Piatok, 20. október, 2017 | Meniny má Vendelín
Pridajte si svoje mesto

Rusko: Vodka, Sibír, matriošky? Ale, pažalsta, kdeže. Má dušu

Meniť svet k lepšiemu je ľahšie, ako si myslíme.

Chcem pomôcť všetkým tak, ako by som chcel, aby pomohli mne. Naše dobré skutky.(Zdroj: ARCHÍV DIANY MAŤUGOVEJ)

Rusko ma priťahovalo toľko rokov, že je už možné použiť slovko dlhodobo. Tejto krajine som sa aktívne venovala aj počas môjho štúdia medzinárodných vzťahov. Skúmala som Rusko najmä na politickej úrovni, v rámci ktorej je táto krajina málokedy stavaná do pozitívneho svetla. Snažila som sa ísť do hĺbky danej problematiky, zisťovať, vedieť.

Avšak o tejto oblasti nebudú nasledujúce riadky. Budú o podstatnejšom, ľudskejšom. O tom, čo som tak veľmi túžila vidieť a zažiť z blízka. Chcela som cítiť sladko-kyslosť boršču a ruskej kultúry. Ostrosť a jemnosť ruských ľudí a vodky. Skladanie matriošky a budovanie priateľstiev. To nebolo možné zistiť zo Slovenska.

Splnil sa mi sen

Lákal ma ruský jazyk, lákala ma bohatá história, lákalo ma spoznanie kultúry, ktorá je nekompromisná, údajne sa málo usmieva a znesie azda všetko, vrátane neskutočnej zimy. Dlhodobo som hľadala možnosti, ako sa ocitnúť na niektorom mieste z ruských 17 miliónov rozlohy a ako zapadnúť medzi 146 miliónov obyvateľov. Túto možnosť – možnosť splniť si sen – mi nakoniec poskytol program Európskej únie, Erasmus+: Európska dobrovoľnícka služba (European Voluntary Service – EVS).

Po viacmesačnom hľadaní sa mi konečne podarilo nájsť projekt, na ktorý organizácia hľadala slovenských dobrovoľníkov a dokonca bol vo vysnívanom Rusku!

S maličkou dušičkou som napísala e-mail, dohodla si online pohovor a - nikomu nič nepovedala. Veď poviem, ak to vyjde. Pohovor bol príjemný, prebehol formou rozhovoru o projekte. Nuž a po polhodinke som mohla vybehnúť z izby, usmievať sa od ucha k uchu a zakričať – idem na deväť mesiacov do Ruska! Naši krútili hlavou, ale tešili sa so mnou; starká sa prežehnala; kamaráti vyvalili oči, čo mi to zase napadlo.

A tak som sa v septembri ocitla v krásnom Nižnom Novgorode, štvrtom najväčšom meste Ruska s vyše miliónom obyvateľov, situovanom na mieste, kde sa ja stretávam s ešte neprebádanou kultúrou a majestátna Volga s riekou Oka.

Energiu vrátia dvojnásobne

Dobrovoľníčim, teda pracujem, v špeciálnej škôlke pre deti s mentálnymi i fyzickými problémami. V mojej skupine je štrnásť detí vo veku päť až šesť rokov. Ako sa dajú moje deti opísať? Downov syndróm, autisti, slabšia či silnejšia duševná zaostalosť. Alebo aj inak, presnejšie a pravdivejšie. Mám to šťastie pracovať s malými smejkami, ktorí z vás vytiahnu všetku energiu, ale potom ju jedným objatím dvojnásobne vrátia.

Radosť byť spolu.

Teším sa s deťmi, ktoré si nie vždy vedia zapnúť sandáliky, ale kamarátom z triedy ich zapnúť pomôžu. S Vovom, ktorý nerozpráva, ale vie mne a pani učiteľkám dať jasne najavo, že nás má rád. So Soňou, ktorá, keď som prišla, nevedela chodiť bez chodítok a teraz ich už nepotrebuje. S Alinkou, ktorá ma považuje za chodiacu vreckovku a vždy si do mňa s úsmevom rada vytrie nos. So Sonkou, ktorá je autistka a nemá rada dotyky, a ktorá ma už každý deň objíma. S Aľošom, ktorý všetko vie sám, len tú gombičku na nohaviciach nie a nie zapnúť. No skrátka a jasne, mám tú česť pracovať s dvoma úžasnými a milými učiteľkami a drobcami, ktorých sa nedá nemilovať.

Deti pred vystúpením pre rodičov.

Pravdou je, že ma ako osobu, ktorá nikdy nepracovala ani so zdravými deťmi, tobôž nie s deťmi s postihnutiami, šokovali niektoré momenty. Nechápala som. Bolo mi ľúto. Chcela som zatriasť Nastenkou a povedať jej: ,,Veď popremýšľaj a nakresli tú čiaru!“ Zdravému dieťaťu ťažko, ale predsa len možno vysvetliť, čo a ako. A tak ju len pohladím, chytím jej ruku s ceruzkou a snažíme sa kresliť spolu.

Táto práca ma učí trpezlivosti a empatii. Nanovo som si uvedomila, aký obrovský obdiv si zaslúžia všetci rodičia na svete. Veď chcú svojim deťom zniesť aj modré z neba. A pre rodičov detí, aké sú u nás v škôlke, predstavuje každý malý pokrok ich dieťaťa malý obláčik z toho pomyselného neba. Chcem veriť, že moja pomoc prispeje k pritiahnutiu takýchto obláčikov bližšie k zemi.

Iľjuška: ,,No, Maxim, a toto je Zem. Je veľká, ale ľudia žijú iba tu hore. Tam dole by spadli!“

Sonka: ,,Dianočka, ty si už unavená, však? Nevadí, ešte sa s nami naobeduj a potom si pospíš v lietadle cestou domov.“ (Akoby som každý deň lietala na Slovensko a späť...)

Postavili sme snehuliaka.

Veď sme všetci Slovania

Nuž a počas dlhých zimných večerov, cez víkend, ktorý vždy akosi rýchlo ubehne, prichádza možnosť stretnúť sa s ruskými i ino-zahraničnými priateľmi a degustovať ruskú dušu. Často aj celkom intenzívne – po deci!

No a akí sú tí studení Rusi a Rusky bez úsmevu? Keď sa navzájom trochu spoznáte, tak starostliví, priateľskí a usmiati. Rýchlo si vás vezmú za svojho. Sú vysokí; majú oči takej tyrkysovo-modrej farby, akú som inde nevidela; často nosia tepláky Adidas; premeriavajú si vás pohľadom (a či rovno okato hľadia do očí), keď rozprávate po anglicky, ale spokojní, keď poviete, že ste zo Slovenska. ,,Veď sme všetci Slovania.“

Rusi na prvý pohľad skutočne vyzerajú neprístupní, ale keď sa s nimi raz zblížite, dostanú vás. Ženy majú krásne pestované vlasy, často zapletené do vrkočov, podpätky a sukne aj napriek mínusovým teplotám. Darí sa im zachovávať si nastenkovskú ženskosť, ktorá je postavená do istého kontrastu s mužnosťou Rusov.

Rusi – muži – používajú ako argument ,,pretože JA som muž“. Avšak nielen ako frázu, oni podľa nej aj konajú. Podávajú ženám ruku pri vystupovaní z autobusu, či typického malého autobusu – maršrutky. Uvoľnia miesto na sedenie; podržia dvere; nastavia ruku, keď idete po schodoch.

Sympatické, všakže? Ako sa tu občas smejeme so spolubývajúcou Mirkou: ,,Trpezlivosť Rusa prináša!“ Ašak pravdou je, že ak aj nejaký príde, s najväčšou pravdepodobnosťou nám rukou nepotrasie. Rus pri stretnutí podá ruku len mužovi. Žene len v prípade, že podanie ruky iniciuje ona.

Po rusky som pred troma mesiacmi nevedela. V škôlke som sa rýchlo naučila farby, zvieratká, oblečenie a na hodinách ruštiny gramatiku a ,dospelácke slovíčka. Možnosť aktívne sa učiť ruský jazyk ma ako milovníka jazykov skutočne hreje pri srdci. Či bude tento spôsob hriatia fungovať aj pri mínus 25 stupňoch niekedy v januári, vám ešte dám vedieť.

Samozrejme, ruština je slovenčine v mnohom podobná. Avšak milé i vtipné situácie nastávajú, keď jedno a to isté slovko má dva úplne odlišné významy. Moriak – námorník. Kiska – mačička. A nováčik v Rusku kde-tu vymyslí aj nové slovíčka. Veď uznajte: keď je pareň frajer/priateľ, tak priateľka má byť predsa parenica!

Netreba dráždiť medveďa

Pre zachovanie objektivity rozmýšľam aj nad negatívnymi stránkami Ruska, ktoré som doposiaľ mala možnosť spoznať. Popravde, musím sa skutočne zamyslieť, pretože žiadna pomyselná (a či nebodaj skutočná) facka od kultúrneho šoku sa nekonala.

Faktom je, že keď sa s niektorými kamarátmi na ulici či v autobuse rozprávame po anglicky, veľmi nekričíme. Ako nám objasnil jeden vodkou počastovaný pán v autobuse, ,,sme v Rusku. Tu sa hovorí po rusky. (...nezrozumiteľné brbľanie... ) američania, (...niečo...) proti Putinovi...“.

Nuž, božechráň. Bolo mi kladené na srdce, že k politike sa radšej nevyjadrovať, nekritizovať. Je fakt, že ruské média svojim divákom často posúvajú len určité spektrum informácií. Žeby len zhodou okolností sa kolegyňa z práce vyjadrila o určitej aktuálnej téme rovnakými slovami, ako sa večer predtým vyjadril sám pán prezident?

Nemohla som si pomôcť. Spýtala som sa známeho, ktorý bol v Európe a čo-to precestoval. No áno, vďaka cestovaniu zistil, že nie všetko je tak, ako sa povie na kanáli Rossija 1.

Tabu je aj téma homosexuality, ohľadom ktorej mi bolo povedané napríklad aj: ,,Vieš, Diana, to sú všetko veci, ktoré k nám prišli zo Západu“. Debaty by to boli bezpochyby zaujímavé, ale aj tak treba radšej dvakrát podumať, s kým sa na tieto témy pustiť do reči. Netreba dráždiť medveďa.

Dobrovoľníctvo obohacuje

Mám za sebou prvú tretinu projektu a neviem sa dočkať pokračovania môjho ruského príbehu. Som zvedavá, čo zaujímavé prifrčí na staručkej Volge či Lade, ktoré sa na cestách striedajú s modernými KIA-mi a Hondami. Aj na to, aké druhy domácich kompótov a sušeného ovocia budú bábušky na jar predávať na ulici. Na to, aké nové zákutia ruskej krajiny a duše sa mi podarí objaviť, preskúmať a nechať sa nimi opantať.

Teším sa na ďalšie pokroky mojich detí, ktoré ma poháňajú vpred a ukazujú mi, že práve každodenné maličkosti, postupovanie krok za krôčikom a neľahká práca učiteliek, môžu zmeniť tak veľa z ich sveta, ktorý je v niektorých prípadoch pre nás ostatných neprístupný.

Dobrovoľníctvo nie je o peňažnom zárobku. A predsa vás obohatí tak ohromujúco, že ľahko zapadnete aj do spolku milionárov. Európska dobrovoľnícka služba nám ponúka možnosť cestovať po krajine, naučiť sa jazyk, spoznať mentalitu národa, možnosť rozvíjať svoj potenciál pomocou iných a hlavne prepájať svet na tej najdôležitejšej úrovni – úrovni jednotlivcov.

Odvážte sa a vykročte von zo svojich zabehnutých koľají – napríklad aj priamo na Transsibírsku magistrálu! Na projekte nebudete nechaní napospas osudu. Vždy budete mať nablízku starostlivých kolegov z vašej vysielajúcej – v mojom prípade skvelé Mladiinfo Slovensko – aj prijímajúcej organizácie, koordinátorov a mentorov, ktorí vám krajinu ukážu z rôznych uhlov.

Chcem pomôcť všetkým tak, ako by som chcel, aby pomohli mne. Naše dobré skutky.

Meniť svet k lepšiemu je ľahšie, ako si myslíme. Jednoducho konajte tak, ako je napísané u nás v škôlke na nástenke: ,,Chcem všetkým pomôcť tak, ako by som chcel, aby pomohli mne.“

A ja chcem, aby mi niekto pomohol oddane, úprimne a dal do toho všetko, čo sa len dá – a ešte kúsok navyše.

Zima v Nižnom Novgorode.


Ďalšie články z témy Vaše príbehy


  1. Robotníci z Oravskej polikliniky stále neodišli 406
  2. Narodili sa ďalší malinkí Oravci 343
  3. Festival Oravajazz spojí ľudovú hudbu s džezom 193
  4. Jednu súťaž na opravu mosta skúma úrad, na druhú si ešte počkáme 180
  5. Trstená si na Európskom pohári polepšila 158
  6. Podroháčska obec kúpi cestu, treba ju opraviť 158
  7. O prekvapenia núdza nebola Foto 97
  8. Drevený kostolík, ktorý je raritou mesta, potrebuje ošetriť 82
  9. Leštiny si užili šesťbodový týždeň. Vyšvihli sa už na druhé miesto 76
  10. Sny, túžby a poéziu tajomstiev zverila Běla Kolčáková farbám a tvarom 59

Najčítanejšie správy

Orava

Robotníci z Oravskej polikliniky stále neodišli

Firma nestihla zrekonštruovať druhé podlažie Oravskej polikliniky ani v druhom avizovanom termíne.

Narodili sa ďalší malinkí Oravci

Nech sa im na svete darí, nech sú zdraví nech robia radosť rodičom.

Festival Oravajazz spojí ľudovú hudbu s džezom

Klasický big-band, moderný fusion, džez-rock, ľudová hudba či blues, to všetko čaká milovníkov kvalitnej hudby. Už tento víkend, 20. a 21. októbra, sa v Dome kultúry v Námestove koná ôsmy ročník atraktívneho festivalu.

Jednu súťaž na opravu mosta skúma úrad, na druhú si ešte počkáme

Ani po ôsmich mesiacoch nie je na poškodenom moste v Nižnej vidieť stavebný ruch. V Oravskom Bielom Potoku má most iba provizórne zábradlie.

Trstená si na Európskom pohári polepšila

Oravskí kolkári predviedli v Nemecku vyrovnané výkony.

Blízke regióny

Obchodný dom Galéria je už skoro hotový, nehrozia v centre Martina ešte väčšie kolóny?

Komplikácie na križovatkách pri novovznikajúcom obchodnom dome v centre mesta pomôže vyriešiť inteligentná svetlená signalizácia.

Voľby do VÚC 2017 ŽILINA: Zoznam kandidátov na poslancov

V župných voľbách kandiduje 89 záujemcov o kreslo poslanca z okresu Žilina. Voliči vyberú trinástich.

Blatnický hrad sa mení na nepoznanie, láka turistov

Na obnove starobylého hradu sa už prestriedalo stodvadsať zamestnancov. Aj ich zásluhou pýcha Gaderskej doliny znovu ožila.

Horelický tunel rozšíria o dva pruhy

Horelický tunel bude v budúcnosti o dva pruhy širší. Súťaž na zhotoviteľa stavby chce NDS vyhlásiť v roku 2020. Kedy sa začne s výstavbou bude však závisieť od financií.

Všetky správy

Cítila každý vpich ihly. Lekárov so slzami v očiach prosila, aby už prestali

Denník SME oslovil všetky univerzitné a fakultné nemocnice. Ani jedna nedostala podnet na násilie či neetické správanie personálu počas pôrodu.

Prieskum AKO: Uhrík v Nitre výrazne zaostáva za súčasným županom Belicom

Súčasní župani majú podľa prieskumu agentúry AKO najlepšie vyhliadky uspieť v župných voľbách.

Na materskej rozbehla biznis na Amazone. Čo radí začínajúcim podnikateľkám?

Zuzana Sotáková je ukážkou, ako odvážny plán dotiahnuť do úspešného konca.

Španielsko si vybralo jadrovú možnosť. Čo znamená spustenie článku 155?

Katalánsko po referende môže prísť aj o tú mieru autonómie, ktorú malo doteraz.

Kam vyraziť