V oravskom hoteli varí Portugalčan

Henrique Távora, má 36 rokov, pochádza z portugalského mesta Mira. Profesionálny kuchár trikrát oboplával svet ako čašník na americkej lodi. Štyri roky žil na Tahiti. Jedinou krajinou na svete, ktorú zatiaľ nemal čas navštíviť, je Švajčiarsko. Portugalčan dnes šéfuje hotelovej kuchyni na Kubínskej holi.

Aké boli jedlá vášho detstva?

Mojím najobľúbenejším jedlom boli domáce párky s volským okom a hranolkami. Ako malý som nemal rád hrášok, čo mi ostalo dodnes.

Kto vás naučil variť?

Otec pracoval na stavbách vo Francúzsku, takže doma vždy varila iba mama, ktorá bola riaditeľkou školy. Vždy som jej pomáhal, pretože staršieho brata viac bavili autá. Inak som varil len v škole.

Varia v Portugalsku skôr ženy alebo muži? A varia denne alebo skôr cez víkend? Stretáva sa rodina pri nedeľňajšom obede?

V domácnostiach varia skôr ženy, profesionálne na 95 percent muži. Ak je to možné, rodina sa stretáva vždy pri večeri. Nedeľňajšie obedy sú akoby oslavou. V jednom dome sa stretne celá rodina, obed trvá tri až štyri hodiny. Rozprávame si zážitky z týždňa, rozoberáme plány a všeličo iné.

U nás by ste dostali na obed kurací vývar s rezancami, rezne so zemiakovou kašou, k tomu kyslú uhorku alebo čalamádu. Prípadne pečené kurča s ryžou. Čo je základom tamojšej stravy?

Krémová zeleninová polievka, ktorú nezahusťujeme ani múkou, ani smotanou. Hlavný chod tvorí väčšinou ryba, buď grilovaná alebo pečená v rúre, a šalát. Zemiaky alebo ryžu ako prílohu u nás nájdete len ojedinele.

Na Slovensku je kuchárčina súčasťou odbornej školy zameranej na služby, pričom žiaci praxujú v školských alebo v súkromných reštauráciách, mnohí v lete získavajú skúsenosti v zahraničí. Akým spôsobom sa pripravujú na povolanie budúci kuchári vo vašej rodnej krajine?

Portugalský školský systém je trochu odlišný od slovenského. Už ako 14-roční si žiaci volia kurz zameraný na kuchárčinu, počítače alebo niečo iné. Súčasťou kurzu je prax. Ja som napríklad po troch rokoch skončil školu s kvalifikáciou kuchár prvej triedy. Pokračoval som ďalej a po dvoch rokoch som skončil ako šéfkuchár.

Na Oravu ste prišli žiť len nedávno. Na čo ste si museli najdlhšie zvykať?

Na jazyk. Je naozaj ťažký, ale myslím si, že už je to super. Prekvapilo ma, že na kávu ku kamarátom alebo na návštevu k rodine nosíte víno, čokoládu alebo sušienky. V Portugalsku niečo také neexistuje. Vždy vás hostí rodina, ktorá vás pozvala.

Šéfkuchár Henrique Távora. FOTO: LŠ

A čo naša strava?

Veľa múky a smotany. Bolo pre mňa ťažké pochopiť, že steak má plávať v omáčke. No ľudia to tak chcú, tak hoci mi je ľúto zaliať sviečkovú pol litrom omáčky, musím sa tomu prispôsobiť. Základ našej omáčky tvorí olivový olej, cibuľa, cesnak a petržlen.

Zatiaľ ste varili v dvoch dolnokubínskych reštauráciách. Podarilo sa vám preniesť do jedálnych lístkov niečo typické pre vašu krajinu?

Skúšal som viac jedál, no moji zákazníci si najviac obľúbili jarný portugalský guláš. Najväčší problém mám s rybami, pretože ich kvalita na Slovensku nie je taká ako u nás. No pri príprave každého jedla sa snažím vniesť doň niečo moje, portugalské.

Ktoré regionálne suroviny považujete za najlepšie?

Jednoznačne huby, čučoriedky a červené ríbezle. Z potravín korbáče.

Ktoré tradičné oravské alebo slovenské jedlo vás oslovilo?

Určite segedínsky guláš, kapustnica a knedle. No neviem si predstaviť variť kapustnicu tri hodiny. Musím ju mať hotovú do hodiny a je úplne jedno, pre aký počet ľudí. Je to o systéme a technikách.

Sledujete kuchárske show? Čo si o nich myslíte?

Občas si ich pozriem. Sú lepšie ako komediálny seriál.

V súčasnosti nás trh zaplavuje množstvom kuchynských pomôcok, rôznych hrncov, nožov, panvíc, robotov. Ako sa v tom zorientovať? Akú panvicu napríklad používate vy?

Určite odporúčam keramickú. Ako šéfkuchár mám sadu 36 nožov za 1700 eur, doma mi stačia dva obyčajné, veľký a malý. Z kuchynských robotov používam iba mixér a ručný šľahač. Rovnako mi nevyhovujú hrnce, kde človek vloží jedlo a o nič sa nestará. Ako kuchár potrebujem často nazerať pod pokrievku, či je všetko ok. Značkové náčinie nie je zárukou, že dobre navaríte.

Myslíte si, že by sa na Orave ujali kurzy varenia?

Zrejme áno. Aj keď niekedy mám pocit, že ľudia veľmi nechcú meniť spôsob, akým varia. Vidím zmysel hlavne v kurzoch zameraných na zdravé varenie alebo internacionálne kuchyne, kde by sa mohli naučiť niečo nové, netypické pre Slovensko.

Čo považujete doposiaľ za svoj najväčší kuchársky úspech?

Keď sú zákazníci spokojní s jedlom, ktoré pre nich s láskou pripravím.

Aké sú vaše pracovné ambície?

Snívam o vlastnej reštaurácii, no nie je to až také jednoduché. S tým, čo som dosiahol, som spokojný. Navyše sa môžem naplno venovať rodine a zdokonaliť sa v lyžovaní. Mám skúsenosti iba so surfovaním.

Je predvianočné obdobie. Ako ho prežívate? Čo z domova vám najviac chýba?

Vianoce považujem za jedno z najkrajším období v roku. Všetci si oddýchneme od stresu a práce, deti od školy. Doma si s manželkou rozdelíme práce, ona pečie a ja samozrejme varím. Nič nám nechýba. Všetko, čo potrebujeme, si objednáme cez internet alebo nám to pošlú moji rodičia.

Už prišiel balík z Portugalska?

Áno, päť kilogramov sušenej tresky, vianočný koláč a malé dvojdecové pivo.

Pečie sa u vás na Vianoce vo veľkom?

V Portugalsku sa pečie iba jeden, už spomínaný koláč so sušeným ovocím. Mini koláčiky ako na Slovensku u nás nemáme. Musím povedať, že pár som si už obľúbil – napríklad grilážky.

Ako u vás vyzerá Štedrý deň? Tiež držíte pôst s vierou, že uvidíte zlaté prasiatko?

Je to celkom obyčajný deň, veľa ľudí ide do práce. Pôst nedodržiavame. Spoločne večeriame a čakáme na polnoc, kedy si rozbalíme darčeky. O jednej potom ideme do kostola.

Čo nesmie chýbať v štedrovečernom menu?

Pripíjame si portským. Nasleduje domáca sardinková paštéta, treska varená s mrkvou, zemiakmi a čerstvou kapustou a vianočný koláč.

Dávate si veľa darčekov?

Deti sú výnimkou, ale my, dospelí, si dávame vždy iba po jednom darčeku – pre potešenie. V rodine žrebujeme, kto ho komu kúpi.

Ako budete sviatkovať tento rok?

Doma s manželkou a dcérkou. Urobíme si slovensko-portugalské Vianoce a po večeri pôjdeme zaspievať koledy najbližšej rodine.