Kubo a Kuker po dvoch dňoch strávených stopovaním na cestách prichádzajú do Vitorie.
Návšteva prináša dážď
Klopeme na dvere apartmánu číslo 508. Otvára nám bradatý chalan s rukou v bandáži. Volá sa Fabio (jeho prezývka je Bona). S ním sú tam ďalší dvaja chalani Leo a Bobby (s prezývkou Bobby Crazy). V byte sú ešte dve mačky, Morcheeba a Akira. Hneď nám povedali, že hostia im vždy donesú dážď do Vitórie a takisto to je aj v našom prípade. Potom na privítanie dostaneme do ruky pivo. Zdá sa, že je to národný zvyk. Victor v byte ešte nie je, pretože má rande. Dozvedáme sa, že Bona mal nehodu na motorke a má zlomenú kľúčnu kosť. Bobby zatiaľ na počítači strihá video jeho kapely.
Pohľad z okna apartmánu 508, kde sme strávili niekoľko dní.
V apartmáne 508 je Victorova a Bonova izba, dve kúpeľne, kuchyňa, obývačka s telkou a PS3, jeden gauč, kde bude spať Kubo a celkom priestranný balkón s gaučom, kde prespí Kuker. Po chvíli príde aj Victor. Na prvý pohľad veľký sympaťák. Ponúka nám jeho izbu, aby sme si zdriemli, no na spanie je ešte času dosť. Radšej chceme lepšie spoznávať nových ľudí. Kvôli dažďu si nemôžeme ísť pozrieť mesto, a tak tradične debatujeme o našom výlete. Pre nich to je čosi neuveriteľné, lebo Brazílčania takéto cesty po svete príliš nepodnikajú.
Mesto leží na brehoch Atlantického oceánu.
V byte sa strieda čoraz viac ľudí a neskôr prestáva pršať. Máme na výber, či sa vydáme na narodeninovú oslavu alebo len tak von. Victor a jeden chalan, ktorému sme dali prezývku Slušák, lebo prišiel pekne nahodený v košeli a nohaviciach, zisťovali situáciu na tej oslave. Zistil, že je to úplne preplnené, a tak ideme len tak von. Viktor nás priváža ku krčmičke, pred ktorou ľudia postávajú a popíjajú pivo. Pridávame sa, vypijeme malé plechovkové pivo značky SKOL a ideme spať.
Nelegálne Malandragem
Ráno sa budíme okolo deviatej. Morcheeba spí na Kubových nohách a Akira vedľa hlavy. Bona robí výbornú kávu, pri ktorej plánujeme deň. Doobeda majú chalani ešte nejakú prácu, no poobede ideme na pláž. Victor z domu zobral slnečník a sedačku, na pláži si kupujeme kýblik s ľadom, vodou a pivom. Skúšame, či sa oceán nezmenil, no je rovnako slaný ako aj prvý raz, len trošku studenší kvôli dažďu.
Pár dní pred Vianocami sme strávili deň na pláži .
Debatujeme o zvykoch v štáte Espirito Santo, jedle a všetkom možnom. Victor hovorí o Malandragem. Ide o stratégie používané na získanie výhody v určitých situáciách, veľmi často nelegálne. Napríklad chalan, ktorý „stráži“ autá na verejnom parkovisku a pýta si od šoférov drobné. Ďalším dobrým príkladom je nemať nikde napísanú cenu toho, čo predávam a od turistov si pýtať viac. Príkladov je samozrejme viac.
Potom nás chalani berú na tradičnú pochúťku na miesto zvané Bermudský trojuholník. Prvým chodom sú ustrice. Skúša ich len Kuker, lebo Kubo má na toto slabý žalúdok a bojí sa morských plodov. Ďalším chodom sú kraby. Victor ukazuje, ako si s nimi máme poradiť a povieme vám, ide o dosť dobrú záležitosť. Je to síce dosť zdĺhavý proces a málo mäsa, ale stojí to za to. Ako posledný chod máme Moqueca podávanú v tradičnej hlinenej nádobe. Jedlo zložené z dusených rýb, slanej vody, kokosového mlieka, paradajok, cibule, koriandru a palmového oleja, podávané s čerstvým chlebom.
V bare na pláži.
Po výbornej večeri ideme na terasu vedľa. Je tam dosť plno, ale po Victorom rozhovore s čašníkom, pri ktorom nás spomenul, nám priniesol nový stôl :). Po chvíli si spájame stoly s dvoma babami, ktoré vedia taktiež po anglicky. Veľmi vydarený večer so super ľuďmi.
Konečne čapované pivo
Ďalšie ráno nás tradične budia kroky osadenstva v byte. Bona už bez pýtania varí kávu. Chalani z Vitórie sa o nás pekne starajú. Naplánujú nám deň. S ich priateľmi sa máme stretnúť v Maríne. Ide o ich tradičné miesto, kde sa všetci stretávajú. Ako my v našej domovskej krčme U Novinára v Dolnom Kubíne.
Viktor zoberie auto a vyrážame na cestu naprieč Vitóriou. Na mieste zisťujeme, že je to klub majiteľov vodných skútrov. Majú ich asi 150. Klub sa skladá z pohodlných gaučov, baru, sprchy a móla. Victor a kamaráti sa poznajú s majiteľom, takže máme zľavu na pitie a jedlo.
Požičovňa skútrov.
Postupne k nášmu stolu prichádzajú ďalší ľudia. Najprv Leo aj so svojou snúbenicou. Leo má vlastný pivovar, je aj výborný kuchár a chystá zaúčať variť kuchárov rizoto. Prvý krát skúšame čapované pivo v Brazílii. Samozrejme, že z Leovho pivovaru. Jednoznačne najlepšie pivo, aké sme tu mali. Dostávame aj pozvanie na obhliadku pivovaru, ale nevychádza nám na to čas. Nakoniec sa pri našom stole nazbiera asi 12 ľudí. Všetci nás prijímajú výborne a správajú sa k nám ako k dobrým priateľom. Najviac sa o nás zaujíma Leo, ktorý sa hanbil rozprávať po anglicky, tak nám väčšinu otázok prekladajú ostatní. Samozrejme, že sme všetci vyhladli. Na stôl začínajú nosiť jedlo. Najprv kuracie kúsky v cestíčku, potom vyprážané krevety a ryba.
Príjemné osvieženie počas horúceho dňa.
Popri jedení sa už za našimi chrbtami rozkladá aparatúra. O pol hodinu sa už celou Marinou nesie hudba samby. Dvaja chlapi, jeden spieva a druhý hrá na akordeóne a do toho majú pustenú tuc - tuc hudbu. Hrajú výborne. Dokonca jednu pesničku poznáme a istotne ju poznáte aj vy (ako by náš dobrý kamarát Matúš povedal, pesnička sa volá Čepčererepče). Nechcelo sa nám odtiaľ ani odísť. Výborní ľudia, hudba, zábava, slnko a mnoho iných vecí. Jeden z top momentov našej cesty. Po návrate do apartmánu, nás chalani berú na terasu na najvyšší bod budovy, v ktorej bývajú. Vychutnávame si výhľad na nočnú Vitóriu.
Vitoria.
Šéfkuchári z Oravy
Ďalší deň sa nesie v znamení oddychu. Bona s Victorom pracujú, my zabíjame čas hraním sa PS3. Vonku celý deň prší. Na večeru si objednávame pizzu. Chceme vedieť, či ju v Brazílii vedia robiť. Je naozaj chutná. Neskôr sa na byte schádza pár priateľov. Večer sa nesie v znamení pohody a pokoja.
Keďže nám chalani pripravujú program a starajú sa o nás, chceme sa im nejako odvďačiť. Ideme do supermarketu, kupujeme veci na francúzske zemiaky a začíname variť. Správa o tom, že varíme sa roznesie rýchlo, a tak ako vždy, prichádza pár ľudí :). Našťastie sme navarili viac, a tak sa bez problémov ujde každému aj po dupli. Všetci jedlo chvália. Popri jedení sa spúšťa obrovský lejak. Voda zatápa niektoré časti mesta, tak večer opäť trávime v apartmáne.
Zľava: Fabio (Bona), Kuker, Victor Kubo.
V utorok ráno nás tradične budí vôňa kávy. Victor oznamuje, že dnes varí jedlo, ktoré ho naučila jeho mama, keď bol ešte v rodnom meste Sao Paulo. Ide o zapekané mäso s kosťou v paprikovej omáčke s opekanými zemiakmi a cesnakom zapečeným v rúre. Opäť k Victorovi a Bonovi prichádza na obed pár priateľov.
Kravský bachor na tanieri
Victor, Leo so snúbenicou a Kubo podvečer vyrážajú skúsiť ešte jednu tradičnú reštauráciu. Kuker a Bona ostávajú doma. Reštaurácia je kdesi v uličke pri letisku. Lietadlá tu lietajú dosť nízko nad hlavami. Ako prvý chod nám prichádza hovädzí bachor. Druhé sú asi restované držky s plnenými zemiakmi. Tretí chod je churrasco - grilované hovädzie mäso s bagetou plnenou cesnakovým maslom. Všetko zapíjame španielskym pivom. Leovi to ale nestačí. Objednáva ešte posledný chod. Kravský grilovaný krk so zemiakmi. Až na držky, ktoré Kubo vôbec nemusí, všetko je výborné.
Z centra mesta je to na pláž na skok.
Streda je pre nás posledným dňom vo Vitórii. Ráno sa balíme a zisťujeme, ako sa dostaneme do Belo Horizonte. Po ceste je ešte jedno miesto, ktoré chceme navštíviť, národný park Pedra Azul. Chalani nám všetko zisťujú cez telefóny, a tak sme sa vydávame na cestu. Pred odchodom nás potešia darčekom v podobe obrovskej brazílskej vlajky, na ktorú nám môžu ľudia, ktorých stretneme, písať odkazy. Victor nás odváža na autobusovú stanicu a naša cesta pokračuje ďalej.
Vitória je veľmi pekné miesto, na ktoré by sme sa isto niekedy radi vrátili. Hlavne kvôli ľudom, ktorých sme tu stretli. S chalanmi sme sa dohodli, že o rok sa spolu stretneme na Slovensku, tak sa už teraz tešíme, ak sa to podarí.
14. december 2015
