žalára dostal ako poslanec násilne zlikvidovanej Demokratickej strany. Za údajnú nezákonnú činnosť, ktorú nikdy nevykonával, bol odsúdený najprv na trest smrti, potom doživotne, potom na 25 rokov a nakoniec to ostalo pri 6,5 roku. Anton Srholec si nesmierne vážil česť a charakter tohto oravského človeka a jeho nezlomnosť v ťažkých časoch a tak v júni roku 2011 mu osobne odhalil v Sedliackej Dubovej na Obecnom úrade pamätnú tabuľu. V tom čase bol aj dlhoročným predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska.
Z titulu tejto funkcie bol aj pri odhaľovaní pamätných tabúľ blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej v Krivej na Orave (2009) a v tej istej obci aj Michalovi Mrkvovi (2010), ktorý prežil žalárovanie v trvaní desať a pol roka bez akýchkoľvek dôkazov previnenia.
Naposledy sme sa s ním stretli nedávno, a to v júni roku 2013 v Námestove, kde uložil na Katolícky dom pamätnú tabuľu otcovi biskupovi Jánovi Vojtaššákovi, Mons. Viktorov Trstenskému a bl. Zdenke Schelingovej. Pri všetkých príležitostiach predniesol nezabudnuteľné kázne a príhovory so znalosťou doby a utrpenia.
Život a činnosť Antona Srholca si Oravci nesmierne vážili a bol aj čestným občanom obce Krivá a Sedliacka Dubová. Aj on mal Oravcov v nesmiernej úcte pre ich vernosť katolíckej cirkvi a jej zásadám v náboženskom i verejnom živote. Bol osobným priateľom môjho brata a spisovateľa Antona Habovštiaka a osobne ho odprevádzal na poslednej ceste do večnosti v apríli roku 2004.
Mnohým Oravcom ostal Anton Srholec natrvalo v pamäti z osláv pamiatky 1100. výročia smrti sv. Metoda na Velehrade v júli roku 1985. Vtedy tam putovali stovky ľudí z Oravy a dvojdňové oslavy s stali najvýraznejším prejavom odporu proti praktikám komunistického režimu od druhej svetovej vojny.
V onú sobotu večer, keď nás vyháňali z námestia pred katedrálou, Anton Srholec sa bez rozpakov ujal tisícovej procesie mladých a na veľkej lúke za Velehradom viedol celonočné modlitby, meditácie a spevy. Kto zažil vtedy Velehrad, ostalo mu toto dvojdnie ako najkrajší a nezabudnuteľný zážitok v živote, ktorý sa prežije len raz za tisícročie. A Anton Srholec má na tom obrovský podiel. Orgánmi Štátnej bezpečnosti ostro sledovaná procesia a akcia na lúke sa stala jeho zásluhou ukážkou pokojného a inteligentného náboženského prejavu veriacich, voči ktorému nemali príčiny zasiahnuť. Ihneď na druhý deň mu odobrali štátny súhlas na vedenie pastoračnej činnosti a obdobie komunizmu dožil ako kostolník.
Ono zhromaždenie sa mohlo zmeniť aj na tvrdšie reakcie, s čím by mali organizátori a štátne inštitúcie problémy. Zásluhou Antona Srholca sa tak nestalo. Namiesto poďakovania sa mu dostalo takejto odplaty. Nuž, ťažko to chudobní na rozume pochopia a ocenia.
Vždy pri návšteve Oravy mal v Krivej rezervovanú skromnú izbu s výhľadom na Kostol a Holicu, krásneho vrchu nad dedinou. Veľmi sa tešieval na ňu a ranný výhľad na okolie. Ostane nám ľúto, že sa už na ňu neopýta.
Odišiel svedok bývalého režimuČítajte
Autor: Jozef Habovštiak
