Pondelok, 20. august, 2018 | Meniny má Anabela

Vinšujem vám vinše, lebo neviem inšie

Muži si cez hody pripíjali hriatym, ženy vínom, deti vodou zo sliviek.

Betlehemci z Nižnej v roku 1987.(Zdroj: M+M STUDIO)

NIŽNÁ. O čo chudobnejšie boli Vianoce v minulosti, o to boli bohatšie po duchovnej i svetskej stránke. Nositeľom tradícií bola rodina. Mamky i otcovia sa snažili o ich zachovávanie a posúvali ich deťom.

V spomienkach pamätníkov na niekdajšie sviatočné dni v Nižnej rezonuje silná viera, susedská súdržnosť a ochota pomáhať.

Skromné časy

V zime boli ľudia v Nižnej často skúšaní životom. Väčšina žila skromne. Postarať sa o živobytie a rodinu bolo náročné, keďže začiatkom 20. storočia nebolo ešte továrne. Boli len tie koruny, čo si Nižňania zarobili na pltnici, ktorá sa začínala obyčajne vtedy, keď zišli ľady z Oravy.

Článok pokračuje pod video reklamou

Nižnianski pltníci sa splavovali do Kraľovian a odtiaľ potom do Žiliny k celulózke. Druhý zárobok bol na jar, keď pľuty prišli, to bol týždeň, keď viac pršalo, väčšinou v júni na Jána. Ľudia tomu vraveli aj jánska pľuta. To bol celý ročný zárobok a k tomu ešte to, čo si sami dopestovali.

Veď nás anjeli niesli

Adventné rána mali svoje čaro. „U nás v Nižnej bolo v zime vždy veľa snehu,“ spomínajú Nižnianky Ľudmila Kubošová a Terézia Mačniaková v archívnej nahrávke.

„Neometali sa cesty ako teraz, ale jeden za druhým si ľudia pretláčali chodníky. Omnoho väčší kus cesty museli prejsť ľudia zo Zemianskej Dediny, ktorí už pred šiestou čakali pri kostole. Lampáš v ruke, šálik, odievačka na chrbte, aj tak chodievali cez diel popri Ostražici na ranné bohoslužby. Keď sa ich niekto spýtal, ako sa im išlo cez diel, odvetili len: „Dobre, veď nás anjeli niesli.“ Na rorátne omše, ktoré sa slúžievali pri sviečkach a lampášoch, staré mamky v Nižnej doteraz spomínajú. Ešte aj v súčasnosti patrí medzi obľúbené piesne v adventnom období Príde Kristus, Spasiteľ náš, cestu mu pripravme, príde drahý náš Mesiáš, hospodu mu spravme.“

Keďže okolo hospodárstva a statku bolo treba robiť od rána do včera, na bohoslužby chodievalo menej ľudí ako dnes.

Zima v Nižnej. FOTO: ARCHÍV OcÚ

Kto klope tam

Deviatnik patri medzi kresťanské zvyky, ktoré sa v Nižnej zachovali dodnes. Začína sa deväť dní pred Božím narodením (15. 12. – 23.12.).

Deväť rodín sa zíde v určenom dome v čase, keď sa zvoní Anjel Pána. Tam sa potom žrebuje poradie rodín, u ktorých sa do Štedrého dňa bude modliť. Úvod patrí piesni Chodila Mária po širokom svete. Nasleduje radostný ruženec, litánie k Panne Márii a Anjel Pána. Pri príchode do novej rodiny s obrazom Svätej rodiny sa trikrát zaklope a spieva sa pieseň Kto klope tam?.

V rovnakom období rechtor piekol oblátky. Po rodinách ich roznášali jeho deti.

Radostná správa

Hody. Aj tak v Nižnej niekedy nazývali Vianoce. Ich neodmysliteľnou súčasťou boli betlehemci. So štrngajúcimi palicami a brodiaci sa v snehu chodili po domoch oznamovať radostnú správu o narodení Božieho Syna. Štedrý deň sa začínal rorátnou svätou omšou o šiestej ráno ešte pred svitaním.

U Turčákovcov deti nikdy nevideli, ako rodičia stromček robili. Zdobili ho jabĺčkami, orechmi, kúpenými cukrovinkami, ružičkami z krepového papiera, ale aj salónkami, ktoré otec doniesol z pltnice. Stromček postavili v hlavnej izbe, v ktorej spávali.

Keď už všetci vstali, otec im začal spievať Do hory, do lesa, valasi. U Mačniakovcov zase pripravovali stromček so salónkami a vianočnými ozdobami. Počas vojny zabalili do staniolu kocky cukru a takto si vyrábali salónky.

Krížik v strede cesta

Deň sprevádzali symboly, ktoré mali priniesť šťastie, prosperitu a zdravie rodine a statku. Celý deň sa držal prísny pôst. Vravelo sa, že kto vydrží až do večera, zlaté prasa uvidí. Ďalej sa vravelo, že sa nikto nesmie hnevať, lebo ak v tento deň dostanete bitku, celý rok budete bitý.

Najprv otec zakúril do pece. Potom sa rodina umývala vo vode s peniazmi, to aby sa ich držali po celý rok. Každý mal rozdelené pracovné úlohy. Na raňajky býval väčšinou chlieb a káva.

U Turčákovcov mama zamiesila päť veľkých chlebov. Keď ich šla dať do pece, do stredu cesta urobila krížik. Aby vedela, či je dobre vyhriata pec, hodila na ňu kúsok chlebového cesta, ktorý sa nazýval poplamek. Keď sa poplamek upiekol, natreli si naň trošku masla a zjedli ho. „Ej, bude pekný ten chlieb,“ vravela mama po vytiahnutí chleba z pece.

Potom prišli na rad koláče. Pekával sa biely koláč zapletený zo štyroch šúľkov, ktorý v dnes pripomína vianočku, aj záviny plnené lekvárom, tvarohom a makom.

Otec mal na starosti prácu okolo statku. Musel narezať sečky na tri dni. Do bežného krmiva pridal lepšie seno, ďatelinu i mládzu. V maštali bola zavesená chvojina, aby aj zvieratá vedeli, že sú dnes hody.

Vinšujem vám svátky

Na Štedrý deň ráno chodieval vinšovať pastier s polazníkmi, ktoré boli poskladané z vrbiny, vetvičiek jedličky, ovsa a ľanu. Polazníky boli zakrútené do otepi. „Vinšujem vám hody – svátky, šťastia, zdravá, hojnôBožskô požehnaňá, na poli úrody, vo dvore príchody, v dome mier a pokoj, aby ste boli takí zdraví jäko ja,“ zavinšoval pastier a podskočil. „Gazdiná, vytiahnite si z tých polazníkov.“

Keď gazdiná vytiahla tak akurát, povedala: „Ej bude sa nám dobre vodiť.“ Ak však vytiahla viac, s úsmevom riekla: „Ktosi k nám pribudne do rodiny.“

Pastier za vinše dostal peniaze alebo chleba a zbožie. Ďalšou vinšovníčkou bola pani zvonárka, ktorá bývala pri kostole a chodila vyberať peniaze za zvonenie. „Vinšujem vám tieto svátky – hody, aby ste nepili vody, ale len pálenky alebo vínečko, rozoliš, pochválen Pán Ježiš. Vinšujem vám vinše, lebo neviem inšie a vinšovať neprestanem, kým ja dačo nedostanem.“

Hlávka cesnaku a iné

Príprave štedrovečerného stola venovali Nižňania veľkú pozornosť. Stôl prikryli ľanovým obrusom. Do jedného kúta pod obrus dali peniaze. Do papierového alebo plátenného vrecka vložili celú hlávku cesnaku, jeden zemiak a zbožie. Nechali ho na stole ako požehnanie toho, čo sa urodilo. Cesnak mal zároveň priniesť zdravie.

Na stole nesmela chýbať sviečka, väčšinou hromničná. Chlieb a koláč mali do domu priniesť požehnanie. Med symbolizoval dobrotu. Na stole boli ešte prichystané oblátky, opekance, rybacia kapustnica a u Turčákovcov aj gríska a rezance s makom.

Pod stôl dali slamu – keďže aj Pán Ježiš sa narodil na slame, a kúsok železnej reťaze, aby rodina bola súdržná. K pochúťkam na vianočnom stole patrilo sušené ovocie a jabĺčka.

Po celodennom zhone, upratovaní a chystaní sa rodina spoločne usadila k štedrovečernému stolu. Štedrá večera sa začínala presne o piatej hodine, keď začali zvoniť zvony. Najstarší člen prečítal stať zo Svätého písma. Nasledovala modlitba Anjel Pána a za zomrelých.

„Vinšujem vám hody – svátky, štesťá, zdravá, hojnuo božskuo požehnaňá. Na poli úrody, vo dvore príchody, v dome mier a pokoj, pochválen Pán Ježiš Kristus,“ zavinšoval otec. Potom zobral do hrsti hrach, aby sme nemali strach, hodil ho do kútov a pritom riekol: „Všetci boží svätí, poďte s nami večerať.“

Betlehemci z Nižnej v roku 1987. FOTO: M+M STUDIO

Aj pre duše v očistci

Ešte pred prvým jedlom urobila gazdiná všetkým deťom v rodine krížik na čelo medom, aby ich mali všetci ľudia radi. Potom začali jesť oblátky s medom. Neskôr ochutnali aj iné dobroty, ako sušené ovocie a varený hrach. „Aby bolo toľko kôpočiek, koľko je tuná zrnieček,“ povedal gazda.

Na prípitok si muži pripíjali väčšinou hriatym, ženy vínom a deti vodou zo sliviek. Gazda pripíjal so slovami: „Na zdravie, aby sme sa tu takto o rok všetci stretli.“

Počas večere sledovali sviečku, lebo sa vravievalo, že na koho sa knôt prikloní, ten do roka zomrie. Pred vojnou sa jedávalo na plechových tanieroch, neskôr sa už dali zohnať aj lepšie.

Po oblátkach nasledovala rybacia kapustnica so zemiakmi a nastrúhaným ovčím syrom, gríska z hrnčeka, rezance s makom a opekance. Každý člen rodiny odkladal na malý tanierik kúsok z každého jedla pre duše v očistci. Jedine gazdiná mala dovolené odísť od stola počas večere. Po nej sa ešte rozkrojilo jabĺčko tak, aby vyniklo jadro v tvare hviezdy.

Zdravé jadro symbolizovalo, že aj rodina bude zdravá, ak bolo nahnité, aj rodine sa malo zdravie pokaziť. Neskôr jablko spoločne zjedli. Na konci večere sa rodina pomodlila a išlo sa po spievaní, ktoré trvalo až do polnoci. Zo všetkých kútov Nižnej sa ozýval spev koledníkov.

Polnočná svätá omša sa niesla v duchu radosti, pokoja a súdržnosti. Radosť z narodenia Božieho syna sa prenášala do piesní, ktoré sa nádherne niesli po celom kostole. V Nižnej sa na začiatok bohoslužby spievala a ešte stále spieva pieseň Plesajte všetci ľudia, už je narodený. Záver patril a patrí Tichej noci.

Nižnianski betlehemci v roku 1992. FOTO: MILAN ŽÁK

Vítaní boli muži

Jednoznačný charakter novoročia mal Prvý sviatok vianočný. Stredoveký cirkevný kalendár, podľa ktorého bol 25. december považovaný za Nový rok, sa prelínal s predkresťanskými predstavami o znovuzrodení slnka. Neskôr bol Nový rok presunutý na 1. január. Prvými vítanými návštevníkmi v tento deň boli muži, pretože ženy podľa prastarých predstáv považovali za nečisté.

V Nižnej sa na Božie narodenie chodilo vinšovať až do začiatku svätej omše, ale len tam, kde mať deti poslala. Ostatok dňa potom prežívala rodina doma v tichu a pokoji. Deň Štefana je Druhým sviatkom vianočným. Atmosféra bola veselšia a uvoľnenejšia. V Nižnej sa v hasičskom dome hrávalo divadlo, neskôr sa robila zábava a muzika vyhrávala do samého rána.

Zdravie, šťastie...

Vianočné obdobie sa končí 6. januára sviatkom Troch kráľov. Od Vianoc až po tento deň chodievali po obciach a dedinách traja mládenci, ktorí predstavovali biblických mudrcov, troch kráľov: Gašpara, Melichara a Baltazára.

Traja králi na Orave boli oblečení v bielych košeliach a na hlavách mali papierové korunky zdobené staniolovým zlatom a striebrom. Títo trojkráľoví vinšovníci oživovali vo veršoch a speve udalosti, ktoré sa odohrali v Betleheme. V ich prejavoch bolo cítiť čistotu tajomnej vianočnej radosti, ktorú zanechávali v každom dome v obci. V závere vystúpenia popriali domácim zdravie, šťastie i dlhý život, to, čo každý z nás potrebuje najviac.

Viac o tradíciách zimného obdobia v Nižnej sa dočítate v najnovšom zborníku Oravského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne s názvom Hudobná a tanečná folkloristika.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  3. Keď Slováci krotia morský vietor
  4. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  5. Robila som domáci džem z ovocia z Kauflandu. Ako to dopadlo?
  6. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov
  7. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 €
  8. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií
  9. Vizuálny smog je problém
  10. Reportáž: Na Záhorí vyrábajú svetové omietky
  1. Najkrajšie americké národné parky
  2. Podceňovať skúšobné jazdy sa pri výbere vozidla neoplatí
  3. Slováci nakupujú viac slovenskej zeleniny a ovocia ako vlani
  4. Plánovaním financií vás ani prísnejšie podmienky nezaskočia
  5. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 €
  6. HB Reavis rozširuje svoje portfólio v Londýne už o piaty projekt
  7. Keď Slováci krotia morský vietor
  8. Ochrana pred tropickou horúčavou
  9. Pivovar Šariš investoval do kultúry
  10. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate
  1. Najkrajšie americké národné parky 14 295
  2. 10 tipov z histórie: ako zbohatnúť podľa úspešných velikánov 11 364
  3. Porovnanie najobľúbenejších last minute destinácií 6 954
  4. Letná ponuka: Predplatné SME.sk len za 9,90 € 3 350
  5. Vizuálny smog je problém 3 015
  6. Už aj čerpacia stanica OMV Spišská Nová Ves je v novom šate 2 849
  7. Najvýhodnejšia dovolenka v Tatrách a Liptove 2 785
  8. Keď Slováci krotia morský vietor 2 549
  9. Volkswagen Arteon spája limuzínu s rodinou 1 484
  10. Zákazníkov sme odmenili darčekmi v hodnote 250 000 € 1 268

Hlavné správy z MY Orava

Výročné jarmoky mohli robiť štyrikrát do roka

Presne pred dvesto rokmi sa z dedinky Bobrov stalo mesto. Štatút, výsady a ochranu dostalo od samotného cisára. Udržalo si ich viac ako sto rokov.

Brezovica si užíva skvelý štart do sezóny. Ďalší súper si odniesol štvorku

Bez straty bodu pokračujú po 2. kole už iba tri tímy.

Zvuk zubárskej vŕtačky už pomaly patrí do archívu

Trendy neobchádzajú ani stomatológiu. Naopak. Dnes sa kvalitná zubná ambulancia bez nich nezaobíde, ak chce spĺňať potreby a nároky pacientov.

Jasenovčania využijú staré školské lavice

Začína rekonštrukcia školy, v ktorej sa najskôr učil a neskôr aj vyučoval deti Martin Kukučín.

Starí valasi košele impregnovali v ovčom loji a prali v popole

Bezmála stotisíc eur dalo Múzeum oravskej dediny do rekonštrukcie piatich remeselných objektov. Vďaka peniazom z eurofondov v nich môžu zamestnanci skanzenu ukazovať, ako žili a čo robili ľudia v minulosti.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vybrali SME

Už ste čítali?