Sestry Mária Vicáňová a Elena Pavolková, Veličná
Náš otec bol šikovným stolárom. V jeho dielni sme sa hrávali s klátikmi, kolieskami z liesky, stavali sme si studne. To boli naše prvé hračky. Bratom vyrobil dreveného koníka aj auto. Také nemal v dedine nikto. Na Vianoce sme dostávali hlavne oblečenie. Raz nám maminka kúpila krásne rovnaké sukne. Na to sa nedá zabudnúť.
Natália Pilarčíková, Habovka
Vyrastala som v ruskom Krasnodare. V detstve sme mali podobné hračky, ako tu, na Slovensku. Ako malá som sa hrávala s kockami, chcela som byť architektkou, a bábikami. Hitom starších detí bola hra Kozáci a zbojníci. Rozdelili sme sa na dve družstvá. Kozáci počkali, kým sa zbojníci stratia z dohľadu a potom sa ich vydali prenasledovať. Krasnodar má takmer milión obyvateľov a oblasť hľadania bola asi ako dve oravské dediny dokopy. Nebola to hra na schovávačku, zbojníci sa museli pohybovať, nie schovať. V tínedžerskom veku sme mali také nepísané pravidlo, že kto koho mal rád, toho chytal. Keď som v rodisku bola nedávno pozrieť už s mojimi deťmi, ešte stále sú Kozáci a zbojníci hitom ulíc pôvodne kozáckeho mesta.
Vladimír Sopúch, Oravská Poruba
Kopali sme do lopty z handier. Keď sa roztrhala, otec nám ju zašil. Vystrúhal nám aj dreveného koníka, na ktorom sme sa hojdali. Lyže boli drevené, noha držala vďaka pribitým remencom. Tri razy som sa spustil a odtrhlo sa. Tak hybaj domov znovu pribíjať. Hračiek nebolo, kdeže, veď bola vojna. Keď mi mama doniesla z Kubína rožtek, bol som šťastný. Na bicykli som sa prvý raz vozil, keď som mal 14 rokov.
Milka Chomisteková, Horná Lehota
Vyšli sme na pôjd a do vankúšov, do ktorých nás balili rodičia, sme si urobili hlavu z klbka, ktoré mala mama nachystané na koberce. A mali sme báby. Často sme sa hrali na varenie, ako aj dnešné dievčatá.
Margita Masláková, Suchá Hora
Sváko, ktorý býval blízko nás, nám vyrobil drevenú kolísku. Bábiky sme nemali, kolísali sme v nej plyšovú mačku Micu. Neviem, kde sa u nás zobrala. Hrávali sme sa aj vrchnákmi od hrncov. Keďže som už ako malá chcela pomáhať rodičom pri hrabaní, dedko mi vyrobil malé drevené hrabličky.
Pavlína Ganobčíková, Oravské Veselé
Veľa sme toho nemali. Medzi naše prvé hračky patrili domáce zvieratá. Mojou najobľúbenejšou hračkou bola handrová bábika Ľaľka, s ktorou mi pomohla mamina. Namaľovala som je oči aj ústa a prebaľovala som ju vo vankúši. Z drevených hračiek si spomínam na hojdacieho koníka, ktorého nám urobil otec, takisto sánky a lyže. Pripínali sme si ich špagátmi a remienkami. Lyžovali sme sa v gumákoch, nemala som ponožky, ale onuce. Pod stromček sme dostávali skôr oblečenie a obuv. Sladkostí bolo tak málo, že keď sme dostali kockový cukor, boli sme šťastní.
Mária Adamčíková, Námestovo
Prvé lopty, na ktoré si veľmi dobre spomínam, boli z konskej srsti. Do dediny ich donášali ľudia, ktorí pracovali alebo brigádovali v cudzine. Ináč sme mali iba drevené hračky, ktoré nám vyrábali rodičia. Drevené bábiky sme si všelijako zdobili a obliekali. Moja sa volala Anča.
Elena Šebová, Oravská Poruba.
Od mala ma viac priťahovali mechanické hračky ako bábiky. Keď som mala osem rokov, dostala som elektrický vláčik. Fascinovalo ma, ako sa točí po koľajniciach, ako sa dajú skladať koľajnice, pripájať, odpájať a kombinovať vagóny. Neskôr som dostala ešte dve nové sady vláčikov. Milovala som ich a dokázala sa s nimi hrať hodiny. Vláčiky a technické hračky sa možno podpísali aj na tom, že som išla študovať strednú strojársku školu.
Bohuš Bušo, Dolný Kubín
Na jeseň v roku 1953 som nemal ešte dva roky. Štvornožky som vyšiel po drevených schodoch na pôjd. Našiel som tam dreveného hojdacieho koníka, ktorého vyrobil otec a chystal mi ho na Vianoce. Zišiel som dole a mame povedal, že hore je koník. Tvrdila, že tam nič také nemôže byť. Na druhý deň ho už schovali. Našiel som si ho až pod vianočným stromčekom. Počas mnohých rokov sa na ňom hojdali deti celej rodiny. Keď sa mi narodil syn, tak som mu ho ako dvojročnému v roku 1988 tiež daroval pod stromček. Koníka máme doteraz odloženého.
