Cirkvi po novom pripomína skôr galériu ako liturgický priestor. Pamiatkari tvrdia, že národná kultúrna pamiatka, ktorá sa výzdobou vyrovná Turzovej kaplnke na Oravskom hrade, si muzeálny spôsob prezentácie zaslúži.
HORNÁ LEHOTA. Na začiatku bol havarijný stav plechovej strechy. Vďaka štátnej a sponzorskej finančnej podpore sa dnes Hornolehoťania môžu pochváliť komplexne obnovenou pamiatkou zo 17. storočia.
Kostol Najsvätejšej Trojice nad dedinou má nový interiér, exteriér aj okolie. „Pričom vyvstala aj požiadavka na mimoriadne náročné reštaurátorské a umelecko-remeselné práce,“ povedala Jana Piecková z Krajského pamiatkového úradu v Žiline, ktorý mal obnovu pod palcom.
Kostolík nad dedinou FOTO: LŠ
V tvare rakvy
Ako prvé dali do poriadku strechu. Nový krov pokryli šindle z červeného smreka. Nasledovala demontáž a opätovná montáž vzácneho renesančného maľovaného stropu.
„Levočskí reštaurátori mu prinavrátili pôvodnú polohu v tvare päťbokého veka rakvy,“ pokračuje Jana Piecková. „Pôvodný spôsob inštalácie stropu zabezpečil možnosť opäť naplno vnímať vynikajúcu, v tomto regióne ojedinelú maľbu s námetom Posledného súdu na západnej strane. Strop je prezentovaný v pôvodnej podobe s plátennými prelepmi spojov a živej farebnosti. Zreštaurované boli aj fragmenty figurálnych malieb z parapetu empory.“
FOTO: Pamiatkový úrad Žilina
Špeciálne osvetlenie
Odvodnená stavba dostala novú fasádu, vstupné pieskovcové schodisko, chodník aj bránu. Vo vnútri je nová elektroinštalácia s podlahovými zásuvkovými skrinkami, moderným ozvučením a špeciálnym expozičným osvetlením, ktoré sa dá nastaviť podľa potreby.
Krypta má novú kamennú platňu s kovovými úchytmi. Betón na podlahe nahradila nová pieskovcová dlažba, pričom využili zachované platne. „V rámci kamenárskych prác obnovili aj pôvodný oltárny stôl, na ktorý položili novú masívnu kamennú platňu a dobudovali k nej tri schodíky, presne podľa dobovej liturgickej tradície,“ spresnila Jana Piecková.
Obnovená krypta FOTO: ARCHÍV OcÚ
Otvorili zamurované okno
Pod cementovými omietkami objavili renesančné maľby aj latinský nápis. „Na severnej stene sa nedá identifikovať, z východnej na severnú stenu prechádza text Žalmu 115.“
Nanovo otvorili zamurované okno s maľovanou výzdobou. V kostole sú nové vitrážové okná, roxorové mreže nahradí primeraná ochrana. Všetky drevené prvky zbavili olejových náterov. „Od nevhodných olejových vrstiev, ktoré úplne zdegradovali jeho pôvodnú jemnú barokovú rezbu a farebnosť, očistili aj drevený barokový kríž s korpusom Krista. Priestor svätyne tiež mimoriadne vhodne dopĺňa opätovne zo stropu zavesené umelecko-remeselne hodnotné mosadzné večné svetlo.“
FOTO: LŠ
Poslednou etapou rozsiahlych reštaurátorských prác, ktoré trvali od roku 2009, bolo osadenie tabuľových malieb na parapet empory.
Ani chránený, ani hodnotný
Názory odborníkov, cirkvi a ľudí rozdeľuje oltár a kazateľnica.
„Tirolský mobiliár z 20. storočia nie je pamiatkovo chránený ani výtvarne hodnotný,“ vysvetľuje Piecková, prečo pamiatkari nesúhlasia s jeho vrátením do kostola. „Ako typový produkt sériovej výroby by svojou predimenzovanou hmotou a nízkou kvalitatívnou úrovňou zdegradoval celý umelecko-historicky cenný priestor, ktorý sa prostredníctvom náročných odborných zásahov podarilo dostať do súčasného ukážkového stavu pamiatkovej obnovy a prezentácie pamiatky. Nezanikol ani oltár. Našli sme mu vhodný priestor v novom kostole v obci, kde môže naďalej plniť svoju funkciu a zostáva zachovanou pamiatkou histórie v Hornej Lehote.“
Pôvodný mobiliár FOTO: ARCHÍV PÚ
Hornolehoťanke Anne Mikulášovej sa obnovený kostolík páči. „Je krásny, ale oltár mi určite chýba. Bol tam aj obraz Panny Márie. Keď som sa k nej pomodlila, vždy ma vyslyšala. Neviem, kde zmizol.“
Nemá byť múzeom
Pamiatkari sú za využívanie kostola hlavne na liturgické účely. „Aby bola plne využívaná jeho prvotná a základná funkcia,“ zdôvodňuje Jana Piecková. „Jednoznačne podporujeme, aby bol rovnako využívaný aj na primerané kultúrno-spoločenské účely, aby to bol živý priestor pre obyvateľov Hornej Lehoty a aby bol prístupný ostatným záujemcom o históriu, pamiatky a kultúrne dedičstvo. Kostol sa nemá stať múzeom, avšak práve muzeálny spôsob prezentácie v prípade tejto mimoriadne hodnotnej národnej kultúrnej pamiatky, ojedinele kompaktne zachovanej kaplnky s renesančnou výzdobou, ktorá je na kvalitatívnej úrovni Thurzovej kaplnky na Oravskom hrade, si práve takýto spôsob prezentácie vyžaduje a zasluhuje.“
Najväčšou vzácnosťou hornolehotského kostolíka sú unikátne maľby. FOTO: ARCHÍV ZV
Záleží od farnosti
Národnú kultúrnu pamiatku spravuje farnosť v Sedliackej Dubovej. K otázke mobiliáru sa nevyjadrila.
„Dátum posviacky zatiaľ nie je známy, aj keď v budúcnosti ju nevylučujem,“ povedal farár František Dudiak. „Výslovne sa nevyžaduje, aby bol kostol posvätený po reštaurovaní. Kostol je veľmi pekne zreštaurovaný, ale skôr v duchu galérie ako v cirkevne využívanom objekte.“
O stanovisko sme požiadali aj Spišské biskupstvo. „Každá farnosť v Spišskej diecéze je samostatným právnym subjektom, a teda farár, ako jej právny zástupca, je kompetentný riešiť všetky záležitosti, na ktoré sa pýtate,“ povedal hovorca diecézy Peter Majcher. „S biskupským úradom môže konzultovať veci, alebo od biskupa žiadať potrebné povolenia, ale farár spolu so svojimi veriacimi má dať prvotný podnet, či už na využitie sakrálnej stavby alebo na jej požehnanie.“
Prvá svadba. Zo slečny Zuzany Kozáčikovej sa stala pani Veselá. FOTO: ARCHÍV ZV
Radosť aj sklamanie
Hornolehotský rodák Pavol Kozáčik, hlavný iniciátor obnovy, výsledok šesťročného úsilia vníma pozitívne.
„Napriek tomu mám po dokončení zmiešané pocity. Očakával som väčší záujem a nadšenie. Sklamalo ma, že sa našli ľudia, ktorí obnove neprajú. Snažil som sa, aby kostolík dostal naspäť to, čo mu prináleží. Na obnove, postavenej na renesančno-barokovej histórii, sa zúčastňovali profesionáli. Ak niekomu záleží na oltári z 20. rokov 20. storočia z tirolských dielní, kde ich sypali ako rožky, neviem, čo mám na to povedať. Ak chceme zachovávať históriu, mali by sme sa jej držať. Zatiaľ máme v jej chápaní neskutočné rezervy.“
Štát prispel na obnovu strechy, stabilizáciu a reštaurovanie dreveného stropu a reštaurovanie malieb. Takmer všetky ostatné práce zaplatil dolnooravský podnikateľ. Celkovú sumu zatiaľ nevyčíslil. Krok vpred očakáva od konferencie o histórii kostola, ktorú s pamiatkarmi chystajú na jar toho roka.
„Keby v Amerike mali na strope renesančné maľby, dajú tam metrové sklo a urobia z toho neskutočnú atrakciu,“ hovorí Kozáčik. „To, samozrejme, nie je naším cieľom. Kostolík má dušu. Viem si tam predstaviť krst, sobáš aj pohreb alebo zádušnú omšu, keďže sa nachádza pri cintoríne. Nechať ho zatvorený by bola škoda.“
Drevené lavice sú kópiou originálnych renesančných lavíc z kostolíka v Pribyline. FOTO: LŠ
Prvý slovenský preklad
Obnovu pamiatky víta aj samospráva. „Nechali sme preložiť latinský text z pamätnej tabule kostola, ktorý sa zachoval v obecnej kronike,“ povedal starosta Jozef Mikuláš. „Keďže odborník nevedel identifikovať niektoré slová na základe kontextu, pokúsil sa o voľnejší preklad.“
Prvá časť textu hovorí o pochovaní členov rodiny Abaffy v miestnom kostole. V druhej časti sa spomína stavba veže. „Dňa 13. júna 1688 začali (budovať) od základov toto dielo. Župan Oravskej stolice Alexander Abaffy, syn zosnulého slávneho kapitána Ondreja Abaffyho, spolu s jeho najdrahšou manželkou Alžbetou, na slávu Najsvätejšej Trojice a ku cti všemohúceho Boha dali postaviť túto vežu.“
Starosta verí, že kostolík opäť ožije. „Kedysi tam pravidelne bývali bohoslužby dvakrát do roka, na odpust a sviatok Všetkých svätých. V obnovenej svätyni by mohli byť aj častejšie.“
Z histórie
Kostol nad Hornou Lehotou dal postaviť v roku 1620 veliteľ hradnej stráže Oravského hradu Juraj Abaffy ako súkromnú kaplnku pre príslušníkov rodu. Mohutná veža nesúca výrazné renesančné prvky bola ku kaplnke pristavená v roku 1688 županom Oravskej stolice Alexandrom Abaffym. Loď kostolíka má drevenú truhlovú klenbu s unikátnymi maľbami z roku 1627 a pri západnej stene organovú pavlač. Dnu sa nachádza rodinná hrobka Abaffyovcov.
Zdroj: OcÚ
