Nedeľa, 21. január, 2018 | Meniny má Vincent
Pridajte si svoje mesto

Kostol po obnove vyzerá inak. Nie všetkým sa to páči

Obnova kostolíka nad dedinou stála nemálo peňazí a času. Jeho dvere sú však viac zamknuté ako odomknuté.

Nový zmenený vnútrajšok.(Zdroj: LUCIA ŠMIGOVSKÁ)

Cirkvi po novom pripomína skôr galériu ako liturgický priestor. Pamiatkari tvrdia, že národná kultúrna pamiatka, ktorá sa výzdobou vyrovná Turzovej kaplnke na Oravskom hrade, si muzeálny spôsob prezentácie zaslúži.

HORNÁ LEHOTA. Na začiatku bol havarijný stav plechovej strechy. Vďaka štátnej a sponzorskej finančnej podpore sa dnes Hornolehoťania môžu pochváliť komplexne obnovenou pamiatkou zo 17. storočia.

Kostol Najsvätejšej Trojice nad dedinou má nový interiér, exteriér aj okolie. „Pričom vyvstala aj požiadavka na mimoriadne náročné reštaurátorské a umelecko-remeselné práce,“ povedala Jana Piecková z Krajského pamiatkového úradu v Žiline, ktorý mal obnovu pod palcom.

lehota-kostolik--4-_r2567_res.jpg

Kostolík nad dedinou FOTO: LŠ

V tvare rakvy

Ako prvé dali do poriadku strechu. Nový krov pokryli šindle z červeného smreka. Nasledovala demontáž a opätovná montáž vzácneho renesančného maľovaného stropu.

„Levočskí reštaurátori mu prinavrátili pôvodnú polohu v tvare päťbokého veka rakvy,“ pokračuje Jana Piecková. „Pôvodný spôsob inštalácie stropu zabezpečil možnosť opäť naplno vnímať vynikajúcu, v tomto regióne ojedinelú maľbu s námetom Posledného súdu na západnej strane. Strop je prezentovaný v pôvodnej podobe s plátennými prelepmi spojov a živej farebnosti. Zreštaurované boli aj fragmenty figurálnych malieb z parapetu empory.“

lehota-kostol-prace_r906_res.jpg

FOTO: Pamiatkový úrad Žilina

Špeciálne osvetlenie

Odvodnená stavba dostala novú fasádu, vstupné pieskovcové schodisko, chodník aj bránu. Vo vnútri je nová elektroinštalácia s podlahovými zásuvkovými skrinkami, moderným ozvučením a špeciálnym expozičným osvetlením, ktoré sa dá nastaviť podľa potreby.

Krypta má novú kamennú platňu s kovovými úchytmi. Betón na podlahe nahradila nová pieskovcová dlažba, pričom využili zachované platne. „V rámci kamenárskych prác obnovili aj pôvodný oltárny stôl, na ktorý položili novú masívnu kamennú platňu a dobudovali k nej tri schodíky, presne podľa dobovej liturgickej tradície,“ spresnila Jana Piecková.

lehota-kostolik--2-_r9083_res.jpg

Obnovená krypta FOTO: ARCHÍV OcÚ

Otvorili zamurované okno

Pod cementovými omietkami objavili renesančné maľby aj latinský nápis. „Na severnej stene sa nedá identifikovať, z východnej na severnú stenu prechádza text Žalmu 115.“

Nanovo otvorili zamurované okno s maľovanou výzdobou. V kostole sú nové vitrážové okná, roxorové mreže nahradí primeraná ochrana. Všetky drevené prvky zbavili olejových náterov. „Od nevhodných olejových vrstiev, ktoré úplne zdegradovali jeho pôvodnú jemnú barokovú rezbu a farebnosť, očistili aj drevený barokový kríž s korpusom Krista. Priestor svätyne tiež mimoriadne vhodne dopĺňa opätovne zo stropu zavesené umelecko-remeselne hodnotné mosadzné večné svetlo.“

xlehota-kostolik-rgb_r9036_res.jpg

FOTO: LŠ

Poslednou etapou rozsiahlych reštaurátorských prác, ktoré trvali od roku 2009, bolo osadenie tabuľových malieb na parapet empory.

Ani chránený, ani hodnotný

Názory odborníkov, cirkvi a ľudí rozdeľuje oltár a kazateľnica.

„Tirolský mobiliár z 20. storočia nie je pamiatkovo chránený ani výtvarne hodnotný,“ vysvetľuje Piecková, prečo pamiatkari nesúhlasia s jeho vrátením do kostola. „Ako typový produkt sériovej výroby by svojou predimenzovanou hmotou a nízkou kvalitatívnou úrovňou zdegradoval celý umelecko-historicky cenný priestor, ktorý sa prostredníctvom náročných odborných zásahov podarilo dostať do súčasného ukážkového stavu pamiatkovej obnovy a prezentácie pamiatky. Nezanikol ani oltár. Našli sme mu vhodný priestor v novom kostole v obci, kde môže naďalej plniť svoju funkciu a zostáva zachovanou pamiatkou histórie v Hornej Lehote.“

x-lehota-kostol-povodny-rgb.jpg

Pôvodný mobiliár FOTO: ARCHÍV PÚ

Hornolehoťanke Anne Mikulášovej sa obnovený kostolík páči. „Je krásny, ale oltár mi určite chýba. Bol tam aj obraz Panny Márie. Keď som sa k nej pomodlila, vždy ma vyslyšala. Neviem, kde zmizol.“

Nemá byť múzeom

Pamiatkari sú za využívanie kostola hlavne na liturgické účely. „Aby bola plne využívaná jeho prvotná a základná funkcia,“ zdôvodňuje Jana Piecková. „Jednoznačne podporujeme, aby bol rovnako využívaný aj na primerané kultúrno-spoločenské účely, aby to bol živý priestor pre obyvateľov Hornej Lehoty a aby bol prístupný ostatným záujemcom o históriu, pamiatky a kultúrne dedičstvo. Kostol sa nemá stať múzeom, avšak práve muzeálny spôsob prezentácie v prípade tejto mimoriadne hodnotnej národnej kultúrnej pamiatky, ojedinele kompaktne zachovanej kaplnky s renesančnou výzdobou, ktorá je na kvalitatívnej úrovni Thurzovej kaplnky na Oravskom hrade, si práve takýto spôsob prezentácie vyžaduje a zasluhuje.“

x-kostolik-dalsie--2--rgb_res.jpg

Najväčšou vzácnosťou hornolehotského kostolíka sú unikátne maľby. FOTO: ARCHÍV ZV

Záleží od farnosti

Národnú kultúrnu pamiatku spravuje farnosť v Sedliackej Dubovej. K otázke mobiliáru sa nevyjadrila.

„Dátum posviacky zatiaľ nie je známy, aj keď v budúcnosti ju nevylučujem,“ povedal farár František Dudiak. „Výslovne sa nevyžaduje, aby bol kostol posvätený po reštaurovaní. Kostol je veľmi pekne zreštaurovaný, ale skôr v duchu galérie ako v cirkevne využívanom objekte.“

O stanovisko sme požiadali aj Spišské biskupstvo. „Každá farnosť v Spišskej diecéze je samostatným právnym subjektom, a teda farár, ako jej právny zástupca, je kompetentný riešiť všetky záležitosti, na ktoré sa pýtate,“ povedal hovorca diecézy Peter Majcher. „S biskupským úradom môže konzultovať veci, alebo od biskupa žiadať potrebné povolenia, ale farár spolu so svojimi veriacimi má dať prvotný podnet, či už na využitie sakrálnej stavby alebo na jej požehnanie.“

x-kostolik-dalsie--1--rgb_res.jpg

Prvá svadba. Zo slečny Zuzany Kozáčikovej sa stala pani Veselá. FOTO: ARCHÍV ZV

Radosť aj sklamanie

Hornolehotský rodák Pavol Kozáčik, hlavný iniciátor obnovy, výsledok šesťročného úsilia vníma pozitívne.

„Napriek tomu mám po dokončení zmiešané pocity. Očakával som väčší záujem a nadšenie. Sklamalo ma, že sa našli ľudia, ktorí obnove neprajú. Snažil som sa, aby kostolík dostal naspäť to, čo mu prináleží. Na obnove, postavenej na renesančno-barokovej histórii, sa zúčastňovali profesionáli. Ak niekomu záleží na oltári z 20. rokov 20. storočia z tirolských dielní, kde ich sypali ako rožky, neviem, čo mám na to povedať. Ak chceme zachovávať históriu, mali by sme sa jej držať. Zatiaľ máme v jej chápaní neskutočné rezervy.“

Štát prispel na obnovu strechy, stabilizáciu a reštaurovanie dreveného stropu a reštaurovanie malieb. Takmer všetky ostatné práce zaplatil dolnooravský podnikateľ. Celkovú sumu zatiaľ nevyčíslil. Krok vpred očakáva od konferencie o histórii kostola, ktorú s pamiatkarmi chystajú na jar toho roka.

„Keby v Amerike mali na strope renesančné maľby, dajú tam metrové sklo a urobia z toho neskutočnú atrakciu,“ hovorí Kozáčik. „To, samozrejme, nie je naším cieľom. Kostolík má dušu. Viem si tam predstaviť krst, sobáš aj pohreb alebo zádušnú omšu, keďže sa nachádza pri cintoríne. Nechať ho zatvorený by bola škoda.“

lehota-kostolik--1-_r1385_res.jpg

Drevené lavice sú kópiou originálnych renesančných lavíc z kostolíka v Pribyline. FOTO: LŠ

Prvý slovenský preklad

Obnovu pamiatky víta aj samospráva. „Nechali sme preložiť latinský text z pamätnej tabule kostola, ktorý sa zachoval v obecnej kronike,“ povedal starosta Jozef Mikuláš. „Keďže odborník nevedel identifikovať niektoré slová na základe kontextu, pokúsil sa o voľnejší preklad.“

Prvá časť textu hovorí o pochovaní členov rodiny Abaffy v miestnom kostole. V druhej časti sa spomína stavba veže. „Dňa 13. júna 1688 začali (budovať) od základov toto dielo. Župan Oravskej stolice Alexander Abaffy, syn zosnulého slávneho kapitána Ondreja Abaffyho, spolu s jeho najdrahšou manželkou Alžbetou, na slávu Najsvätejšej Trojice a ku cti všemohúceho Boha dali postaviť túto vežu.“

Starosta verí, že kostolík opäť ožije. „Kedysi tam pravidelne bývali bohoslužby dvakrát do roka, na odpust a sviatok Všetkých svätých. V obnovenej svätyni by mohli byť aj častejšie.“

Z histórie

Kostol nad Hornou Lehotou dal postaviť v roku 1620 veliteľ hradnej stráže Oravského hradu Juraj Abaffy ako súkromnú kaplnku pre príslušníkov rodu. Mohutná veža nesúca výrazné renesančné prvky bola ku kaplnke pristavená v roku 1688 županom Oravskej stolice Alexandrom Abaffym. Loď kostolíka má drevenú truhlovú klenbu s unikátnymi maľbami z roku 1627 a pri západnej stene organovú pavlač. Dnu sa nachádza rodinná hrobka Abaffyovcov.

Zdroj: OcÚ


  1. Pri schvaľovaní rozpočtu riešili už prvú zmenu. Vieme, akú 611
  2. Ocenený Pavol Bača: Z lavičky ma to priam ťahá na ihrisko 227
  3. Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa 223
  4. Peter Tatarka: Kulturista sa omylom napije a je po dobrom výsledku 197
  5. V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka 169
  6. Čo je nové na poškodenom moste v Nižnej? Nič 157
  7. Služby na cintoríne bude zabezpečovať opäť mesto 151
  8. Turnaj v Kňazej ukázal, aký nevyspytateľný môže byť futbal Foto 136
  9. Vitajte medzi nami, malinkí Oravci Foto 117
  10. Vieme, kto a koľko nových kamier nainštaluje v regióne 115

Najčítanejšie správy

Orava

Pri schvaľovaní rozpočtu riešili už prvú zmenu. Vieme, akú

Najväčšie mesto Bielej Oravy bude tento rok hospodáriť s rozpočtom viac ako 7,7 milióna eur. Výdavky by mali presiahnuť 7,4 milióna eur.

Ocenený Pavol Bača: Z lavičky ma to priam ťahá na ihrisko

Najznámejší tréner na Orave priznáva, že najťažšie je zvládanie tlaku.

Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa

Dominanta Oravy, s prvkami gotiky, renesancie a romantizmu, sa týči na strmom vápencovom brale vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Oravy. Čo viete o Oravskom hrade?

Peter Tatarka: Kulturista sa omylom napije a je po dobrom výsledku

Oravský športovec súťaží už vyše 20 rokov. Počas nich sa stal dvakrát majstrom Európy a dve medaily získal aj na svetovom šampionáte.

V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka

Archeológovia nekopú dinosaury, v praveku nebola Orava vyľudnená a pokrytá ľadom a nie je pravda, že by sa pravekí ľudia od nás celkom líšili. Pravda však je, že nelegálni kopáči a detektoristi stále pripravujú ľudstvo o krehké známky histórie. Dedičstvo ukryté pod zemou potrebuje našu ochranu.

Blízke regióny

Rekonštrukcia mosta v Martine na Ľadovni stála tisíce eur, no aj tak sa nevydarila

Mesto nedostatky viackrát reklamovalo, no zhotoviteľ ich nechce uznať. Spor zrejme skončí na súde.

Len v zlých časoch sa naozaj ukáže, kto za čo stojí

Sedem dní pred štartom druhej hokejovej ligy mal Martin na súpiske dvoch hráčov. Klub sa poďakoval hráčom, ktorí ho v ťažkých časoch nenechali v štichu.

V obchodnom dome nahlásili bombu, išlo o planý poplach

V obchodnom dome v Liptovskom Mikuláši nahlásili bombu. Ľudí evakuovali a pyrotechnici to preverili. Bombu nenašli.

Opitý vodič prerazil martinský kruháč

Šofér z Banskej Bystrice si predminulú noc zrejme neuvedomil, že vchádza na kruhový objazd. Zrejme preto, lebo bol značne opitý. Teraz mu hrozí ročné väzenie.

Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo

Janko a Vladko. Vekový rozdiel im nedoprial veľa spoločných detských hier, dospelosť im dovolila vyhrať sa s veľkou ekostavebnicou, dokonca takmer bezodpadovou.

Všetky správy

Ukrajina konečne priznala vojnu s Ruskom. Slova vojna sa však bojí

Na východe Ukrajiny už aj formálne neprebieha protiteroristická operácia, ale otvorený konflikt.

Nechcel som, aby Nasťa odišla z Ruska. Dnes to chápem, tvrdí jej brat

Ruský biatlon je v útlme. Ako je možné, že Kuzminová vyhráva, a naši nie, čudujú sa Rusi.

Sagan skončil v záverečnej etape na Tour Down Under tretí a vyhral bodovaciu súťaž

V etape triumfoval André Greipel, celkovým víťazom sa stal Daryl Impey.

Progresívne Slovensko neprekvapilo, povedie ho Štefunko. Trúfa si na 15 percent

Nové tváre ustanovujúci snem nepriniesol. Slovo na ňom však dostalo viacero známych podporovateľov.