BRAZÍLIA/ILHÉUS. Po vydarenom dni so Sofiou v Itacaré prichádzame ku Vagnerovi do mesta Ilhéus. Zisťujeme, že nie je doma, mobil má vypnutý. Chceme počkať. Sofia nám to ihneď zakazuje. Nakladáme ruksaky naspäť do auta, pretože sľubuje ukázať niečo z Ilhéusu. Berie nás na pláž Praia dos Milionarios. Prichádza odliv, pár jednotlivcov ešte pláva, niektorí po pláži behajú. Všade vidíme nadšencov futbalu. Po asi polhodine sa ozýva Vagner. Je neďaleko tejto pláže. Sofia nás tam ochotne zaváža.
Heslo je alobal
Po zoznámení ideme na byt za Vagnerovými kamošmi. Organizujú grilovačku. Dostávame dobre vychladené, trošku vodové pivo a púšťame sa do reči. Našťastie všetci vedia po anglicky. Páči sa im náš jazyk, a tak ich učíme pár výrazov. Vždy, keď sa stretneme s nejakým cudzincom, či už na Slovensku, alebo v zahraničí, prvé načo sa pýtajú, sú nadávky. V tomto prípade to tak nie je. Zaujímajú sa o tradičné frázy.
Párty na dvore.
Najzaujímavejšie slovo pre nich je alobal. Vagner ho používa chvíľami dokonca aj namiesto na zdravie. Po odskúšaní grilovaných kuracích sŕdc ideme k Vagnerovi. Má veľmi pekný, 2-izbový byt na piatom poschodí s výhľadom na oceán a historické centrum. Skladáme si veci a opäť odchádzame von. Vagner nám ukazuje okolie. Sadáme do jedného baru, kam prichádza aj chalan z grilovačky. Jeho meno je jedno z najťažších, tak ho voláme Lee pre jeho trošku šikmé oči :).
V bare vraj majú fľaše piva obsah 0,6 litra. Tešíme sa, že konečne sa z chuti napijeme a nebudeme piť malé plechovky piva ako doteraz. Na stôl nám však donášajú jednu fľašu piva a štyri malé poháriky. V Brazílii sa ľudia skoro o všetko delia a takto to je aj s pivom. Čo ale musíme vyzdvihnúť je, že čašník sa nepýta a vždy, keď vidí prázdnu fľašu, hneď donáša druhú. Vychutnávame si aj obrovskú rodinnú pizzu. Z baru sa posúvame o kúsok ďalej do ďalšieho, v ktorom sa už v plnom prúde tancuje. Okolo baru vonku ľudia zatvorili celú ulicu, ako tu je vždy zvykom. Stretávame sa s ďalšími ľuďmi a jeden z nich bol dokonca aj v Bratislave. Okolo polnoci ideme domov.
Pohľad z balkóna bytu, kde Oravci bývali.
Neznáma pititanga
Na druhý deň v pondelok, má Vagy v práci voľno, a tak ideme na pláž. Kráčame po nej asi 40 minút. Nekonečne dlhá pláž s bielym pieskom, množstvom surfistov a dokonalými vlnami. Kubo celú prechádzku absolvuje v tielku nenatretý. Výsledkom je viditeľne jasne opálené tielko :).
Vlny sú najkrajšie a najväčšie, aké sme doteraz v Brazílii mali. Nevieme sa ich nabažiť. Vôbec nám nevadí, že nás zahadzujú niekedy aj 12 metrov od miesta, kde sme stáli. Keď sme už dosýta vybláznení, dáme si obed.
Prvýkrát skúšame miestnu rybu. Kubo chce kvôli názvu pititangu, ale keďže ju nepozná ani Vagy, nechávame si poradiť. Na stôl nám donášajú plný tanier malých kúskov rybieho mäsa vyprážané v nejakom cestíčku. K tomu zaujímavý dressing, nevieme z čoho, mini šalát a nasekané feferóny. Výborná zmes chutí.
Na okraji mesta.
V utorok má Kuker narodeniny. Vagy ráno odišiel do roboty. Venujeme sa strihaniu videa. Po asi troch hodinách strihania nám zblbne program na strihanie videí, tak to pre ten deň v tomto smere vzdávame. Kukerove narodeniny máme síce oslavovať až v stredu, no i tak sa nám do košíka zatúla aj nejaká oslávenecká fľaštička. Vagner prichádza okolo ôsmej večer a mini párty sa začína. Pár pív, nejaký ten tvrdý alkohol (samozrejme s mierou), shisha (pre neznalých vodná fajka), veľký balkón a výhľad na nočný Ilhéus. Párty sa nesie v znamení alobalu, zábavy a bublín plnených dymom, čo sa darí len Vagnerovi.
Tanec forró
Na stredu sa výnimočne tešíme, a nielen preto, že má byť Kukerova oslava. Má sa niesť v tanečnom rytme brazílskeho tanca forró (čítaj foho). Už od rána sa neviem dočkať večera. Strihanie videa nám zabralo väčšinu poobedia. Okolo siedmej sa všetci aj s Vagnerom a Sofiou schádzame v byte, kde nás Sofia učí základy tanca. Dva kroky doľava a dva doprava. Na tomto sa asi nič nedá pokaziť. Kuker si skúša pozerať nejaké tie videá, aby bol na večer tanečne pripravený. So Sofiou si Kubo ešte pred odchodom skúsi cigánske tanečky a okolo desiatej vyrážame.
Na ulici je veselo.
Vagner nám zabudol povedať, že si máme do baru zobrať pasy, lebo kontrolujú pri vstupe každého bez ohľadu na vek. Držíme sa pravidla, čím menej vecí na party máme, tým lepšie, takže pasy ani iné doklady nemáme. Máme ich naskenované aj na emaily, ale samozrejme nám nepraje internet. Nakoniec nám domáci vstup vybavili.
Prvý začína tancovať Kubo neskôr Kuker. Potom už tancuje každý s každým. Učiteliek tanca tu je až až. Po asi hodine tancovania stretávame starého známeho z mesta Itacaré. Myslím, že je z toho ešte viac prekvapený ako my. V pokročilej hodine už my učíme tancovať ľudí okolo nás a samozrejme naše tanečné kreácie sa im veľmi páčia. Našťastie si nedávame žiadny dance battle (tanečnú súťaž, veľmi obľúbenú medzi nami dvomi). Za prvé sa vie, že by sme obaja skúšali breakdance a druhá vec je, že Kuker by vyhral. Pri bare si ešte vychutnávame pohľad na ľudí, ktorým tancovanie ide až moc dobre. Kebyže bývame v Brazílii, aj nám to tak fajne ide. Tu je každý ako profesionál.
Happy narodeniny
Ráno vo štvrtok chceme ísť už preč z Ilheusu, ale pozývajú nás na barbecue a oslavu narodenín. S menším bolehlavom sa zobúdzame pred obedom. V tento deň v Brazílii konečne prší. Večer po nás prichádza Vagner. Ideme do bytu na samom vrchu jednej z budov s obrovskou terasou a vlastným grilom. Sadáme si čo najbližšie ku grilu, chalani nám dávajú pivo. Pozeráme, čo všetko sa bude v ten večer jesť. Na gril idú postupne klobásy, kuracie stehná obalené neviem v čom, ale sú výborné, veľa hovädziny a nakoniec veľký kus mäsa plnený paradajkami, syrom a neviem ešte čím. Je to asi jedna z top vecí z grilu, akú sme kedy jedli.
Potom prichádza oslávencovi torta a spieva sa mu portugalská verzia pesničky Happy Birthday. Po nej sme samozrejme vyzvaní nech ju zaspievame v Slovenčine. Ani jeden sme nedostali dar od Boha v podobe spevu, ale zaspievame ju a ostatok sa nám snaží pomáhať a opakovať našu verziu. Vzniká z toho nakoniec výborný hudobný mix slovenčiny, lámanej slovenčiny a portugalčiny.
Zemiakové placky
Opustiť Ilhéus sa nám nedarí ani v piatok. V tento deň majú totiž White party, ktorú si Vagnerova partia organizuje raz do roka. Ostali sme a ani toto rozhodnutie neľutujeme. Keď nás Vagner minulý večer zobral na grilovačku, rozhodli sme sa mu to oplatiť. Vyberáme sa na nákup ingrediencií na zemiakové placky.
Teplé podnebie praje motorkám.
Samozrejme si vopred nič neprekladáme a na nákupe múky, cesnaku, majoránky, zemiakov a piva strávime v obchode asi hodinu a pol. Nie kvôli pivu ale kvôli múke. Cez smsku dostávame informáciu, ako sa povie múka po portugalsky. Informácia to však nie je úplne presná. Zisťujeme, že je tam milión druhov múk. Nakoniec jednu vyberieme. Namiesto majoránky (ani neviem či to v Brazílii majú) kupujeme bazalku, ale to zisťujeme až v byte. Aspoň cesnak, pivo a zemiaky nachádzame bez problémov. Placky sme mali zvládnuté už z Frankfurtu, a tak nám to ide ako po masle. Kuker čistí cesnak, Kubo zemiaky. Kuker sa chytá cesta a vyprážania placiek. Kubo ho z gauča povzbudzuje a hrá sa popri tom na notebooku. Placky sú výborné.
Dvaja Amíci a moriak
Okolo šiestej prichádza Vagner a hovorí, že ešte musí niekde odísť, ale prídu dvaja kamoši z Ameriky. Okolo siedmej dorazil Sam a Colin. Včera mali v USA Thanksgiving Day a nestihli si dať moriaka, tak si to chcú vynahradiť.
Američania Sam a Colin s Dolnokubínčanmi na izbe.
V igelitke majú už pokrájaného moriaka naloženého v oleji, pive, víne, slanine, čokoláde atď. Jednotlivé kúsky dajú najprv dusiť. Popridávajú ešte horčicu, kečup, vodu zo zaváranin a rôzne iné veci, asi všetko čo našli u Vagnera. Po dusení putuje moriak do rúry. Po asi 20 minútach ho naporcujú na malé kúsky, ktoré ešte grilujú na panvici. Mäso sa podáva v malej bagete s našimi plackami a tequillou. A tak dvaja Slováci, dvaja Američania a jeden Brazilec oslavujú naše prvé medzinárodné vďakyvzdanie. Výborný zážitok. Zemiakové placky všetkým chutili.
Deň vďakyvzdania v Brazílii. Slovenské placky a americký moriak.
Kameň, papier, nožnice
Po dobrom jedle prípravujeme party. Keďže podmienkou je biele tričko a Kubo, Sam a Colin nemajú biele veci, musíme im požičať. Vagner má naviac jedno biele tričko a jedno tielko a Kuker biele tričko, ktoré ale nestihol vyprať. A tak sa traja chalani ocitajú v súboji Kameň, papier, nožnice o dané veci. Prvý berie tielko a posledný Kukerove tričko :D. V Amerike sa ukazuje daná vec až na piaty krát (nie ako na Slovensku na tretí). Kubo obsadzuje druhé miesto. Sam sa uspokojí s posledným.
White party je robená na štýl našich tématických narodeninových osláv v Dolnom Kubíne. Dvadsaťdva ľudí sa stretáva v jednom dome, každý niečím prispeje. Pri parkete už čaká stolík s farbami a zrkadlom, kde sa namaľujeme fosforovými farbami, pustia UV svetlá a môže sa začať. Podrobnosti o tejto party netreba rozpisovať ďalej :). Niektorí pokračovali aj na druhý deň, niektorí radšej celú sobotu oddychovali ;). Jedinú ujmu na zdraví si odnáša Kubova GoPro kamera, ktorá skončí na chvíľu bez obalu v oceáne.
Jedna z mnohých budov historického centra mesta.
V pondelok ešte stíhame navštíviť historické centrum mesta. Hľadáme poštu, aby sme mohli GoPro kameru poslať za záchranou. Vybavujeme si ďalšie ubytovanie v meste Vitoria. Momentálne žujeme ananás za euro, čakáme, kým nám vyschnú veci, ktoré sme si v nedeľu večer oprali, povenujeme sa nejakému videu a zajtra ráno vyrážame za ďalším dobrodružstvom.
Na záver blogu chcem povedať ze Vagner je jeden skvelý a zábavný človek a ďakujeme mu za všetko, čo pre nás urobil.
1. december 2015
Autor: KUBO, KUKER
