HABOVKA. „Doba sa mení, ale deti ostávajú vždy iba deťmi, sú náročnejšie, vnímavejšie, ale sú stále deťmi,“ hovorí Janka Ondrošová, ktorá v škôlke pracuje od roku 1974, a už dlhé roky ju aj vedie.
Na oslavu výročia pozvala jubilujúca inštitúcia jej bývalých i súčasných zamestnancov, zástupcov zriaďovateľa, rodičov a priateľov. Mnohí z nich materskú školu aj sami navštevovali. A tak spomienok najmä pri premietaní historických fotografií bolo neúrekom.
Zopár medzníkov
Materská škola v Habovke začala fungovať koncom roka 1965 ako jednotriedka v učiteľskom byte základnej deväťročnej školy. Navštevovalo ju 25 detí. O jednu triedu sa rozšírila v septembri 1974, v školskom roku 1977/78 mala už tri triedy.
Pôvodná budova materskej školy.
Od roku 2002 sa stala škôlka súčasťou základnej školy, vytvorili spolu jeden právny subjekt. V septembri 2005 sa deti presťahovali do nových zrekonštruovaných priestorov.
Aktuálne funguje škôlka ako dvojtriedna s kapacitou 45 detí, a zriadila aj poldennú triedu s kapacitou 14 detí.
Nespočetne aktivít
Počas päťdesiatich rokov, vždy v trochu inej podobe, poskytovala škôlka deťom bezpečný priestor a rodinnú atmosféru. Zvedavkom, Šikovníčkom a Slniečkam, tak si pomenovali deti triedy, učiteľky neustále ponúkajú nové aktivity a hry.
„Je ich veľa, za všetky môžem spomenúť aspoň projekty Ako sa plnia sny, ktorý sa týkal priblíženia života ľudí v minulosti, Digiškola, v ktorom sme získali interaktívnu tabuľu, Deň Zeme o starostlivosti o prírodu a mnoho, mnoho ďalších,“ menuje Janka Ondrošová.
Každoročne, už od 1999, organizuje habovská škôlka okresnú súťažnú prehliadku v speve ľudových piesní detí materských škôl.
V škôlke vznikol aj aktívny detský folklórny súbor Bučníček, ktorý zakladali Janka Ondrošová a Helena Juráňová.
Nevšedný dar
Dedina často spomína na nevšedný dar z Nemecka. Okrem hračiek a hojdacej kačičky venoval Jürgen Rubart a jeho dcéra Anettka škôlke vtedajších 200-tisíc Sk, ktoré použila na zriadenie priestorov v podkroví.
Išlo o peniaze, ktoré mu poslali priatelia a známi namiesto kvetinových a iných darov na pohrebe Jürgenovej manželky Bärbel. Už dopredu bolo známe, že peniaze poputujú na dobročinný účel ako spomienka na Bärbel. Pre habovskú škôlku sa rozhodli preto, lebo do nej chodili všetky štyri deti Marice a Michala Daňovcov zo Zuberca, s ktorými sa Rubartovci priatelili.
Vľavo základná škola, vpravo škôlka po rekonštrukcii.
Aká chce byť škôlka do budúcnosti? „Ktosi múdry raz povedal, že deti si nikdy nebudú pamätať drahé veci, ktorými ste ich obdarovali, ale spomenú si na city, ktorými ste ich zahrnuli,“ dodáva Janka Ondrošová. „Preto celé naše snaženie vedie k tomu, aby si z našej materskej školy odniesli do dospeláckeho života aj kus lásky z predškolského prostredia.“
