„Každý v našej farnosti by sa chcel pričiniť na jej chode a pomôcť ku zveľadeniu spoločenstva,“ hovorí 17-ročná Zuzana Kováčiková. „Dlho som premýšľala, ako by som mohla pomôcť.“ V rozhodovaní jej pomohli kamaráti.
Mladá Dolnokubínčanka navštevuje tretí ročník Školy úžitkového výtvarníctva v Ružomberku.
Motívom bola sv. Katarína
„Najskôr som robila pally. Štvorcový kúsok látky, ktorý kňaz dáva na kalich, som robila pre radosť.“ Rozdávala ich kňazom a vždy ju potešilo, keď ich používali pri omši.
Zuzana Kováčiková so svojím prvým dielom. Ornátom sv. Kataríny.
Zuzaninu zručnosť si všimli mladí ľudia z dolnokubínskej farnosti. Poprosili ju, či by pre pána dekana neurobila darček.
„Chceli, aby som namaľovala ornát. To už bola poriadna výzva, ale ponuku som prijala.“
Začala premýšľať nad motívom. Výber bol jednoznačný. „Na červený ornát som namaľovala svätú Katarínu, ktorá je patrónkou mesta, farnosti a zasvätený jej je aj rímskokatolícky kostol v centre mesta.“
Dalmatika. FOTO: MIROSLAV ŽMIJOVSKÝ.
Až do Afriky
Postupne prichádzali ďalšie objednávky. Jedna sa týkala príležitosti posvätenia kaplnky Jána Pavla II. v Cirkevnej spojenej škole A. Radlinského v Dolnom Kubíne. Zuzanina maľba ozdobila biely ornát podobizňou známeho pápeža z Poľska. Obliekol si ho biskup Štefan Sečka. Liturgické rúcho v škole stále používajú počas svätých omší.
Ornát môžu využívať len kňazi. Pre diakonov je určená dalmatika. Zuzana ich vyzdobila niekoľko. Duchovným, ale aj veriacim sa páčia aj mariánske štóly od mladej výtvarníčky.
Ornát Božieho milosrdenstva nosí Charles Taban z Južného Sudánu. FOTO: ARCHÍV ZK
Všetky liturgické odevy z dielne Zuzany Kováčikovej využívajú na Slovensku. Výnimku tvorí ornát Božieho milosrdenstva. „Objednala ho misionárka pôsobiaca v Afrike. Teraz ho využíva kňaz Charles Taban, ktorý pôsobí na saleziánskej misii v hlavnom meste Sudánu Chartúme.“
Keď kopne múza
Maľovanie jedného diela trvá približne mesiac. Dva týždne zaberie výber a doladenie motívu. „Niekto mi dá voľnú ruku a môžem sa naplno realizovať,“ hovorí Zuzana Kováčiková. „Iní majú nejasnú predstavu, ďalší vie presne, čo by chcel mať.“
Podpis mladej autorky.
Niektoré nápady prichádzajú spontánne. „Ako keď kopne múza. Preto nosím pod pazuchou skicár. Keď mi niečo napadne, tak si urobím prvotný náčrt, ktorý potom rozvíjam. Veľmi rada využívam rastlinné motívy.“
Po návrhu príde na rad maľovanie. Využíva farby na textil. Na záver dielo označí podpisom a rokom vytvorenia.
Zuzana momentálne pracuje na objednávke od diakona, ktorému už vyzdobila dalmatiky. Vysviacka by mala byť v júni budúceho roku. Ak všetko dobre dopadne, do jeho skrine pribudnú až tri ornáty šikovnej Dolnokubínčanky.
Výtvarníčka každé dielo predom podrobne popisuje.
„Nie je to len obyčajná maľba na textil. Používa sa pri svätej omši, pri ktorej oblečenie má byť dôstojné. Má svoj význam, svoje posolstvo. Keď vidím na svätej omši moje dielo, dodáva mi to radosť a silu do ďalšej tvorby.“
Ďalší motív. Zatiaľ len na papieri.
Oblečenie duchovných
Na svätú omšu si kňaz oblečie albu, štólu a ornát. Alba je dlhá biela tunika, štóla zas dlhý a hrubý pás látky, ktorý má prehodený cez krk. Ornát je rúcho. Kňaz si ho oblieka na albu a štólu.
Diakon tiež nosí albu. Má aj štólu, no na rozdiel od kňaza ju nosí krížom na ľavom ramene a má ju zopnutú dolu pod pravou rukou. Navrch si dáva dalmatiku, ktorá je často na nerozoznanie od kňazského ornátu. Skúseným okom to však možno rozoznať. Dalmatika má široké a voľné rukávy, ornát rukávy nemá.
