Streda, 21. február, 2018 | Meniny má Eleonóra
Pridajte si svoje mesto

Rusko: Vodka, Sibír, matriošky? Ale, pažalsta, kdeže. Má dušu

Meniť svet k lepšiemu je ľahšie, ako si myslíme.

Chcem pomôcť všetkým tak, ako by som chcel, aby pomohli mne. Naše dobré skutky.(Zdroj: ARCHÍV DIANY MAŤUGOVEJ)

Rusko ma priťahovalo toľko rokov, že je už možné použiť slovko dlhodobo. Tejto krajine som sa aktívne venovala aj počas môjho štúdia medzinárodných vzťahov. Skúmala som Rusko najmä na politickej úrovni, v rámci ktorej je táto krajina málokedy stavaná do pozitívneho svetla. Snažila som sa ísť do hĺbky danej problematiky, zisťovať, vedieť.

Avšak o tejto oblasti nebudú nasledujúce riadky. Budú o podstatnejšom, ľudskejšom. O tom, čo som tak veľmi túžila vidieť a zažiť z blízka. Chcela som cítiť sladko-kyslosť boršču a ruskej kultúry. Ostrosť a jemnosť ruských ľudí a vodky. Skladanie matriošky a budovanie priateľstiev. To nebolo možné zistiť zo Slovenska.

Článok pokračuje pod video reklamou

Splnil sa mi sen

Lákal ma ruský jazyk, lákala ma bohatá história, lákalo ma spoznanie kultúry, ktorá je nekompromisná, údajne sa málo usmieva a znesie azda všetko, vrátane neskutočnej zimy. Dlhodobo som hľadala možnosti, ako sa ocitnúť na niektorom mieste z ruských 17 miliónov rozlohy a ako zapadnúť medzi 146 miliónov obyvateľov. Túto možnosť – možnosť splniť si sen – mi nakoniec poskytol program Európskej únie, Erasmus+: Európska dobrovoľnícka služba (European Voluntary Service – EVS).

Po viacmesačnom hľadaní sa mi konečne podarilo nájsť projekt, na ktorý organizácia hľadala slovenských dobrovoľníkov a dokonca bol vo vysnívanom Rusku!

S maličkou dušičkou som napísala e-mail, dohodla si online pohovor a - nikomu nič nepovedala. Veď poviem, ak to vyjde. Pohovor bol príjemný, prebehol formou rozhovoru o projekte. Nuž a po polhodinke som mohla vybehnúť z izby, usmievať sa od ucha k uchu a zakričať – idem na deväť mesiacov do Ruska! Naši krútili hlavou, ale tešili sa so mnou; starká sa prežehnala; kamaráti vyvalili oči, čo mi to zase napadlo.

A tak som sa v septembri ocitla v krásnom Nižnom Novgorode, štvrtom najväčšom meste Ruska s vyše miliónom obyvateľov, situovanom na mieste, kde sa ja stretávam s ešte neprebádanou kultúrou a majestátna Volga s riekou Oka.

Energiu vrátia dvojnásobne

Dobrovoľníčim, teda pracujem, v špeciálnej škôlke pre deti s mentálnymi i fyzickými problémami. V mojej skupine je štrnásť detí vo veku päť až šesť rokov. Ako sa dajú moje deti opísať? Downov syndróm, autisti, slabšia či silnejšia duševná zaostalosť. Alebo aj inak, presnejšie a pravdivejšie. Mám to šťastie pracovať s malými smejkami, ktorí z vás vytiahnu všetku energiu, ale potom ju jedným objatím dvojnásobne vrátia.

Radosť byť spolu.

Teším sa s deťmi, ktoré si nie vždy vedia zapnúť sandáliky, ale kamarátom z triedy ich zapnúť pomôžu. S Vovom, ktorý nerozpráva, ale vie mne a pani učiteľkám dať jasne najavo, že nás má rád. So Soňou, ktorá, keď som prišla, nevedela chodiť bez chodítok a teraz ich už nepotrebuje. S Alinkou, ktorá ma považuje za chodiacu vreckovku a vždy si do mňa s úsmevom rada vytrie nos. So Sonkou, ktorá je autistka a nemá rada dotyky, a ktorá ma už každý deň objíma. S Aľošom, ktorý všetko vie sám, len tú gombičku na nohaviciach nie a nie zapnúť. No skrátka a jasne, mám tú česť pracovať s dvoma úžasnými a milými učiteľkami a drobcami, ktorých sa nedá nemilovať.

Deti pred vystúpením pre rodičov.

Pravdou je, že ma ako osobu, ktorá nikdy nepracovala ani so zdravými deťmi, tobôž nie s deťmi s postihnutiami, šokovali niektoré momenty. Nechápala som. Bolo mi ľúto. Chcela som zatriasť Nastenkou a povedať jej: ,,Veď popremýšľaj a nakresli tú čiaru!“ Zdravému dieťaťu ťažko, ale predsa len možno vysvetliť, čo a ako. A tak ju len pohladím, chytím jej ruku s ceruzkou a snažíme sa kresliť spolu.

Táto práca ma učí trpezlivosti a empatii. Nanovo som si uvedomila, aký obrovský obdiv si zaslúžia všetci rodičia na svete. Veď chcú svojim deťom zniesť aj modré z neba. A pre rodičov detí, aké sú u nás v škôlke, predstavuje každý malý pokrok ich dieťaťa malý obláčik z toho pomyselného neba. Chcem veriť, že moja pomoc prispeje k pritiahnutiu takýchto obláčikov bližšie k zemi.

Iľjuška: ,,No, Maxim, a toto je Zem. Je veľká, ale ľudia žijú iba tu hore. Tam dole by spadli!“

Sonka: ,,Dianočka, ty si už unavená, však? Nevadí, ešte sa s nami naobeduj a potom si pospíš v lietadle cestou domov.“ (Akoby som každý deň lietala na Slovensko a späť...)

Postavili sme snehuliaka.

Veď sme všetci Slovania

Nuž a počas dlhých zimných večerov, cez víkend, ktorý vždy akosi rýchlo ubehne, prichádza možnosť stretnúť sa s ruskými i ino-zahraničnými priateľmi a degustovať ruskú dušu. Často aj celkom intenzívne – po deci!

No a akí sú tí studení Rusi a Rusky bez úsmevu? Keď sa navzájom trochu spoznáte, tak starostliví, priateľskí a usmiati. Rýchlo si vás vezmú za svojho. Sú vysokí; majú oči takej tyrkysovo-modrej farby, akú som inde nevidela; často nosia tepláky Adidas; premeriavajú si vás pohľadom (a či rovno okato hľadia do očí), keď rozprávate po anglicky, ale spokojní, keď poviete, že ste zo Slovenska. ,,Veď sme všetci Slovania.“

Rusi na prvý pohľad skutočne vyzerajú neprístupní, ale keď sa s nimi raz zblížite, dostanú vás. Ženy majú krásne pestované vlasy, často zapletené do vrkočov, podpätky a sukne aj napriek mínusovým teplotám. Darí sa im zachovávať si nastenkovskú ženskosť, ktorá je postavená do istého kontrastu s mužnosťou Rusov.

Rusi – muži – používajú ako argument ,,pretože JA som muž“. Avšak nielen ako frázu, oni podľa nej aj konajú. Podávajú ženám ruku pri vystupovaní z autobusu, či typického malého autobusu – maršrutky. Uvoľnia miesto na sedenie; podržia dvere; nastavia ruku, keď idete po schodoch.

Sympatické, všakže? Ako sa tu občas smejeme so spolubývajúcou Mirkou: ,,Trpezlivosť Rusa prináša!“ Ašak pravdou je, že ak aj nejaký príde, s najväčšou pravdepodobnosťou nám rukou nepotrasie. Rus pri stretnutí podá ruku len mužovi. Žene len v prípade, že podanie ruky iniciuje ona.

Po rusky som pred troma mesiacmi nevedela. V škôlke som sa rýchlo naučila farby, zvieratká, oblečenie a na hodinách ruštiny gramatiku a ,dospelácke slovíčka. Možnosť aktívne sa učiť ruský jazyk ma ako milovníka jazykov skutočne hreje pri srdci. Či bude tento spôsob hriatia fungovať aj pri mínus 25 stupňoch niekedy v januári, vám ešte dám vedieť.

Samozrejme, ruština je slovenčine v mnohom podobná. Avšak milé i vtipné situácie nastávajú, keď jedno a to isté slovko má dva úplne odlišné významy. Moriak – námorník. Kiska – mačička. A nováčik v Rusku kde-tu vymyslí aj nové slovíčka. Veď uznajte: keď je pareň frajer/priateľ, tak priateľka má byť predsa parenica!

Netreba dráždiť medveďa

Pre zachovanie objektivity rozmýšľam aj nad negatívnymi stránkami Ruska, ktoré som doposiaľ mala možnosť spoznať. Popravde, musím sa skutočne zamyslieť, pretože žiadna pomyselná (a či nebodaj skutočná) facka od kultúrneho šoku sa nekonala.

Faktom je, že keď sa s niektorými kamarátmi na ulici či v autobuse rozprávame po anglicky, veľmi nekričíme. Ako nám objasnil jeden vodkou počastovaný pán v autobuse, ,,sme v Rusku. Tu sa hovorí po rusky. (...nezrozumiteľné brbľanie... ) američania, (...niečo...) proti Putinovi...“.

Nuž, božechráň. Bolo mi kladené na srdce, že k politike sa radšej nevyjadrovať, nekritizovať. Je fakt, že ruské média svojim divákom často posúvajú len určité spektrum informácií. Žeby len zhodou okolností sa kolegyňa z práce vyjadrila o určitej aktuálnej téme rovnakými slovami, ako sa večer predtým vyjadril sám pán prezident?

Nemohla som si pomôcť. Spýtala som sa známeho, ktorý bol v Európe a čo-to precestoval. No áno, vďaka cestovaniu zistil, že nie všetko je tak, ako sa povie na kanáli Rossija 1.

Tabu je aj téma homosexuality, ohľadom ktorej mi bolo povedané napríklad aj: ,,Vieš, Diana, to sú všetko veci, ktoré k nám prišli zo Západu“. Debaty by to boli bezpochyby zaujímavé, ale aj tak treba radšej dvakrát podumať, s kým sa na tieto témy pustiť do reči. Netreba dráždiť medveďa.

Dobrovoľníctvo obohacuje

Mám za sebou prvú tretinu projektu a neviem sa dočkať pokračovania môjho ruského príbehu. Som zvedavá, čo zaujímavé prifrčí na staručkej Volge či Lade, ktoré sa na cestách striedajú s modernými KIA-mi a Hondami. Aj na to, aké druhy domácich kompótov a sušeného ovocia budú bábušky na jar predávať na ulici. Na to, aké nové zákutia ruskej krajiny a duše sa mi podarí objaviť, preskúmať a nechať sa nimi opantať.

Teším sa na ďalšie pokroky mojich detí, ktoré ma poháňajú vpred a ukazujú mi, že práve každodenné maličkosti, postupovanie krok za krôčikom a neľahká práca učiteliek, môžu zmeniť tak veľa z ich sveta, ktorý je v niektorých prípadoch pre nás ostatných neprístupný.

Dobrovoľníctvo nie je o peňažnom zárobku. A predsa vás obohatí tak ohromujúco, že ľahko zapadnete aj do spolku milionárov. Európska dobrovoľnícka služba nám ponúka možnosť cestovať po krajine, naučiť sa jazyk, spoznať mentalitu národa, možnosť rozvíjať svoj potenciál pomocou iných a hlavne prepájať svet na tej najdôležitejšej úrovni – úrovni jednotlivcov.

Odvážte sa a vykročte von zo svojich zabehnutých koľají – napríklad aj priamo na Transsibírsku magistrálu! Na projekte nebudete nechaní napospas osudu. Vždy budete mať nablízku starostlivých kolegov z vašej vysielajúcej – v mojom prípade skvelé Mladiinfo Slovensko – aj prijímajúcej organizácie, koordinátorov a mentorov, ktorí vám krajinu ukážu z rôznych uhlov.

Chcem pomôcť všetkým tak, ako by som chcel, aby pomohli mne. Naše dobré skutky.

Meniť svet k lepšiemu je ľahšie, ako si myslíme. Jednoducho konajte tak, ako je napísané u nás v škôlke na nástenke: ,,Chcem všetkým pomôcť tak, ako by som chcel, aby pomohli mne.“

A ja chcem, aby mi niekto pomohol oddane, úprimne a dal do toho všetko, čo sa len dá – a ešte kúsok navyše.

Zima v Nižnom Novgorode.


Ďalšie články z témy Vaše príbehy


  1. Muža z Oravy stíhajú za vydieranie v Holandsku, chcel bitcoiny 4 386
  2. Oravským farmárom dochádza trpezlivosť. Čo urobia? 1 052
  3. Fotkami sa vrátili v čase Foto 389
  4. Rok 2017 na oravských cestách. Pribudli tri kríže a more sĺz Foto 352
  5. Majstrovské oslavy i napadnutie rozhodcu. Také bolo minulé kolo 290
  6. Biela stopa Prasatína dopadla úspešne Foto 214
  7. Jedna stavba, tri verejné súťaže, iba dve hotové 196
  8. Ďalšiu bytovku zatiaľ obec stavať neplánuje 177
  9. Kmeťovka ponúkne nové výhľady 169
  10. Kluby nezaháľali. Prípravných zápasov bolo neúrekom 126

Najčítanejšie správy

Orava

Muža z Oravy stíhajú za vydieranie v Holandsku, chcel bitcoiny

Sofistikovanú formu vydierania si vymyslel 32-ročný Oravčan. Zameral sa na holandskú firmu a žiadal bitcoiny.

Oravským farmárom dochádza trpezlivosť. Čo urobia?

Samostatne hospodáriaci roľníci tvrdia, že novela zákona o prenájme poľnohospodárskej pôdy ide proti nim. Vraj prichádza nové združstevňovanie.

Fotkami sa vrátili v čase

Predovšetkým v manželstve treba chyby poznať, nie nenávidieť. Aj v duchu tohto motta sa niesla zaujímavá výstava v nižnianskom kultúrnom dome.

Rok 2017 na oravských cestách. Pribudli tri kríže a more sĺz

Vlani zahynulo na oravských cestách najmenej ľudí od roku 2010, ale počet dopravných nehôd, ktoré spôsobili vodiči pod vplyvom alkoholu, vzrástol o 40 percent.

Majstrovské oslavy i napadnutie rozhodcu. Také bolo minulé kolo

Altis Oravská hokejová liga má na programe už iba jedno kolo. Bojovať sa bude už iba o tretie miesto.

Blízke regióny

Z lyžovačky do nemocnice. Z Martinských holí dnes vrtuľník odviezol zranené dievča

​​​​​​​Dve zranené dievčatá odviezol z lyžiarskych svahov záchranársky vrtuľník rovno do martinskej nemocnice. Najskôr zasahoval na Martinských holiach, potom v Zuberci.

Kde sa dá v Liptove dobre zalyžovať? Ponúkajú sa malé strediská

Pravá zima nechala na seba čakať. Začiatok sezóny vyzeral katastrofálne, počasie sa umúdrilo tak ,ako sa na toto ročné obdobie patrí, a vďaka mrazu a snehu mohli spustiť prevádzku aj menšie strediská a dedinské lyžiarske vleky.

Podarilo sa! Chorá Terezka z Martina nastupuje na drahú liečbu

​​​​​​​Život malej Terezky Gajdošíkovej závisí od 200-tisícového lieku, ktorý jej poisťovňa najskôr odmietla preplatiť. Po ping-pongu medzi úradníkmi sa nakoniec kompetentní rozhodli našťastie inak. Veď dievčatko má metastázy už aj v kostičkách.

Leteckí záchranári pomáhali zraneným lyžiarkám

Záchranársky vrtuľník letel na pomoc zraneným lyžiarkam.

Všetky správy

Evita sa zbavila stratového vydavateľstva. Spôsobom, aký využil aj Bašternák

Podnikateľka a spisovateľka Eva Urbaníková zrušila svoje vydavateľstvo. Urobila to spôsobom, ktorý ministerstvo označuje za špekulatívne.

Plakala a plakala. Ten pocit bezradnosti neprajem nikomu, tvrdí Fialková

Bola som dezorientovaná. Nevedela som, či mám vôbec o niečo bojovať, hovorí Anastasia Kuzminová.

Česi porazili USA a postúpili už do semifinále

Do olympijského turnaja vstúpili rozpačito.

Spevák Špaňo vyfackal na ceste mladíka. Ako na celú vec pozerá zákon?

Pokutu môže vodič dostať aj za vztýčený prostredník či neoprávnené trúbenie.

Verejné korčuľovanie je preč. Čo spravil Ramsay s reprezentáciou?

Kam sa posunula slovenská hokejová reprezentácia od posledného šampionátu v Kolíne? Slováci našli systém, disciplínu ešte nie.